Každý šport je z veľkej časti o tvárach. Michael Jordan sa stal tvárou basketbalu na celom svete a urobil tomuto športu také promo, ako ešte nikto pred ním. Sagan aktuálne láka na bicykle ľudí z každého kúta sveta. Messi a Ronaldo robia z futbalu niečo nové a doteraz nevídané. Aj zmiešané bojové umenia majú dve také tváre, ktoré k športu priťahujú aj ľudí, ktorí by sa oň bežne nezaujímali. Mená Conor McGregor a Ronda Rousey dnes už poznajú všetci. Mnohí práve kvôli nim začali sledovať zápasy, iní ich zas poznajú z reklám na športové oblečenie a či dokonca filmov. A obaja sa teraz na vás pozerajú z obalu EA Sports UFC 2.

Možno je trošku paradoxom, že odkedy sa spomínané osobnosti objavili na tomto obale, tak prehrali svoje veľké zápasy, čo EA možno trochu pokazilo marketingové plány. Stále ale sú už len tieto dve tváre veľkým lákadlom pre hráčov. Pred EA tak bola náročná úloha, aby priniesli hru, ktorá dokonale zastreší asi najznámejšiu MMA organizáciu, poteší fanúšikov MMA, no zároveň osloví publikum aj hráčov, ktorí tu sú. Navyše EA trochu prenasledoval aj tieň prvej časti, ktorá vyšla pred dvomi rokmi. Niežeby bola zlá, no tých nedostatkov v nej tiež nebolo málo, takže sa s dvojkou núkal obrovský priestor na vylepšenia.

Začnem trošku obšírnejšie. Ak sa EA hrám nedá niečo uprieť, je to kvalita prezentácie. A práve tá vás hneď v UFC 2 strhne. Privíta vás totiž otváracia sekvencia UFC 189, kde proti sebe stoja Lawler a MacDonald. Sledujete ich nástupy sprevádzané profesionálnym komentárom, niečo o sebe povedia aj samotní  bojovníci. V ringu si rozdávajú údery, modriny sa množia, krv strieka a v poslednom, piatom kole do oktagonu v MGM Grand zasiahnete už aj vy sami. Hra vám prezradí základy ovládania, ale aj pokročilejšie techniky. Naučí vás, ako ísť do klinču, ako hrať na zemi, no a po víťaznom údere či chmate nasleduje už len odovzdávanie opasku a oslavy vášho víťazstva.

Cítite sa nabudení a keď máte pred sebou menu, neviete kam skôr skočiť. Na kariéru sa možno ešte necítite, rovnako nie na Ultimate režim a rozhodne nie na online multiplayer, kde by vás veľmi rýchlo vyškolili. Zvažujete teda rýchlu hru alebo Live eventy, lebo ste to intro zožrali aj s navijakom a teraz túžite niekoho v hre rozkopať. Rýchla hra je príliš obyčajná, tak skúsite šťastie v Live eventoch. Hra vám predostrie ponuku aktuálnych zápasov, ktoré si čoskoro budete môcť pozrieť, no ešte predtým si ich môžete vyskúšať. Vyberiete si teda jednu z ponúkaných kategórií a idete na to.

Je tu prvé kolo, snažíte sa dobre načasovať údery, šetriť si staminu a následne aj energiu. Blokujete údery súpera a vyrážate do protiútokov. Koniec, nasleduje druhé kolo. V klinči vám to ide a čoskoro dostanete svojho rivala na zem, kde si užívate, aké rôzne pozície dokážete zaujať a vyraziť z nich do útoku, či prinútiť súpera, aby sa vzdal. No ten sa bráni a ani toto kolo vám víťazstvo neprinieslo. Už vás trošku aj frustruje, že ste súperovi dali 4 kopy do hlavy po sebe a stále veselo stojí a takto to aj skončí. Po troch kolách rozhodujú rozhodcovia a veľmi tesne vyhrávate.

Toto nie je zo začiatku nič nezvyčajné a je to asi prvý raz, čo vo vás hra prebudí rozporuplné pocity. No skúsite to opäť a teraz si už nezabudnete v Live eventoch aj tipnúť. Dopredu totiž môžete odhadnúť, ako zápasy dopadnú. Buď to urobíte len kliknutím, alebo aj vlastným zápasom. Myslíte si, že váš favorit vyhrá už v prvom kole KO? Tak choďte do oktagonu a dokážte to. Idete viac do útoku, keď to nejde, tak to skúšate na zemi, no dávate si menší pozor a prehrávate. Volíte teda kariéru, kde si môžete vytvoriť aj vlastnú postavu a stúpate pomaly hore, pričom hru čoraz lepšie zvládate.

Vyberiete si borca, váhovú kategóriu a už sa len štveráte na vrchol, kde sa svojho zápasníka pokúsite udržať čo najdlhšie. Medzi dôležitými zápasmi máte tréningy, aby ste pomaličky zlepšili svoje atribúty. Problémom je, že kariéra nie je príliš zábavná. Skôr naopak, veľmi rýchlo upadne do stereotypu, aj keď prechádzate z malej telocvične do čoraz väčších arén. Súboje sa vám začnú zlievať a veľmi skoro využijete možnosť preskočiť tréningy. Istý cvik vám totiž na konkrétnej úrovni stačí len raz spraviť poriadne a potom ho už môžete simulovať. Cviky sú vlastne QTE minihrami. Bez ohľadu na cvik stláčate tlačidlá, ktoré vám hra zobrazí na obrazovke, prípadne udierate do miest, kam vám ukáže.

Lákavejšie už znie Ultimate Fighter režim, čo je už tradične v EA hrách to najbohatšie, čo ponúkajú. Aj tu môžete hrať offline a online. Nemusíte mať len jedného borca, ale aj viac postáv v tíme, s ktorými postupne vyzývate súperov. Podobne ako v iných EA Sports hrách aj tu sú kľúčom k progresu kartičky. Dokážete svoje postavy postupne aj vylepšovať, ak sú zranené, tak liečiť či boostovať. S takto rozšíreným manažmentom je tento režim oveľa lepšou voľbou ako kariéra, no aj tak mi tu osobne jedna vec nesedela. Namiesto toho, aby ste na kartičke do tímu dostali skúseného bojovníka, tak získate len niektorý pohyb. A pripadá mi trochu nezmyselné, aby ste si na kartičkách prakticky kupovali (za hernú aj reálnu menu) pohyby, ktoré by ste mali vedieť (napríklad niektoré údery lakťom a podobne).

Po tom všetkom už máte za sebou dostatok zápasov na to, aby ste zvládali súbojový systém. Hlavne ale spoznáte jeho silné a slabé stránky. Kopy vyzerajú výborne. Pri spomalených záberoch vás to možno občas aj samých zabolí. Aj tak ale dokážete súperovi uštedriť sériu štyroch kopov z otočky po sebe priamo do hlavy a máte z toho prinajlepšom body, keďže sa hneď otrasie. Naproti tomu údery päsťami nevyzerajú dobre. Chýba im fyzický efekt, aj keď pri nich z úst lieta všetko okrem zubov. Na druhej strane ale nimi v boji dokážete viac. Klinč a hra na zemi sú trochu pomalšie, no spracované výborne. Dokážete plynulo striedať polohy, aby ste sa dostali do čo najvýhodnejšej voči súperovi a pokúsili sa ho škrtiť, vykrútiť mu ruku alebo mu len dali poriadne do rebier/tváre kolenom alebo päsťami, čo súper často nevydrží.

Súbojový systém je teda rozporuplný, no ponúka skvelú hru na zemi. Horšie to je, keď sa už odhodláte na to, aby ste škrtili súpera či ho inak prinútili, aby sa vzdal. Vtedy nastupuje ďalšia „minihra“ a opäť dosť nezmyselná. Súper sa bráni a vy musíte pravým analógom prerážať jeho obranu a ľavým útočiť v momentoch, keď vám to hra naznačí. Síce to veľmi dobre vyzerá, keď sedíte na gauči a pozeráte, ako si do držky dávajú vaši kamaráti, no hrať to je otrava. Vždy ale môžete ukončiť zápas poctivo, poriadnym KO. Ani stávka na rozhodcov sa často nevyplatí, čo zistíte veľmi skoro, keď aj napriek prevahe úderov prehráte.

Čo poteší, to je autenticita. Nie je to len o veľmi slušnej grafike, ale aj o skvelých nástupoch (aj keď tie nie sú úplne totožné s realitou), autentických rozhodcoch a aj komentároch. Hra taktiež ponúka viac ako 250 postáv, ženských aj mužských, vo všetkých váhových kategóriách. A to je obrovská porcia. Mohlo by sa zdať, že medzi postavami nie sú veľké rozdiely, no keď ich lepšie zvládnete, začnú sa ukazovať. Základné rozdiely ale dokážete dobre odhadnúť. Nižšie kategórie sú rýchlejšie a pohyblivejšie, tie najvyššie zas majú namiesto rúk kladivá a rozdávať údery je jedna radosť.

Čo ale hru najvýraznejšie ťahá hore, to je multiplayer - online, ale najmä lokálny, keď si do držky dávate na jednom gauči. Vtedy vás hra strhne, užívate si každý jeden úder, hýkate pri kopancoch a dobre vykrytých blokoch. Dobre si pozriete každý jeden replay a sledujete, kde ste robili chyby a kde ste naopak bodovali. Taktiež si dávate väčší pozor, zvlášť vtedy, keď už vaše prežitie visí na vlásku. Bonusom je Knockout režim, kde odpadajú MMA pravidlá a vyhrá ten, kto dá súperovi viac do držky. Žiadne váľanie po zemi ani nič podobné. Online režim funguje slušne a tiež si ho dokážete zahrať vo viacerých variáciách, ako napríklad už spomínaný Ultimate Fighter režim.

EA Sports UFC 2 je zaujímavou hrou. Oproti svojmu predchodcovi, ale aj (malej a už aj starej) konkurencii, prináša množstvo vylepšení a noviniek, ktorými si vás získa. Ak holdujete multiplayerovému hraniu, dokážete pri hre stráviť nejeden dlhý večer. Len je veľká škoda, že v niektorých ohľadoch urobil autori krok späť. Kariéra je nudná a celkovo je singleplayerová časť skôr len na brúsenie techník boja, keďže najviac v nej zaujme Ultimate Fighter, no aj ten má svoje chyby. Chyby sú aj v súbojovom systéme, kde máte občas dojem, že bojujete proti filmovému Rockymu. Búšite do súpera o život a on má stále dostatok výdrže. Nedá sa spoľahnúť ani na rozhodcov a ani iné, menšie nedostatky netreba dlho hľadať. Fanúšikovia by však mali byť spokojní a hra osloví aj niektorých nováčikov.