Odveká rivalita a nikdy nekončiace boje medzi rastlinami a zombíkmi nám znovu salutujú a hlásia návrat. S nimi prichádza i zábava, ktorá nám chýbala. Mladšie ročníky istotne jasajú, pretože si môžu zastrieľať v akčnej hre bez toho, aby boli hráči zbytočne limitovaní ratingom. V Plants vs. Zombies nenájdete „stlač X pre amputáciu končatiny” a nepotečie ani kvapka virtuálnej krvi. Ide predovšetkým o číru a jedinečnú hrateľnosť v zbesilej akcii.

Takéto akcie sa už dnes totiž veľmi často nenosia. Veď ani ten Wolfenstein nemal multiplayer a nového Dooma malému capartovi ukazovať nebudete. Dnes musíte mať kampaň, v ktorej spadne aspoň jeden mrakodrap, aj keď len taký malinký, ale spadne k vašim nohám. Ak už nič iné, niekto zakrúti krkom susedovej andulke, aby ste mohli vyraziť na cestu za pomstou. Alebo sa s teroristami len tak tlčiete, už len z princípu, no vždy so všetkou vážnosťou, vojenskou technikou vyšperkovanou do posledného zárezu a s takými perkami, schopnosťami a kadejakými RPG blbinami, až vlastne zabudnete, prečo po tej mape beháte ako postrelená kobyla a nechávate sa likvidovať mutujúcou omladinou. Ak niečo Garden Warfare nikdy nechýbalo, bola to ohromujúca zábavnosť. Dvojka prináša to isté, len nám vývojári z Pop Capu ešte viac priložili pod kotol. Je nám horúco.

Garden Warfare 2 je strieľačka z pohľadu tretej osoby, takže na všetko hľadíte spoza pleca (ak teda kukurica a jej kamaráti majú nejaké plecia) hrdinu a všetko vidíte pred sebou. Hra je infantilná, až vám z pastelových farieb zle príde, humorná, takže sa neraz pristihnete s menším úškrnom na tvári. A teda je prístupná pre mladších hráčov. Nedivte sa preto, že vám z headseatu budú vykrikovať mladé hlásky a taktiku dodržiavajú len tí, ktorí už prelúskali šlabikár a tentoraz sa moria so psíčkom a mačičkou. Nevadí to, baviť sa budete tak či tak a vždy môžete ísť mladým príkladom (a ono to fakt funguje, nik vám tam nefakuje) či skúsiť rozohrať inú partiu. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že vás nebude nik zbytočne provokovať zobrazeným číslom zabití v scoreboarde, aby to dakoho náhodou nedeprimovalo. Vlastne o to ani nejde, nebudete ani tak prežívať prehrané zápasy.

Ale vráťme sa na začiatok. Plants vs. Zombies je skvelý logický rýchlik, ktorý sa objavil pred mnohými rokmi (ale nám to pripadá stále ako včera) a pretavil jednoduché tower defense princípy do zábavného masakru, ktorý si získal nielen hráčov, ale aj virtuálnou zábavou nepobozkané masy. Po facebookovej dvojke, ktorá už podobný úspech nezožala, sa dovalil Garden Warfare a prekvapil. Ranou medzi oči, rovno z otočky. Roztomilé rastlinky si to s vtipnými zombíkmi rozdali pekne tvárou v tvár, respektíve byľou na odpadnutý hnát. A teraz to robia znovu. Zvolíte si stranu, svojho favorita - alebo ak chcete povolanie - a hurá do boja. Vlastne počkajte, tuto si spustíme Garden Ops (klasická horda, ktorú si užijete najlepšie vo štvorici, kedy sa bránite desiatim vlnám pochodujúcich protivníkov), pretože je to neskutočná prča a keby priháralo, je tu aj singleplayer. Skutočne, oni nám sem pridali príbehovú kampaň.

Nedávajte chladiť detské šampanské, až tak horúce to zas nie je, o plnohodnotnom príbehu nemôže byť reč. Dokonca tu ani bytovka nespadne. Je to škoda, amputovať listy od bolesti zvíjajúcej sa ružičke by sme občas chceli. Prídete za vybranou postavičkou, vaším mentorom, ktorá si odkrúti svoj monológ a musíte splniť misiu, pričom zadanie často korešponduje s úlohami dobre známymi z multiplayeru. Musíte niekam prísť a zlikvidovať jedného z mnohých bossov, bránite základňu alebo len idete dopredu, kde treba niečo spraviť. Najčastejšie niekoho odkrágľovať alebo zas niečo brániť. Klasika. Príliš to nenadchne, no single poslúži ako poctivá príprava pre multiplayer. Vyskúšate si jednotlivé postavy a odhalíte sekundárne schopnosti a ich možnosti, bez ktorých je prežitie alebo aspoň efektívne hranie v skupine nekompletné.

Nájdete tu starých známych, ale popis všetkých funkcií by suploval návod, tak len expresne uvedieme, že na oboch stranách sa môžete profilovať ako healeri (slnečnica rulez, je to proste pán), hádzať granáty, aktivovať silnejšie útoky, roztočiť sa a zbesilo okolo seba strieľať, privolať si obrovského robota, v ktorého skafandri sa cítite nepremožiteľní, rozbehnete sa rýchlo dopredu a nepriateľa odrazíte alebo sa presuniete pod zemou a na zombíkovi si pochutíte, premeníte sa na valiacu sa guľu a začnete sa rýchlo pohybovať, vytvoríte magickú bariéru či ochranný štít alebo premeníte protivníka na capka. Je tu toho toľko, že každá z voliteľných postáv je špecificky definovaná a vyžaduje odlišný prístup pri jej osvojení.

Alternatív pri výbere je neúrekom, pričom každá z postáv si môže do slotov s rýchlou voľbou pridať odlišnú trojicu schopností. Využívanie bonusov dopĺňa špecifické vlastnosti postáv, ktoré sú definované zdravím, rýchlosťou, palebnou silou a kadenciou, veľkosťou zásobníka a aj veľkosťou postavičky. Svojho favorita si nájde každý a povolanie môžete meniť aj počas rozohraného zápasu. Absolútna vyváženosť protagonistov sa postupne normalizuje patchmi a jednotlivé tímy sú tak čo sa zloženia týka takmer vždy pestré. Každý z hráčov sa dokáže odovzdať pre plnenie svojej úlohy v tíme - a vtedy zábavnosť stúpa do nebeských výšin.

Ponuka módov zatiaľ nie je príliš rôznorodá, avšak vôbec ničomu to nevadí. Dostatočnú zábavu ukrýva už aj základný team deathmatch, nechýba obsadzovanie bodov na mape a ich držanie čo najdlhší čas. Ďalej tu máme obranu základne (respektíve jej získanie do časového limitu) či znôšku konkrétnych úloh na mape, v ktorých už nejde vždy len o to, aby ste zneškodnili protivníka, ale musíte napríklad dotlačiť veľkú loptu na vybrané miesto, pričom súper sa snaží o to isté. Jednoznačne je to vždy skvelá mela, v ktorej to žije a nemusíte s hrčou v hrdle pozerať na kill/death počítadlo. Zápasy sa rýchlo striedajú, trvajú len niekoľko minút, pričom je úplne jedno, na ktorej strane barikády stojíte - oba tábory sú vyrovnané. Aj keď osobne nám to lepšie sypalo za faunu. Garden Ops sme už spomínali, najčastejšie tu využijete možnosť aktivovania pomocníkov (za kvetiny vysádzate presne tie rastlinky, ktoré ste sadili už pri prvom PvZ, nemŕtvych pomocníkov oživujú zombíci na vybraných miestach). Na obmedzenom priestore sú súboje s obrovskou presilou niekedy až príliš neprehľadným chaosom, v ktorom sa nevyznáte.

Máp zatiaľ nie je mnoho, no na druhej strane sú dostatočne členité, takže ich dokonalé spoznanie vám zaberie niekoľko hier. Postupné updaty však prinášajú nové mapky. Horšie je to s ich interaktivitou. Po vizuálnej stránke všetko klape ako má, špecifický ráz prostredí akceptujeme, avšak zničiteľnosť čohokoľvek v podstate neexistuje. Kulisy a prekážky sú pevnou súčasťou dizajnu, čo pri dnešných radovánkach v akčných hrách až striktne obmedzuje. Ale je to len sila zvyku. Či sa už budú prestrelky odohrávať v dovtedy pokojnej predmestskej štvrti, na mesiaci, východnou kultúrou poznačených ostrovoch, v továrni, starogréckom koloseu, v púšti s pyramídami, horskom prostredí, na snehu - je to úplne jedno. Spočiatku blúdite, ale ikony zobrazujúce protivníkov i zranených cez všetky objekty napovedia, kde to žije. Respawn nám pripadal bezchybný, ani raz sme sa nenarodili a neschytali pecku medzi lupene. Ak budete mať ostatných v multiplayeri plné zuby, stačí vybehnúť z brán svojho kráľovstva a môžete si len tak zastrieľať na základnej mape proti botom alebo na nej brániť vlajku proti nepriateľom či navštíviť kamarátov „backyard”.

Na herné pravidlá jednoduchá hrateľnosť je nesmierne chytľavá, akcia má správne grády. Ľahko pochopiteľné pravidlá a minimálna penalizácia otvárajú dvere i sezónnym či mladším hráčom. Ono to funguje, nepýtajte sa prečo, ale zbesilé strieľanie má svoje čaro - na rozdiel taktickejších protivníkov alebo Call of Duty, v ktorom si bez tréningu často ani nepípnete. Hrdinovia postupne zbierajú skúsenosti, po získaní desiateho levelu ich povýšite na lepší rank a znovu začínate od prvej úrovne. Zlepšenie postavy môžete vykonať celkovo päťkrát, druhov rastlín/zombíkov je hneď niekoľko, takže vám to pekných pár desiatok (stoviek) hodín zaberie. Prečo by ste to mali robiť, keď už samotné hranie je zábavou? Lebo samolepky.

Pamätáte na Koukou Roukou? Áno? Tak viete. Nepoznáte? Už minule sme mohli ukájať svoje škrečkovské egá zbieraním rôznych nálepiek, ktoré si kupujete za získané peniaze. Tie dostávate za zápasy, odmena neminie nikoho. Nálepky kupujete v balíčkoch, pričom tie najlacnejšie vo svojich útrobách neskrývajú raritné kúsky, ale len obyčajné skiny či jednorázovo použiteľné bonusy. Takmer šesťtisíc prázdnych miest v gigantickom albume vás bude dlho mátať, aby ste získali nové a nové nálepky. Čisto vizuálne úpravy sú lákadlom už len preto, aby ste sa odlíšili od ostatných hráčov v multiplayeri, no ak poskladáte z vybraných kúskov nového hrdinu už s konkrétnym povolaním, budete sa tešiť viac. A nový skin postavy je potrebné znovu vylevelovať. Lenže raritné nálepky nájdete len v balíčkoch za nemalý peniaz, takže hor sa do ďalších zápasov. Tento nekalý útok na hráčove pudy, ktoré nútia získať všetko, je neférový, nešportový a vývojárom patrí veľká vďaka za návykovú hrateľnosť. Možnosť zakúpenia si virtuálnej meny za skutočné peniaze s pokorným ďakujem odmietame.

Garden Warfare 2 je podarený kúsok. Na súčasnej konzolovej generácii vyzerá úžasne a hlavne sa vynikajúco hrá. Neponúkne vám prepracované herné prvky, bohaté možnosti výzbroje alebo pokročilé taktické možnosti. Hra je len zábavná, prístupná a hrateľná. Zostáva menším paradoxom, že práve tieto atribúty, ktoré si na hrách najviac ceníme, sú dnes odsúvané do úzadia zbytočnou pozlátkou. Navyše Garden Warfare 2 podporuje split-screen, takže na rozkošnú akciu možno nalákate aj svoju drahú polovičku. Skvelý relax. Síce nie na dlhodobú zábavu, ale po spustení si to niekoľko hodín týždenne vždy užijete.