Čakanie na nového Hitmana bolo predsa len trochu dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo a pocity hráčov sú rôzne. Každopádne hra už niekoľko týždňov svieti na Steame a zhodnotili sme ju v našej recenzii. Ak vás klasický Hitman nudí, prípadne sa vám aktuálny diel veľmi nepozdáva a chceli by ste dať šancu niečomu inému, môžete skúsiť novinku od štúdia Maxim Games – Alekhine's Gun, ktorá sa viditeľne inšpiruje práve Hitmanom.

Alekhine's Gun mapuje príbeh ruského zabijaka, ktorý sa vydal na cestu za spravodlivosťou na vlastnú päsť. V hre sa ocitnete v minulosti, presnejšie sa nachádzate v období len pár rokov po skončení druhej svetovej vojny – teda v čase studenej vojny, kedy bolo napätie medzi západom a východným blokom veľmi silné. Píšu sa 60. roky minulého storočia a vás čaká výprava do rôznych častí celého sveta – do Spojených štátov amerických, Európy, ale aj na Kubu. Na neznámych miestach však ako cudzinec vyčnievate z radu, takže vaša úloha tajného agenta bude o to obťažnejšia. Dokážete úspešne prejsť jedenástimi misiami s rôznymi výzvami, v ktorých musíte zneškodniť dôležitých ľudí, získať tajné dokumenty a pravidelne ukladať vašu hernú pozíciu, aby ste pri ďalšom páde hry nemuseli absolvovať celú misiu odznova?

Dobrodružstvo ruského agenta prežijete v jedenástich úrovniach, ktoré obsahujú úplne odlišné prostredia s dvomi až štyrmi úlohami. Každá z misií obsahuje „filmové“ scény na začiatku a na jej konci, teda po dokončení zadania. Sú spravené formou pohyblivých obrázkov, ktoré sprevádza hlas postáv. Týmto spôsobom je rozprávaný celý príbeh hry, ktorý sa točí okolo spomínaných udalostí počas studenej vojny. Po prvom spustení sa okrem úvodnej animácie dostávate priamo do hry, pričom hneď vám je, samozrejme, ponúknutý tutoriál. Ten prebieha priamo v akcii, a teda všetko, čo máte robiť, vám je vysvetlené stručne a jasne. Ovládanie je veľmi jednoduché, a tak naozaj nevyžaduje nejaký špeciálny tréning. Aby ste sa v hre vedeli orientovať, bohato vám postačí, keď viete, ktorým klávesom otvárate mapu, akým tlačidlom zbierate predmety, prehľadávate postavy a celkovo komunikujete s prostredím.

Tvorcovia sa v Alekhine's Gun jednoznačne zamerali na voľnosť a taktizovanie. Pritom im zároveň ušlo niekoľko zásadných vecí, ktoré výrazne kazia celkový dojem z hry, no o nich si povieme neskôr. Ešte pred spustením misie si môžete zvoliť, akú výzbroj si zoberiete do terénu. K dispozícii je niekoľko známych druhov rôznych zbraní, no podstatná časť z nich nie je prístupná hneď od začiatku. Ako nováčik máte sprístupnenú skutočne len časť z celej výbavy a zvyšok si musíte odomknúť za body, ktoré získavate za dokončenie jednotlivých misií. Výška odmien sa, pochopiteľne, líši od toho, ako dobre ste si pri riešení úloh viedli – koľko ste použili násilia, ako veľmi si vás všímalo okolie, čiže ako profesionálne ste odviedli svoju prácu. Od vášho snaženia sa teda odvíja výška odmeny a to, kedy sa dostanete k lepším zbraniam.

Väčšina zbraní sa dá aj dodatočne vylepšovať. Po kúpení máte k dispozícií maximálne tri sloty pre pridávanie rôznych vylepšení, ako je napríklad tlmič či zásobník s väčšou kapacitou. V úvode som spomínal, že každá z misií obsahuje nejaké úlohy. Väčšinou ide o zabitie dôležitej osoby alebo získanie cenných papierov, údajov, informácií a tak ďalej. Bohužiaľ, po tejto stránke je Alekhine's Gun veľmi jednotvárnou hrou, Na začiatku sa vám bude riešenie takýchto úloh zdať v poriadku a nebudete to brať ako nejaké mínus, no ak prejdete šiestu alebo siedmu úroveň a opäť dostanete tie isté úlohy, už vám to pravdepodobne začne prekážať a budete sa sami seba pýtať, či tvorcovia nevedeli prísť aj s niečim iným.

Jednotvárnosť úloh ale dajme bokom a radšej sa zamerajme na samotný dizajn úrovní. Z tohto hľadiska musím tvorcov pochváliť. Jednoznačne ide o niečo, na čom si dali najviac záležať. V kontraste viditeľných mínusov, nedostatkov a nedorobkov je práve táto časť hry najdokonalejšia a výrazne prevyšuje zvyšok celej hry. Každá z jedenástich misií sa odohráva na otvorenej mape, ktorá ponúka veľa možností, čo vás dovedú k cieľu. Napríklad máte zneškodniť osobu, ktorá sa pohybuje po hoteli. Jej pravidelný pohyb je z reštaurácie cez chodbu do svojej izby. Úlohu teda môžete vyriešiť tak, že danú osobu počkáte v izbe alebo ju otrávite jedlom. Môžete totiž prísť do kuchyne, kde zabijete kuchára, prezlečiete sa za neho, do jedla pridáte jed a prinesiete pokrm svojej obeti. Váš cieľ sa schuti pustí do jedla a úlohu máte splnenú. Takýto postup je ale spojený aj s ďalšou sériou nedostatkov súvisiacich s umelou inteligenciou.

Monotónnosť úloh je tak sčasti krytá práve tým, že sa vždy môžete sami rozhodovať, ako si v danej situácii poradíte. Do hry vstupujete so svojou pravou identitou, a teda vás každý hneď spozná, no ak niekoho zabijete, môžete si obliecť jeho veci a voľne sa pohybovať po väčšine mapy. No vždy narazíte na miesta, kedy vás ochranka stopne s tým, že do danej miestnosti nemáte prístup. Vtedy, pochopiteľne, musíte hľadať ďalšie spôsoby, ako sa dostať ďalej. Veľkým pomocníkom je v každej situácii mapa, kde vidíte nielen vaše ciele, ale aj všetky postavy pohybujúce sa v interiéroch a exteriéroch.

Jednoznačne najväčším mínusom hry je umelá inteligencia. Jej správanie je pritom dosť zvláštne, pretože sú situácie, kedy zareaguje veľmi rozumne, no tých, bohužiaľ, nie je veľa. Za približne desať hodín strávených s hrou musím povedať, že som bol z AI menej zmätený na začiatku hry. Je naozaj dobré, že keď ste v miestnosti dvaja a odíde odtiaľ iba vaša postava, začnú vás NPC podozrievať – lenže, toto je skôr výnimka. Pokojne som mohol vôjsť do domu, pred ktorým bola celá „armáda“, počkať si, kým mi niekto príde povedať, že tam nemám prístup, zavrieť dvere a zabiť ho... a takto stále dookola. Najviac ma však dostalo, keď som prišiel do izby, kde bol môj cieľ, udusil som ho, no kedže si hra z nejakého dôvodu vyžadovala usmrtenie zbraňou, vytiahol som pištoľ a dal krásny headshot. Do miestnosti, kde som bol len ja a mŕtvola, nabehla partia ochrankárov bez toho, aby ma čo i len podozrievala. 

Po technickej stránke je na tom Alekhine's Gun taktiež dosť biedne. Hra síce beží plynulo, no úprimne povedané ani nie je dôvod na to, prečo by nemala. Grafika je dosť slabá, a to som hral s maximálnymi nastaveniami. Textúry sú väčšinou v nízkom rozlíšení a načítavajú sa len pár metrov pred vami. Modely všetkého sú taktiež veľmi jednoduché a povedal by som, že všetky postavy sa líšia naozaj len v drobnostiach. Najmä tie, ktoré sú rovnako oblečené, sú prakticky identické. Horšie je ale časté padanie hry. Aktuálnu hernú pozíciu som si síce ukladal veľmi často aj do niekoľkých slotov, aby som nemusel ísť celú misiu odznova, ak by som náhodou spravil nejakú hlúposť, no práve časté pády sú taktiež veľmi dobrým dôvodom, prečo by ste mali pravidelne klikať na položku „Save Game“. Hra mi spadla aspoň dvakrát za hodinu, a to takým spôsobom, že som dokonca musel reštartovať počítač. Taktiež sa mi neraz stalo, že som sa zasekol v textúre, čo tiež nie je veľmi príjemné.

Alekhine's Gun má veľa nedostatkov, jednotvárne úlohy, slabú umelú inteligenciu a niekoľko technických problémov. Vo svojej podstate však ide o hru, ktorá vie miestami zabaviť, no pri vzájomnom porovnaní mínusov a plusov je tej zábavy tragicky málo. Tento titul v sebe skrýva isté kvality, no tie dokážu potešiť asi len tých, ktorí nie sú vôbec nároční a svoje predstavy o dobrých hrách nechali niekde v roku 2005.