Prechod na novú generáciu nie je nikdy jednoduchý. A nehovorím teraz o konzolovej generácii, ktorú tu máme už viac ako dva roky. Aj hry prechádzajú generačnou obmenou. Pri bežných sériách to je pri každej novej časti, pri každoročných je to vždy po niekoľkých častiach. Po rokoch rozširovania základnej hry sa Capcom so sériou Street Fighter posunul do novej generácie a ako už asi viete, nie je to práve krok tým správnym smerom. O to viac bol stav hry pri vydaní prekvapením, keďže jej predchádzalo dlhé verejné beta testovanie.

Street Fighter V mal byť skutočným vstupom do novej generácie. Séria je tu s nami už poriadne dlho a aj keď má stále milióny fanúšikov, chcelo to zmenu. Zmenu, ktorá by zabrala, privábila k značke nový hráčov, no zároveň by neodradila tých starých, ktorí majú jasnú predstavu o tom, čo od Street Fighter hry očakávajú. Tvorcovia sa chceli zapáčiť dvom rôznym skupinám a cesta k tomu vedie cez prekopanie hry od základov. Nový dizajn postáv, pozmenený súbojový systém, nový príbeh. To všetko sme mohli očakávať. Nečakali sme však hromadu nových neduhov a obsah na úrovni súčasných early access titulov.

Príbeh v bojovke nie je to najdôležitejšie. Tekken však ukázal, že môže mať hlavu a pätu a Mortal Kombat zas predviedol, že dokáže zaujať. SFV v tomto ohľade tiež sľúbil pomerne veľa a vo výsledku môžeme povedať, že vás príbeh zavedie medzi tretiu a štvrtú časť. A to je tak všetko. Ryu trénuje zvládanie temnoty, ktorá v ňom drieme. Na pozadí sa rysuje nový turnaj. Bison a Shadaloo chystajú niečo zlé. Fanúšik série z toho nemá zhola nič. Nový hráč má z toho guláš, čo je asi ešte horšie.

Ono to ani tak nie je chyba príbehu, ale koncepcie hry. Tá vyšla v jednoznačne nedokončenom stave a príbeh jednoducho nemá. Má len akýsi kratučký prequel za každú zo 16 postáv, ktorý vám o nich prezradí buď len máličko, alebo vôbec nič. Skôr len rozloží figúrky na šachovnici, pričom do samotného deja sa dostanete až niekedy v budúcnosti, keď Capcom vydá update s príbehom. A čo je najhoršie, ani sa príliš nezahráte. Je nepísaným pravidlom žánru, že príbeh každej postavy samostatne rozpráva Arcade režim či jeho obdoba. Ten tu nie je a príbehový režim spočíva len z 2-3 súbojov pre každú postavu a krátkych prestrihových scén. A to je veľmi málo.

Za jeden večer prakticky máte „príbeh“ SFV za sebou a ešte aj tie prestrihové scény majú dva menšie problémy. V prvom rade sú až neuveriteľne stupídne a infantilne napísané. Toto je aj na bojovku veľa. Za artom stojí legendárny japonský ilustrátor Bengus, ktorý je známy vďaka Darkstalkers, Street Fighter Alpha 3 alebo Marvel vs Capcom. Jeho arty v týchto scénach skvele dokresľujú vynovený vizuál hry, no sú trochu fádne a bez života. Chýba im iskra, ktorá by vás chytila za srdce.

Ale aj to sú chyby, ktoré by ste bez problémov vedeli odpustiť. Horšie je to, čo nasleduje, keď sa rozhodnete posunúť z príbehového režimu ďalej. Ono totiž vlastne nie je kam. Buď sa ešte trochu natrápite v nekonečnom režime, kde si zlepšíte svoje schopnosti, alebo sa jednoducho pustíte priamo do online zápolenia. Tréning sa medzi režimy príliš nemôže rátať. Versus je možné hrať len proti živému súperovi vedľa vás. Nezahráte si proti umelej inteligencii, nenarazíte tu na výzvy a ani na Trials režim, ktorý by nováčikov postupne naučil základy hry a neskôr aj pokročilejšie techniky.

Je to možno trochu expresívne, ale celkovo vlastne Capcom v SFV ukazuje nováčikom vystretý prostredník. Ako som už spomenul, do príbehu hry alebo série sa prakticky nedostanú. Horšie ale je, že sa ani do hry samotnej príliš nedostanú. Súbojový systém série nepatrí k najjednoduchším a aj keď prešiel menšou zmenou, stále si vyžaduje poriadnu dávku cviku, ktorú hra nemá ako poskytnúť. Buď sa to naučíte sami niekde v tréningu, nekonečnom režime alebo v príbehu a budete sa pritom každú chvíľku prepínať na Move list. To je všetko. V tomto ohľade boli Trials neoceniteľným pomocníkom.

Súboje sú stále založené na troch tlačidlách pre útoky – nízky, stredný a vysoký pre nohy a ruky a pohybe postavy. Opäť sa v prípade pohybu musíte pripraviť na polkruhy, štvrťkruhy a iné smery, ktoré spojíte s konkrétnym tlačidlom pre útok. Zmeny sú len v drobnostiach. Hadoken a iné legendárne útoky sa takmer nezmenili, no môžete si všimnúť trochu iný účinok, trochu iný pohyb postáv pri nich či dopad pri launchi do vzduchu. Vo výsledku tak skúsení hráči nájdu v tomto systéme niečo nové a svieže.

Vracia sa EX ukazovateľ, ktorý vám narastá vďaka tomu, že súperovi uštedrujete údery. Túto energiu potom môžete využiť na silnejšie útoky, prípadne na špeciálne Critical Art kombá, ak prevediete správny útok. Spracované sú snáď krajšie ako v predchádzajúcej časti, určite sú ale vizuálne zaujímavejšie. Focus útoky sú preč, no pribudol V-Gauge, ktorý sa zas nabíja tým, že inkasujete údery. Podľa úrovne energie môžete aktivovať jeden z troch efektov. Najmenej vás „stojí“ V-Skill, ktorý predstavuje špeciálny útok. V-Reversal minie časť energie na výrazný protiúder. V-Trigger minie celú energiu pre vyvolanie špeciálnej schopnosti každej postavy, napríklad zvýši silu útokov. Efekty sa ale v prípade každej postavy líšia. Zjednodušením je pridanie Stun ukazovateľa, ktorý sa plní tým, ako inkasujete a keď je plný, máte problém – ste dočasne paralyzovaní a nemôžete sa brániť útokom.

Ponuka hry je oklieštená nielen v oblasti príbehu a režimov, ktoré v nej nájdete, ale čiastočne aj v obsahu. V hre nájdete 16 postáv. Na ceste je už ďalších 6, no na tie si ešte budeme musieť počkať. Medzi týmito šestnástimi sú staré známe tváre a aj niektorí navrátilci. No je tu aj štvorica nováčikov: Laura Matsuda je sestra veterána z trojky, F.A.N.G. je novým jedovatým veľmajstrom Shadaloo, Rashid je horkokrvným mladíkom a Necalli predstavuje novú podobu zla. Dôležité je, že táto štvorica do hry pekne zapadne a má čo ponúknuť. Prekvapivo v SFV nájdete až 11 arén, čo je v porovnaní s počtom postáv veľmi slušné číslo.

A teraz k tomu najdôležitejšiemu – online hraniu. Multiplayer je najsilnejšou stránkou SFV a o to väčšia rana bolo vydanie hry, ktorá bola už pár dní na trhu a online režim stále nefungoval tak, ako mal. Teraz je to už lepšie. Bez problémov si nájdete súpera a pripojíte sa k nemu, aj keď to stále trvá dlhšie, než by ste chceli. Pripojenie je ale stabilné a bez lagov, čo je najdôležitejšie. Aj napriek tomu sú tu stále nedostatky. Hra stále netrestá rage quitterov, nezobrazuje kvalitu pripojenia vášho súpera pri vyhľadávaní a možnosti vyhľadávania online hier sú oproti predchádzajúcej časti slabšie. Navyše sa raz za čas môže stať, že vám hra do ranked zápasu hodí aj súpera podstatne silnejšieho ako ste vy. A celkovo by to chcelo viac ako casual a hodnotené zápasy a vlastné miestnosti.

Štýl série zostal zachovaný aj v Street Fighter V a hra vyzerá jednoducho skvele. Veľmi dobre ale aj znie a čo ma osobne najviac potešilo, môžete si zvlášť ku každej postave nastaviť, či bude hovoriť po japonsky alebo anglicky. Je to ale stále hra, ktorá vyšla výrazne nedokončená. Ponúka skvelý súbojový systém a je to výborná bojovka, no nováčikom nie je vôbec otvorená. Navyše ju ťahá dole aj fakt, že vyšla v rozrobenom stave. V tom najdôležitejšom, online režime už zväčša funguje, no stále aj tam badať nedostatky. Fanúšikovia by do nej šli asi v každom prípade, ale pre ostatných bude pravdepodobne lepšie, ak si počkajú, kým Street Fighter V ponúkne viac.