Nech to máme rýchlo za sebou: Nie, Maniac Mansion sa nedočkal remasteru. Áno, je to obrovská škoda, no možno niekedy v budúcnosti. To ale neznamená, že by sme mali nariekať. Vrátila sa totiž hra, ktorá nie je o nič menšou legendou. Veď predstavte si len ten úvod. To sa raz jedno fialové chápadlo rozhodlo, že si podmaní celý svet. A cieľavedomo si za touto túžbou ide. Až tak, že mu o 200 rokov v budúcnosti leží ľudstvo pri nohách a svetu kruto vládnu farebné chápadlá. Ale poďme radšej pekne od začiatku...

Maniac Mansion vyšla v roku 1987. Day of The Tentacle v roku 1993 a aj keď šlo o pokračovanie, je pochopiteľné, že s takým veľkým odstupom nebola znalosť pôvodnej hry nutnosťou. Nakoľko sú dnes už obe hry pravdepodobne staršie ako mnoho z vás, je len pozitívom, že si nový Day of the Tentacle Remastered dokážete užiť aj bez ich znalostí a plne sa doň ponoriť. Ak túto legendárnu klasiku poznáte, jej moderné stvárnenie vám môže ponúknuť aj niečo viac. A nebude to len krajšie vizuálne podanie.

Vlastne ste na začiatku toho všetkého vy. Nebyť vás, tak trochu šialený doktor Fred by obe svoje zmutované chápadlá (vlastne otrokov) zabil, aj keď to druhé, zelené, je úplne neškodné. A práve toto vás požiada o pomoc, aby ste ho zachránili. Nerd Bernard, podivná (a poriadne otravná) Laverne a metalista Hoagie sa vydávajú do sídla Edisonovcov, kde chcú pomôcť chápadlám. A tu to fialové nastúpi na cestu ovládnutia sveta. Tá je už nezvratná, ibaže by sa niekto vybral o deň späť do minulosti a zabránil tomu všetkému. 

Či sú to knihy, filmy alebo hry, cestovanie časom ale nikdy nedopadne tak, ako by ste chceli. Inak to nie je ani v tomto prípade. Navyše si z hry odnášate ponaučenie, že šetriť sa nevypláca. Bernard sa nepresunul v čase nikam, zostal v laboratóriu tak trochu šialeného doktora. Horšie dopadli jeho priatelia. Hoagie sa presunul o 200 rokov späť, kedy na tom istom mieste spisujú americkú ústavu otcovia - zakladatelia a dohadujú sa na jednotlivých bodoch. Laverne skončila o 200 rokov neskôr v budúcnosti, kedy svetu vládnu chápadlá a z ľudí sú prinajlepšom domáci maznáčikovia, ktorých chodia vystavovať na súťaž. Najskôr to teda musíte dať do poriadku, potom môžete riešiť problém s fialovým chápadlom.

Aj napriek tomu, že už má Day of The Tentacle 23 rokov, rozhodne to nie je úplne tradičná adventúra, aká by vám už liezla von aj ušami. Princípy, mechanizmy, práca s predmetmi, to všetko dobre poznáte, veď hra tento žáner budovala, no ovládanie trojice postáv naprieč troma rôznymi epochami sa často nevidí. Aby ste sa z tejto šlamastiky dostali, všetky tri postavy musia spolupracovať a to znamená, že sa medzi nimi musíte vhodne prepínať a vymieňať si ako znalosti, tak aj predmety.

Ako postavy spolupracujú, keď je každá inde? No, základom je stroj času, ktorý má v sebe časopriestorovú toaletu, cez ktorú to jednoducho ide. Jedna postavička niečo spláchne, druhá to vytiahne. Aj keď mokré a pravdepodobne ani nie príliš voňavé. Hlavné ale je, že si takto viete čokoľvek posielať, keďže dôležité predmety spravidla nie sú v dobe a v rukách postavy, kde by vám padli vhod. Potom je tu ešte jednoduchšia cesta. Ak nejakú vec v minulosti niekam dáte, možno tam bude aj v budúcnosti. Alebo naopak, ak niečo v minulosti zničíte, v budúcnosti vám to môže odstrániť problém.

Prakticky snáď každá hádanka obsahuje časť problému, pri ktorom musíte niečo presunúť medzi postavami a časovými líniami. Ale nedokážem ani len čiastočne opísať to, akým bohatým zdrojom rôznych vtipov toto časové timey-wimey je. Už len to, v akom čase a na akom mieste sa nachádza Hoagie, si samo osebe pýta jednu humornú úlohu za druhou. A vy sami budete skúšať, čo sa vám podarí prepašovať do americkej ústavy, ako zmeníte priebeh dejín, či môžete vybrať nejakú alternatívnu vlajku, prípadne ako na vás historické postavy budú reagovať v dialógoch.

K úlohám pred vami ale treba pristupovať s odstupom a aj nadhľadom. Nie vždy sa riešenie samo núka a nie vždy si ho viete vyvodiť logicky. Musíte dobre poznať všetky tri časové roviny, čo v nich potrebujete dosiahnuť a čo by sa na to mohlo hodiť. Ak ste pôvodnú hru nehrali, dlho nebudete rozumieť tomu, načo vám je v inventári škrečok. Potom možno raz niečo vyskúšate a AHA! A aj keď sa potom javí ďalší postup so škrečkom trochu nepravdepodobný a poriadne nehumánny, je to presne to, čo musíte spraviť. Občas vám tak môže niečo ujsť, nevšimnete si napríklad video v miestnosti s monitormi a budete skúšať použiť všetko na všetko. Nevyhnete sa tomu, no v prípade takejto hry vám to asi ani neprekáža.

Naopak dialógy sú dotiahnuté do dokonalosti. Sú tu problémy, z ktorých sa len vyrozprávate. Nepomôže vám žiadny predmet, len poriadne ostrý jazyk a výber tých správnych možností. Okrem týchto momentov by ste hru mohli prejsť bez toho, aby ste s niekým prehodili slovo. Ale prečo by ste to robili? Day of The Tentacle sa práve vďaka dialógom stala kultom. Sú napísané výborne, dokážu sa bohato vetviť a a zaviesť vás tam, kam možno sami ani v rozhovore ísť nechcete. Škoda len, že ich občas ťahá dole kolísavá kvalita dabingu postáv. Niežeby bol nekvalitný technicky, skôr hlasy zopár postáv nie sú práve ideálne a hlavne Laverne budete mať plné zuby.

Štýlovými obmenami sa autorom podarilo predísť tomu, aby vás trikrát to isté prostredie dookola otrávilo. Skutočne sa v minulosti, súčasnosti a budúcnosti  pohybujete prsne po tých istých izbách a chodbách, no vždy zodpovedajú dobe a ukazujú obrovskú zmenu. Ideálnym príkladom je kuchyňa, na ktorej je badať, že slúži stále na varenie, no menia sa v nej prostriedky a aj dizajn. Aj tak ale musíte počítať s tým, že sa často budete vracať na tie isté miesta. Backtrackingu sa už autori nevyhli, no opäť ako v prípadoch hádaniek ani teraz nie je vyslovene otravný alebo nudný, keďže stále máte čo robiť a stále vás hra baví a zabáva.

Aj keď hra prešla naozaj poctivým faceliftom, stále je na nej badať, že prichádza z minulosti. Napríklad niektoré animácie nie sú úplne plynulé, prípadne na zvuku a hudbe to budete aj počuť. No v zásade vôbec nevyzerá zle. Všetky pôvodné assety boli prepracované, hra beží vo vysokých rozlíšeniach a potešia aj drobné detaily, ktoré tu síce vždy boli, no teraz sú konečne dostatočne ostré na to, aby ste si ich poriadne všimli. Grafika je pestrofarebná a hravá, krásne buduje atmosféru animovaného seriálu z 90. rokov, ktorá jej neuveriteľne svedčí.

Večer som hru nainštaloval, len zbežne vyskúšal či funguje a vypol. Na druhý deň hneď ráno som sa do nej pustil a už okolo obeda som pozeral na záverečné titulky. To ju charakterizuje asi najlepšie. Kúzlo hry vás stále chytí a nepustí, kým nemáte za sebou netradičný záver. Ak si ju ešte dobre pamätáte z minulosti, zaberie vám asi 3-4 hodiny. Ak si ju už nepamätáte či sa k nej dostanete po prvý raz, bude to raz toľko. Day of the Tentacle Remastered ukazuje aj po 23 rokoch stále zábavnú a sviežu hru, teraz vo vylepšenej grafike, pričom sa môžete plynulo prepnúť aj na pôvodnú. Taktiež s bonusovým komentárom tvorcov, s množstvom odomykateľných konceptov a navyše v nej (opäť) nájdete aj plnú verziu Maniac Mansion ako skrytý easter egg. A to všetko je ponuka, ktorá sa neodmieta.