Akú hru si chcete zahrať, keď máte skutočne nabitý pracovný kalendár, ledva dorazíte pred desiatou večer domov a nájdete v sebe ešte posledný rezervoár energie, ktorý vám umožní zapnúť TV, siahnuť po gamepade, dostať sa do menu konzoly a odťuknúť ikonu s jednou hrou? Militantní hráči strieľajú v Call of Duty, majstri grindu sa ponárajú do ťahových stratégií či RPG. Ale všetci otupení pracovnými tabuľkami, zaplavení úlohami a ohlušení tuctovými stretnutiami sa potrebujú skôr ponoriť do lahodnej hry, ktorá už v menu oblaží zmysly malebnou hudbou a hrateľnosť servíruje elegantne, citlivo, pekne bez slov, iba s náznakmi na okolitých fotografiách na pozadí alebo v prostrediach.

Ako vstrebať hru, ktorá nemá žiadne dialógy a nápisy skôr sporadické? Inými chuťovými pohárikmi, ako sú tie tradičné. Na začiatku stačí minútové nostalgické intro, kde stará pani pozerá v dome na viaceré fotografie, láskyplne sa na niektoré zahľadí a potom začne stúpať po schodoch s košíkom klbiek. Pritom sa jedno skotúľa na zem a vy sa zoznámite s najväčším sympaťákom tohto roka. Volá sa Yarny, nie je to bežný hrdina, ktorý prišiel zachrániť svet, galaxiu či princeznú – a nebude bojovať ani s temným (či svetlým) zlom. Netradičný hrdina reprezentuje už zo svojej povahy i fyzickej konštitúcie vzťahy i putá – ako sa zväzujú, rozuzľujú a prežívajú v čase. Keď sa ho ujmete po prvý raz, skáčete po civilných objektoch domu, po stole, podlahe, stoličke či skrinke, aby ste sa dostali k fotografiám a albumu. Oba prvky sú dôležité pre postup v hre: každá fotografia z istého prostredia predstavuje jeden z 11 levelov, zatiaľ čo album skladá nenápadnú dejovú linku zo života. Takže sa poobzeráte po prvých troch fotkách, aby ste skončili v prvom leveli, ktorý slúži ako skvelý tutoriál a odštartuje odyseu.

A hneď jedna pochvala a odpoveď pre zvedavcov na začiatok. Atmosférický soundtrack, esenciálna súčasť hry suplujúca rozprávača a navodzujúca patričnú atmosféru, pochádza od lokálnych skladateľov zo Švédska, ktoré je inšpiráciou pre celú hru i prostredie. Autori do hry prepašovali prostredie severnej Škandinávie, levely teda nie sú nutne vymyslené, ale citlivo zosobňujú konkrétne miesto na Zemi.

Späť k Yarnymu. V momente si ho obľúbite. Je malý, všetko okolo neho obrovské. Nemá výraznú mimiku, ale nezabudnuteľné gestá. Je to melancholický hrdina upletený z červenej vlny, ktorá sa pri jeho potulkách postupne rozväzuje; ak nenájdete ďalší zdroj, ostanete trčať v tretine levelu. Malé kusy vlny slúžia elegantne ako checkpoint i na odraz do ďalšej časti bádania. S vlnou dokážu hráči stvárať zaujímavé kúsky. Samotný Yarny dokáže skákať, bežať (zabudnite na arkádové šprinty), uchopiť isté predmety (iba tie malé), inak sa spolieha na vlnu, z ktorej je upletený. Jedným tlačidlom ju hádže ako laso, aby sa chytil vzdialených klincov či bodov a mohol sa húpať či priblížiť. Druhým tlačidlom vie zlaňovať. Ak smerujete v leveli vertikálne, je potrebné viazať uzol na bodoch a medzi dvomi si tvoríte pevnú vlnenú plošinku, z ktorej sa možno vyhupnúť ďalej alebo po nej vláčiť predmety. Áno, neraz sa dostanete do situácie, keď si neviete poradiť, lebo niečo je príliš vysoko alebo nízko.

Unravel je arkáda založená na fyzikálnych zákonoch a súčinnosti prostredia. Yarny je pohyblivý, dosť šikovný, ale príroda mu kladie veľké prekážky. Napríklad musí vyriešiť, ako sa vydriapať na stoličku alebo zliezť zo stromu. Dokáže sa utopiť v obyčajnej mláke, ale keď si tam nanosíte jablká, môžete po nich skákať, lebo voda ich nadnáša. Ak ste hlboko v priekope, pár orechov na sebe vám umožní vyjsť nahor. Ale aj zabudnutý šarkan v konároch vás zavedie na vzdialený strom.

Unravel nepotrebuje ani čiernych či ozubených nepriateľov, aby vám znepríjemnili putovanie ako Limbo. Nevyznačuje sa ultra ťažkou obťažnosťou, hoci aj znalci žánru objavia pár momentov, kedy sa im bude z kečky pariť. Nebazíruje na nedostižných plošinkách a mimoriadne presných skokoch (Donkey Kong). Akoby bola hra jednou nohou v žánri, druhou úplne inde. Podobne ako vlaňajší Ori v slepom lese akcentuje silné emócie a nechce od vás sledovať x-tú variáciu na heroický výkon či známy príbeh, ale posúvať odlišné zážitky, nechať vás vstrebať atmosféru švédskeho vidieka. Narácia nie je priamočiara a neprídu vždy animácie, ktoré vám vysvetlia dej. Občas musíte sami odpozorovať, že tam vzadu nie je krásna textúra, ale objavujú sa tam načrtnuté postavy v istom momente. Áno, to sú cenné spomienky.

Jedenásť rozličných levelov prináša jedenásť odlišných prostredí. Jesenná príroda plná listov zmení tvár na prímorské prostredie, les plný bobúľ, horské momenty, starú chatu či zimnú prírodu. Variácie sú silné a hoci sa niektoré momenty zopakujú, Unravel si drží silnú úroveň originality. Môžete síce namietať, že viaceré herné mechanizmy poznáte z iných arkád a čosi podobné ste hrali, ale tejto hre nejde iba o skákanie, tmelenie vlny a úspešný finiš levelu. Ak sem prídete s tými očakávaniami, iste, Unravel je ďalšia milá logická arkáda so silnou variáciou.

Ale píše sa rok 2016 a videohrám musí ísť o čosi viac, ako je iba zbieranie metálov, časové rekordy alebo čisté priestrely gebule. Nad silnou vrstvou klasickej hrateľnosti sa môže črtať nádherná patina nových pocitov. Unravel ju prináša – inak ako vlaňajší Ori, v niečom je civilnejší, a predsa výrazne magický. Potrebujeme viac hier ako sú tieto a otvoriť nové témy - ako pred mesiacom That Dragon, Cancer. My sme už dávno za hranicami spoznávania videoherných mechanizmov, ponárame sa do víru nových zážitkov a tam môžeme odhaľovať aj civilné témy. Napríklad pamäti jednej starej ženy, ktorej pomáha Yarny, symbolický hrdina na púti. Ponúka svet plný farieb, hrdze, zimnej melanchólie i jesenných farieb.

Paradoxom môže byť silná záštita Electronic Arts, ale je to krásny paradox ústiaci do vysokej kvality grafiky i hudby. FullHD rozlíšenie s kopou detailov a špičkového povrchu vody či lesklého jabĺčka prikrášľuje celé putovanie. Ideálna štruktúra favorizuje aj unavených hráčov ako ja, čo v ťažkom čase dokážu hrať 30 či 45 minút denné – čo je práve dĺžka jedného levelu.

Nie je potrebné vypisovať jednotlivé nuansy úrovní, lebo by ste ich mali objaviť a rozlúštiť sami. Nie je nutné pachtiť sa za perfektnou štruktúrou a tonou inovácii. Je však obdivuhodné objaviť v hre tie emócie, ktoré bežne neponúka a tu sa núkajú v dobrom mixe: sentimentálne pocity v nádhernom svete a s kúzelným sprievodcom, ktorý neomrzí. Štipka nostalgie vytvára bohaté zážitky i zadosťučinenie po každom leveli i kompletnom vytvorení knihy. Túto hru musíte hrať srdcom, ale um neodkladajte.