Je veľmi málo hier, ktoré by sa stali aspoň čiastočne symbolom troch generácií hardvéru. Takto z hlavy mi napadá snáď len GTA V, z ktorého Rockstar majstrovsky vydojil úplne maximum na všetkých platformách, kde sa to len dalo. Potom existuje ešte iný prístup. Cesta, ktorou sa pred desaťročím vydala The Legend of Zelda: Twilight Princess. Hra vyšla ako launch titul na konzolu Wii, kde mala ukázať jej možnosti, najmä v oblasti ovládania a inovácií. Takmer zároveň ale vyšla aj verzia pre starší systém GameCube a boli medzi nimi menšie rozdiely. Hra tak súčasne pokryla dve generácie konzol. A teraz si chce získať hráčov na tretej.

Už pri pôvodnom vydaní to bola neuveriteľne pôvabná a epická jazda, ktorá si v recenzii od SpaceJunkera vyslúžila vysokých 9,3. Nintendo tiež naskočilo na vlak HD remasterov, no robí ich svojsky. A tak tu dnes máme hru The Legend of Zelda: Twilight Princess HD, ktorá nielen zvyšuje rozlíšenie, ale pridáva aj niekoľko ďalších väčších aj menších vylepšení. To najdôležitejšie ale zostáva nezmenené – kúzelná a krištáľovo čistá hrateľnosť v najväčšom dobrodružstve, aké sme doteraz vo svete Hyrule zažili.

Kult Zeldy tento rok oslavuje už 30 rokov. Séria je staršia než mnohí jej hráči a má za sebou dekády budovania univerza, postáv a aj herných princípov. Je pochopiteľné, že sa Nintendo ničoho z toho nechce vzdať, a tak tých skúsenejších z vás pravdepodobne neprekvapí, že aj toto dobrodružstvo začína tak isto ako veľa ďalších pred ním a pravdepodobne aj veľa ďalších po ňom. V malej dedinke malebného fantasy sveta Hyrule si žije hrdina Link. Poznáte ho. Odetý v zelenom, so špicatou čiapkou, ešte špicatejšími ušami, zo začiatku len s dreveným mečíkom a štítom so známym TriForce emblémom. Možno ste starí známi, možno sa s ním vidíte prvý raz, no zamilujete si ho.

Strasti každodenného života naruší invázia monštier, ktoré po vašom krátkom oťukávaní v hre unesú niekoľko detí z dediny. Link vtedy ešte ani len netuší, do akého epického dobrodružstva prerastie jednoduchá cesta za ich záchranou, no vy už dobre viete, že to nepotrvá dlho a osud celého sveta bude na vašich pleciach. Tentoraz sa svet zahalí do večného súmraku, kedy z jeho krajiny prechádzajú do tej našej temné bytosti. Za pomoci mágie sa stiera rozdiel medzi svetlom a temnotou, ktorá každého, koho ste poznali, zmenila na ducha. Link je jediný, koho tieto hrôzy nepostretli. Musí sa však s nimi vysporiadať inak než ste zvyknutí – v chlpatom kožuchu vlka.

Prístup k premise príbehu a aj základným herným mechanizmom môže byť síce konzervatívny, no práve dvojitá povaha herného sveta a aj hlavného hrdinu je aj po desiatich rokoch od vydania stále sviežim twistom, vďaka ktorému vie hra aj po nekonečných hodinách vždy prekvapiť. Aj keď sa stále preháňate po tých istých známych dedinských cestičkách či rozsiahlych poliach, závoj súmraku všetko mení a vy sa musíte naučiť využívať svoje nové vlčie schopnosti, aby ste tam vrátili svetlo. Len čo sa vám to podarí, môžete sa tam pohybovať aj vo svojej ľudskej podobe, kde zase využívate iné schopnosti a najmä zbrane a iné vybavenie.

V úvode máte naozaj len drobný drevený meč a drevený štít. Na základné monštrá to však s prehľadom stačí. Čoskoro ale nájdete využitie aj pre prak, s ktorým sa po novom mieri aj vďaka gyroskopom vo Wii U ovládači z FPS perspektívy. Kúpite si lepší meč, získate udicu na chytanie rýb a nejaké drobnosti. Chvíľu na to zas najmä hryziete a už sa to na seba začína krásne nabaľovať. Ani neviete ako a máte plný inventár tradičných a aj uletených pomôcok a zbraní, z ktorých hra každej vie presne nájsť miesto, aby ste ich s rozumom používali v progrese hlavným príbehom a možno sa aj trošku potrápili pritom, ako sa snažíte plniť nepovinné úlohy a hľadať bonusové veci.

Len čo sa vám herný svet otvorí, nebudete vedieť, kam chcete skôr skočiť. Je totiž naozaj obrovský a autori vás radi často nechajú cestovať z jedného konca na druhý, len aby ste mohli splniť jednu z úloh, ktorá vás potom dostane do hlavného dungeonu. Ako asi tušíte, tieto cesty nebudú nikdy prechádzkou ružovou záhradou. Na každom kroku číha nebezpečenstvo a nepriatelia sa pri opätovnom prechádzaní veľmi radi respawnujú. Nie je to však len o bojoch. Na svojom koni uháňate odovzdať predmet nejakej postave, no zrazu niekde zazriete skrytú plošinku. Nazriete do inventára a zamyslíte sa nad tým, či by ste sa tam nemohli dostať vďaka novému vystreľovaciemu háku. Podarí sa to a hore čaká truhlica.

Taký dobrý pocit z objavovanie len tak nezažijete. A vy to budete robiť radi. Radi sa tu a tam zdržíte, odskočíte si od hlavnej úlohy a otestujete novinky, ktoré vám hra nadelila do batôžka. A čím viac ich bude, tým viac vás to bude baviť. Aj keď je nová Zelda už 10 rokov stará, jej mechanizmy nezastarali a dokáže neustále prekvapovať. Dokonca mení to, ako uvažujete o hernej dĺžke. Bavíte sa od začiatku do konca, no zhruba po 15 hodinách zistíte, že až vtedy sa hra skutočne rozbieha a ešte sa len začnú diať veci. Otvorí sa vám potenciál hrdinu v oboch jeho podobách a len čaká na to, aby ste ho využili so všetkými jeho schopnosťami a zbraňami, ktorých už vtedy máte slušné množstvo. A vo svete, ktorý je tvorený každým jedným predstaviteľným prostredím – púšte, ľadové kráľovstvo, rozľahlé pláne, svet na dne jazera, to všetko akoby autori vytiahli z vašej fantázie.

Už na začiatku svojho dobrodružstva získate neoceniteľnú spoločnosť v podobe tajomnej príšerky menom Midna. Tá je síce zo sveta súmraku, no rozhodla sa vám pomáhať, keďže iba vy dokážete zachrániť princeznú Zeldu. Pomáha vám v oboch vašich podobách. Radami, pri dosahovaní nedostupných miest, aj v súbojoch. No to hlavné je, že vám skracuje niektoré dlhé presuny, keďže ovláda Warp portály, ktorými vás vie teleportovať z jednej časti sveta do inej. Najskôr si však portály musíte sprístupniť v boji so súmračnými monštrami. Časom si Midnu zamilujete a chémia medzi ňou a Linkom funguje na výbornú.

Ak by som mal hre niečo vytknúť, bolo by to až kŕčovité držanie sa svätého pravidla troch. Je to vec, ktorá je pre sériu typická, no už v niekoľkých posledných inkarnáciách by sa hodila jej obmena. Čelíte trom príšerám, s bossom bojujete v troch kolách, kedy postupne naberá na sile, Link dostane v priebehu hry tri brnenia a podobne. Hra je síce stále zábavná, no aj trochu predvídateľná. Zachraňujú to ale vynikajúco navrhnutí nepriatelia a súboje, aj keď by som sa nenahneval, ak by boli trochu náročnejšie. Majestátny boss cez celú miestnosť totiž dokáže padnúť po pár dobre mierených ranách na tie tri kolá a ani sa pritom nezapotíte.

Twilight Princess už pri vydaní ťažila najmä z vynikajúceho výtvarného štýlu na hranici štylizácie do temného fantasy a aj keď doba pokročila, vďaka faceliftu sa na ňu stále pozerá veľmi dobre. Hra sa nedočkala až takého prepracovania ako Wind Waker HD, ale prácu navyše na nej je badať. Rovnako hudba pôsobí stále strhujúco a ideálne sa hodí ku každej jednej situácii, do ktorej vás naplno vtiahne. Chýbalo mi to pri pôvodnej hre, chýba mi to aj teraz - Zelda séria pravdepodobne nikdy nemala plnohodnotný dabing, no tu by sa veľmi hodil a pozdvihol by hru na inú úroveň. Takto sa musíte uspokojiť len s mrmlaním postáv a okienkami s titulkami. Poteší možnosť Off-TV Play na ovládači, ktorý zas pri hraní na TV využívate intuitívne ako inventár, menu a mapu.

The Legend of Zelda: Twilight Princess HD je krásnou ukážkou nestarnúceho konceptu a do dokonalosti vybrúsenej hrateľnosti. Hra obstála v skúške času so cťou a zo svojho čara nestratila zhola nič. Potešia aj novinky. Ak ste hrali pôvodnú hru a tiež si myslíte, že je ľahká, môžete si sprístupniť špeciálny Hero Mode, ktorý vám už dá zabrať. Zaujímavo je riešená aj podpora amiibo, aj keď už naozaj zaváňa fyzickými DLC. Wolf Link amiibo vás dostane do úplne nového dungeonu, Ganondorf zvýši náročnosť a iné postavičky vám zas môžu doplniť zdravie či šípy. Nie je to veľa noviniek, no hra by pôsobila sviežo aj bez nich. Osloví nimi však aj tých, ktorí ju už dávno dobre poznajú.