Zaujímavé nápady k nám vďaka nezávislým vývojárom prúdia z mnohých smerov. Niežeby veľké kolosy s bandou markeťákov za chrbtom nedokázali ponúknuť príťažlivé príbehy, no tým menej zahrabaným v korporátnych bažinách sa to darí častejšie. Lenže nie vždy je výsledok adekvátny počiatočným očakávaniam. Nápad vyzerajúci dobre na papieri sa na obrazovke môže prezentovať vlažne a vtedy sa nudíme viac ako pri novom Call of Duty.

Môžeme si pokojne vymenovať príklady a filozofovať o tom, kedy to vyšlo (Her Story, That Dragon, Cancer, This War of Mine) a kedy sme čakali jednoducho omnoho viac (na všetky príklady je rozsah tejto recenzie prikrátky). Ale bude to zbytočné. Between Me and the Night sleduje príbeh chlapca, ktorý bojuje nielen so svojím prostredím plným imaginárnych bubákov, ale aj so sebou samým. Veľmi dobre viete, že nie všetko je v poriadku a dvojrozmerné adventúrenie v sebe ukrýva hlbšie posolstvo, avšak je otázne, či sa k nemu budete chcieť prepracovať.

Hlavný hrdina vníma všetky živé bytosti ako duchov. Svojich rodinných príslušníkov v dome, kde strávite väčšinu času, stretáva vo forme priehľadných prízrakov, rovnako neskôr spolužiakov v škole. Akoby boli ľudia zabalení do hustej hmly, ich hlasy k vám prichádzajú z veľkej diaľky, no napriek tomu žijete a dýchate ten istý vzduch. Len ste od seba vzdialení viac, než bežným pohľadom vidíte. Chlapec žijúci vo vlastnej fantázii ale pri svojom putovaní nenatrafí len na mierumilovných duchov. Už na začiatku, kedy dostanete za úlohu pokosiť trávnik a nakŕmiť mačku, zistíte, že domáci miláčik sa tak trochu zmenil a narástol do obrovských rozmerov. Alebo vás naháňa podivná nočná mora, pri ktorej sa dotyk rovná smrti. Chvalabohu vás exitus hodí do postele alebo na začiatok obrazovky.

Vzhľadom na to, že Between Me and the Night je predovšetkým adventúra, musí vás zaujať príbeh. Rozprávanie zápletky jednoducho musí byť základným piliérom hrateľnosti, avšak od začiatku sa tu pristupuje k zodpovednému budovaniu atmosféry nesmierne ostýchavo. Náznaky deja sú až príliš minimalistické a mnohokrát ani nebudete vedieť, čo máte vlastne robiť a prečo sa deje to, čo sa deje. Pritom život chlapca, odohrávajúci sa v polovici 80.rokov, má svoju vnútornú krásu a prezentuje nám chalanove problémy, s ktorými sa bežne stretáva. Všetko sa časom viac sprehľadní, ale napriek tomu je bezfarebný úvod a tápajúce gradovanie nečakanou prekážkou.

Postupne sa svet, v ktorom chlapec sníva o hrdinských činoch a neraz vo svojej fantázii vyráža v hrateľnej sekvencii s mečom ako chrabrý rytier bojovať proti zlu, začína pred vami viac otvárať, ale stále je to málo, musíte si domýšľať. Na rozhýbanie hráčovej mysle je však indícií príliš málo. Netreba len mať zaujímavú myšlienku, treba ju vedieť prerozprávať. A ak ich mám len niekoľko, nebudem to naťahovať ako gumu v trenkách alebo atmosféru prestanem prezentovať ako tú podstatnú a všetok svoj um vrazím do hrateľnosti a herných prvkov.

Between Me and the Night má kdesi v pozadí ukrytý potenciál, no príbeh skrátka nedokážu neskúsení vývojári z RainDance LX predať ďalej. S tým súvisí i chabé zžitie sa s hlavným hrdinom. Neprežívate jeho desy, nebojíte sa spoločne s ním, netrápia vás jeho problémy, je vám úplne jedno, čo sa mu stane. Slabé stotožnenie sa s protagonistom, ktorého ovládate, má za následok jediné: hranie ako také vás prestane rýchlo baviť. Idete len čisto za dokončením, navyše si začnete viac všímať chyby, ktoré by ste inak s prižmúrenými očami prehliadli. Základná úloha je totiž často zadaná vágne a jednotlivé kroky vedúce k jej vyriešeniu musíte už odhaliť sami. Splnenie problémov sa tak otočí na prechádzanie jednotlivých lokácií zas a znovu až do momentu, kedy sa niečo stane.

Lenže Between Me and the Night obsahuje niekoľko neskutočne iritujúcich prvkov. Svoju pozíciu si nemôžete uložiť. Bola to hlúposť pri akčnom Stairs a adventúre to nesedí vôbec. Na začiatku teda budete len skúšať až do momentu, kedy sa zamotáte, znudene hru vypnete a vrátite sa k nej neskôr s tým, že začnete odznovu, respektíve od poslednej kapitoly. V hre budete zomierať - nie je to žiadny postih, ktorý by vás vrátil v deji späť, len sa prenesiete na iné miesto, napríklad do svojej postele. Ak vás však bubák v dome pošle pod perinu párkrát po sebe pri náhodných stretnutiach, začne to zdržovať. A prečo tam vôbec táto smrť je, ak jej vplyv na postup je nulový? K tomu si pripočítame bugy, ako zaseknuté postavy a predmety, miznúce animácie a podobne.

Frustrujúcemu prechádzaniu po celom priestore nepomáha ani obmedzený inventár. Napriek nedávnemu zvýšeniu jeho kapacity patchom je šesť voľných slotov príliš málo. Dupľom, ak vám je väčšina predmetov, ktoré cestou zoberiete, na dve veci a k postupu príbehom ich vôbec nepotrebujete. Inventár si zahltíte behom minúty. Potom vám neostáva nič iné ako z neho predmety vyhadzovať. Selekciu nie je vhodné vykonávať kdekoľvek, pretože môžete odstrániť niečo dôležité, čo neskôr musíte hľadať na mieste, kde ste sa danej veci zbavili. Hlúpe riešenie občas dvíha adrenalín tým, že predmet môže padnúť za iný objekt, takže ho ani nevidíte.

Ovládanie ako také nie je limitované myšou. Chyba - ďalšia z mnohých. Klikanie je pre dvojrozmernú adventúru užívateľský rokmi overeným a najpríjemnejším modelom. Pohyb ovládate klávesnicou, aktivovanie tlačidiel či otváranie dverí zas E-čkom, pre beh musíte držať Shift, pravým tlačidlom myšky uchopíte a posúvate predmety, ľavým aktivujete inventár. Vtedy sa kamera priblíži viac k hráčovi a vy máte možnosť klikať na všetko aktívne okolo vás. Potvrdenie predmetu si vyžiada niekoľko klikov, ak ho už chcete použiť, neraz ho omylom vyhodíte zo svojho batohu. Práca s inventárom je všeobecne otrasná, aktivovaný predmet nie je možné zrušiť, pravým tlačidlom vyjdete zo zoznamu predmetov úplne. Systematické skúšanie predmetov na aktívne miesta sa stane nočnou morou.

Hra nelogicky bazíruje na presnom nastavení sa na konkrétne miesto. V plošinovkách šlo pred rokmi o kameň úrazu, v adventúre ovládanej klávesnicou o ďalšiu z nezmyselností. Trafiť sa na správny pixel je o to náročnejšie, že niekedy vlastne ani neviete, že tam môžete ísť alebo s daným predmetom manipulovať. Všetko to možno vyzerá ako drobné hlúposti, no ak sa nakopia, dokážu s pateticky prezentovaným príbehom dokonale otráviť. Ak musíte behať medzi jednotlivými triedami po škole bez toho, aby ste vôbec tušili, čo máte robiť, veľmi rýchlo to zabalíte. A začnete odznovu, pretože nezabudnite, save tu neexistuje.

Spracovanie ničím nevyniká, ale drží si pomerne zaujímavé kontúry. Nejde o tradičný pixel art, ale svet s podivne pokrútenou geometriou v štýle Kentucky Route Zero. Robí to hru príťažlivejšou, o to viac zamrzí jej prázdnosť, minimum popisných komentárov, takmer nulová interaktivita a možnosti prezentovania pozadia predmetov či deja. Adventúra v tomto podaní nenápadne pripomína projekty českej Amanity. Lenže v Machinariu či Botanicule to žilo, prostredie dýchalo a pohltilo svojou detailnosťou. Between Me and the Night vyzerá ako flashovka. Síce pekná, ale chýba jej niečo ako duša. Ozvučenie prostredia takmer nepostrehnete, dabing v hre neexistuje, hudba má síce viacero motívov, avšak žiadny zapamätateľný.

Tak prečo Between Me and the Night vlastne hrať, pýtali sme sa samých seba, veď je hodnotené takmer výhradne pozitívne a youtuberi vrieskajú nadšením i strachom pri letsplayoch. Nie, Between Me and the Night je priemerné dielko, ktoré sa príliš zamotáva do inotajov, pomerne prostú zápletku podáva neskutočne strnulo až toporne, zbytočne ju komplikuje. Hrateľnosti chýba spád, hlavný hrdina nedokáže pritiahnuť a ovláda sa to neintuitívne. Jedinou alternatívou, kedy si toto dielko vychutnáte, je melancholická nálada, pri ktorej vám postačí zdĺhavé pobehovanie a naznačovanie zaujímavého príbehu.

Between Me and the Night nevie zaťať do živého, tvrdo ohromiť a pritiahnuť k obrazovke tak, aby ste dianie na nej prežívali. Nevyvoláva emócie, nebojíte sa v obrovskom dome, ak za oknami husto prší a hrmí. V škole, kde je ticho až mrazivo mŕtve, nad šikanou mávnete rukou. Odbočky do hrdinského sveta utopeného v snehu a s občasnými súbojmi len podtrhujú celkovú nezaujímavosť a strnulosť celého projektu.