V lete 2014 sa štúdio z centra horúcej Kalifornie rozhodlo vstúpiť do nebezpečných vôd crowdfundingových kampaní so svojou novou hrou o trpaslíkoch. Whale Rock Games už nejaký ten čas pracovalo na akcii s RTS prvkami We Are the Dwarves pre Windows, Mac a Linux, v ktorej autori lákali najmä na zaujímavý príbeh, rozmanité prostredia, rozumných nepriateľov a veľký dôraz kládli aj na taktickú stránku hry. V kampani požadovali „len“ 120 000 dolárov, čo sa im ale nakoniec nepodarilo vyzbierať. Kampaň totiž predčasne ukončili, a to tesne pred dosiahnutím hranice 50 000 dolárov. K ukončeniu zbierky však dodali, že sa prípadní fanúšikovia hry nemusia ničoho báť. Na financovanie vývoja našli iné spôsoby, čo im, pochopiteľne, podstatne uľahčilo situáciu a nemuseli sa spoliehať na peniaze od hráčov, s čím by si na plecia naložili aj ďalšie starosti s prípadnými odmenami a podobne.

Tvorcovia sa teda na určitý čas stiahli a o vývoji skoro vôbec neinformovali. Projekt však úspešne napredoval, sem-tam zverejnili nejaké to krátke video z produkcie a v tichosti pracovali ďalej. Pred približne tromi mesiacmi vypustili trailer, v ktorom ukázali aktuálne zábery z hry a nakoniec aj oficiálne potvrdili dátum vydania, ktorý stanovili na koniec februára tohto roka. Máme tu rok 2016 a We Are the Dwarves sú už konečne dostupní na Steame. Ako teda autori nakoniec dokázali pretaviť svoje myšlienky do reality? Využili taktický potenciál kamenných jaskýň obývaných rôznymi druhmi nepriateľov v ďalekom vesmíre?.

Hviezda, ktorá priniesla život na planétu trpaslíkov, pomaly slabne. Stoja tak pred vážnou situáciou, ktorá sa môže skončiť až ich zánikom. Stále je tu však možnosť záchrany, a tak je trojica trpasličích hrdinov vyslaná na ďalekú a nebezpečnú cestu s cieľom objaviť novú hviezdu. Je to cesta, ktorá skrýva množstvo nepredvídateľných nástrah plných rôznych druhov príšer, zradných priepastí a obrovských výziev. Kedže We Are the Dwarves je kombináciou taktickej akcie a RTS, autori museli jednotlivé prvky napasovať do seba už v samotnom dizajne jednotlivých úrovní. Príbeh hry sa odohráva vo vesmíre, v prostrediach tvorených prevažne kameňmi, no tu či tam na razíte aj na zradné močiare. Samostatnou kapitolou sú úzke cesty, v ktorých stačí jedna zle namierená strela a bez šance na záchranu si beriete jednosmerný lístok do hlbín vesmíru.

Ako som už spomenul vyššie, na dobrodružstvo boli vyslaní traja trpaslíci, no hra na vás nejde priveľmi zhurta a najskôr začínate iba s jedným z nich. Postupne sa pridávajú ďalší, prípadne sa striedajú, až nakoniec musíte zvládnuť celú „posádku“. Každý trpaslík sa totiž svojimi schopnosťami a vlastnosťami líši od toho druhého, takže si aj vyžadujú odlišný prístup priamo v akcii. K dispozícii majú po štyri rôzne typy útokov, ktoré môžu využívať iba raz za niekoľko sekúnd. Ide teda o klasický koncept, kedy môžete použiť napríklad jednoduchú strelu, streľbu so širokým rozptylom, účinný útok pri boji zblízka či iné druhy schopností raz za tri-štyri sekundy. Každý takýto útok účinkuje inak pri špecifických typoch nepriateľov. Nebudem zbytočne chodiť okolo horúcej kaše a na rovinu môžem povedať, že hrať We Are the Dwarves nie je vôbec jednoduché a aj na normálnej obťažnosti naozaj dosť dobre preverí vaše schopnosti.

No a kedže hra ponúka iba dve možné nastavenia obťažnosti – normálnu a ťažkú, nemáte veľmi na výber. A to je hneď prvá z vecí, ktorú by som autorom vytkol. Dizajn úrovní je totiž postavený na takom princípe, aby ste skutočne museli taktizovať, a teda nie je vôbec jedno, kedy a aký útok použijete, z ktorej strany a na koho namierite. Ak s takýmto typom hier nemáte veľké skúsenosti, hranica medzi zábavou a zúfalstvom z neustáleho zomierania je veľmi, ale veľmi krehká. Autori teda mohli pridať ešte nižšiu obťažnosť, prípadne sa s hrou trochu viac pohrať a lepšie ju vyvážiť.

Neraz ide naozaj o desatiny sekundy. Tvorcovia preto zapracovali režim pre spomalenie hry, ktorý aktivujete stlačením medzerníka. Hra síce indikuje, že je pozastavená, no v skutočnosti sa iba výrazne spomalil čas. V tomto režime teda pohodlne môžete zadávať príkazy vašej postave, čo sa viackrát hodí. Najmä pri súbojoch, kde je na obrazovke viacero nepriateľov a s každým si potrebujete vybaviť účty individuálne. Osobne som tento režim využíval najviac v prípadoch, keď mi zostávalo iba minimum života a musel som sa nejakým spôsobom prebojovať cez zopár protivníkov, ak som nechcel začínať celú úroveň odznova. Čo bola, samozrejme, chyba a treba túto možnosť aplikovať čo najčastejšie. Ušetríte si tým kopu nervov.

Ako ste si už určite všimli, na svet sa pozeráte zhora a na pohyb postavy vám stačí myška – klikaním určujete, kam má trpaslík ísť. Keďže ide o RTS, dôležitý je nielen čas, ale aj presnosť. S tým som väčšinou nemal problém, no dostal som sa aj do situácií, keď postava nerobila to, čo som od nej vyžadoval. Najviac viditeľné to bolo v úrovni, kde som sa s trpaslíkom presunul do otvoreného vesmíru – teda presnejšie lietal som v „otvorenom“ vesmíre a jediný spôsob, akým sa dalo pohybovať, bol pomocou streľby. Využíval som teda spätný ráz zbrane. Problém je, že v okolí sa nachádzali nepriatelia, čierne diery a taktiež asteroidy, ktorými je ohraničený priestor, kde sa dá pohybovať. Trpaslík sa mi veľmi často posúval tým smerom, ktorým som nechcel a nežiadúce nárazy do asteroidov ma jedine pripravovali o život a viackrát sa moje pokusy prejsť túto úroveň skončili smrťou.

Taktická stránka hry je dopĺňaná viacerými prvkami. Napríklad každého z trojice trpaslíkov si môžete vylepšovať za zozbierané suroviny alebo im opravovať skafander. Taktiež umelá inteligencia nepriateľov nie je úplne hlúpa a ak vás nevidia, môžu vás aspoň započuť a potom je na vás, či sa dokážete rýchlo skryť. No podľa mňa sa autori dosť pošmykli pri samotnom dizajne úrovní. Tie sú samé osebe dosť lineárne, no spravidla narazíte aj na odbočky, ktoré si môžete zvoliť. Síce nie sú vôbec zásadné, ale je len na vás, kde sa vyberiete. No práve tieto miesta akoby do obvyklých úrovní ani nezapadali. Ale sú tam, môžete sa vybrať práve touto cestou, ktorá je však natoľko ťažká a náročná a je takmer nemožné ju prejsť, že sa radšej vyberiete tou základnou a zbytočne sa netrápite.

Zároveň má každá z úrovní rozvrhnuté miesta na ukladanie aktuálnej pozície a taktiež na dobíjanie života. Sú väčšinou rozložené tak, že sa dajú dobre využiť, keď pred sebou vidíte množstvo nepriateľov a čaká vás veľká výzva. Poloha „zdroja života“ je taká, že sa k nemu môžete bez problémov postaviť, protivníci za vami prídu a vy ich s prehľadom zneškodníte. Treba však dodať, že takéto miesto nedobíja život len vám, ale aj nepriateľom. To ale v konečnom dôsledku nie je veľký problém, pretože ak všetko správne načasujete a máte dostatok trpezlivosti, z boja odchádzate ako víťazi.

We Are the Dwarves určite vie zabaviť fanúšikov taktických akcií a RTS. Po príbehovej stránke neponúka žiadnu očarujúcu zápletku, ktorá by vás vytrhla z kresla, no hre tohto typu bez problémov stačí a vôbec neurazí. Po stránke hrateľnosti má niekoľko nedostatkov, ktoré ale môžeme autorom odpustiť, kedže aj napriek tomu je dobrodružstvo s trpaslíkmi dobrou výzvou, čo vás zabaví niekoľko hodín.