Čokoládová divožienka, ktorá stojí po boku Ricka v televíznom seriáli, sa nachvíľu vzdialila od svojej pôvodnej družiny, aby nám vyrozprávala svoj osobný príbeh. Telltale Games jej na to vyčlenili tri epizódy a keďže sme sa už dočkali tej poslednej, môžeme adventúru The Walking Dead: Michonne zhodnotiť ako celok.

Rozbeh príbehu v prvej epizóde bol slabý, sotva sa rozvinula zápletka a zoznámili sme sa s väčšinou nezaujímavými postavami. Druhá epizóda, našťastie, priniesla o niečo viac a je dramatická prakticky od začiatku až do konca. Hoci ani v tomto prípade  nie je obsahu veľa, predsa len  ponúka viac scenérií a situácií, z ktorých treba vykľučkovať. Celkovo je dynamickejšia, zoznamuje hráčov s ďalšími postavami, spája ich a rozdeľuje, aby napokon pripravila živnú pôdu pre čisto akčné finále v tretej epizóde.

Záverečná pasáž hry je predvídateľná, keď finišuje druhá epizóda, presne viete, čo bude nasledovať v tej poslednej. Zvedaví ste snáď len na to, kto prežije a kto nie, ako sa napokon Michonne vysporiada so svojou ťaživou minulosťou, ktorá ju prenasleduje vo forme vidín a či sa to celé podarilo vývojárom nejako uspokojivo ukončiť.

Dej nie je veľmi košatý, napokon v troch krátkych epizódach, ktoré zhltnete za jeden večer, sa toho ani veľa rozohrať nedá. Navyše vás hra neustále poháňa neviditeľným bičom stále ďalej a prakticky vám nedovolí vydýchnuť, takže je všetko ako z rýchlika. Na tradičné voľby odpovedí v dialógoch, z ktorých si musíte vybrať počas prísneho niekoľkosekundového limitu, ste už určite zvyknutí, lenže okrem rozhovorov hru tvorí prakticky len permanentná akcia. Iba veľmi ojedinele máte možnosť bez stresu preskúmať predmety v dome alebo len tak nezáväzne hodiť reč s ľuďmi naokolo, napríklad aby ste sa o nich dozvedeli niečo viac, ako je nutné pre gradáciu príbehu.

Väčšinou sa v rýchlom slede za sebou striedajú stresujúce momenty, keď sa musíte bleskovo rozhodovať, čo urobíte, inak to Michonne alebo nejaká kľúčová osoba nerozchodí. Nemusí to byť priamo boj, hoci krviprelievania si užijete požehnane - najmä vo finále, ale aj v druhej časti, kde tvorcovia chvíľami zašli až do krajností a brutalite sa medze nekladú. Ľudia, zombíci, všetci sú na rane a vyviaznuť z týchto situácií si vyžaduje pohotové reakcie a správne stláčanie tlačidiel v nekonečných QTE. Inokedy treba dávať pozor pri šplhaní, aby to neskončilo smrtonosným pádom alebo sa rýchlo presúvať a manipulovať s predmetmi, kým vás nepohltí oheň. Ovládanie myšou a klávesmi je pritom dosť ťažkopádne a určite sa hrá lepšie gamepadom.

Priamočiary postup už klasicky spestrujú kľúčové voľby, ktorými predurčíte osud vybraných osôb a v obmedzenej miere aj vývoj situácie. Dôležitých rozhodnutí nie je mnoho a niektoré na veci nič nemenia, len si  postavy nablízku zapamätajú, ako ste reagovali a mali by na základe toho zaujať ďalší postoj k vám. Ale určite poteší obvyklá bilancia na konci každej epizódy, kde vidíte, ktoré možnosti preferovala celá herná komunita.

Samotný dej neprináša žiadne dramatické zvraty, takmer všetko je predvídateľné, jasne sú vyčlenení tí dobrí a zlí a viete, čo a od koho môžete očakávať. Spravidla vás intuícia nesklame. Niektoré postavy sa tvorcovia pokúsili vykresliť viac do hĺbky, ale väčšina z nich zostáva prakticky anonymná. Sú to pešiaci, ktorí tvoria podhubie a na ich analýzu jednak nie je čas a navyše sú neraz skutočne fádni. Okrem tmavovlasej dievčinky Sam vám možno utkvie v pamäti kapitán lode Pete, ale len preto, že má niektoré podobné črty ako Lee, ktorého poznáte z hlavnej línie adventúr Walking Dead. Nie je však natoľko spracovaný do hĺbky a nemáte si na neho veľmi kedy zvyknúť. Na identitu antagonistov rýchlo zabudnete, majú tuctové charaktery a keď si odmyslíme Normin objem, aj všednú vizáž.

Spestrujúcou zložkou hry zostávajú halucinácie, ktoré Michonne vidí spravidla v tých najvypätejších situáciách.  Okrem súčasného post-apokalyptického sveta sa tak budete vo forme flashbackov vracať aj do minulosti, do okamihov, keď vypukne epidémia a Michonne sa konfrontuje so svojimi dvomi ohrozenými dcérkami. Prenasleduje ju pocit viny za to, čo sa stalo. Ale preludy zasahujú aj do aktuálneho diania, môžu narušiť koncentráciu Michonne, a dokonca na základe vášho postoja k nim príležitostne dochádza aj k odchýlkam v príbehu. Práve deti sú nenápadnou spojnicou minulosti s prítomnosťou. To, čo sa stalo, už sa nedá vrátiť späť, ale cestou k záchrane svojej duše môže byť pomoc iným v súčasnosti. Záver sa napokon pokúša uzavrieť nielen dobrodružstvo Michonne na pobreží, ale aj zvládnuť boj s vnútornými démonmi, ktorí môžu byť nebezpečnejší ako zombíci.

I keď graficky hra neexceluje, komiksový vzhľad je stále dostatočne zaujímavý a je to aj vďaka zaujímavým pohľadom kamery a strihu  vo filmovom štýle. Aj v tejto kreslenej forme dokážu dostatočne vyniknúť niektoré drastické momenty alebo hĺbavé chvíľky, keď Michonne klopí oči a premýšľa. Dabing je solídny, hoci herecké výkony nie sú nejaké mimoriadne. Avšak to najlepšie na audiovizuálnej stránke je hudba, ktorá je skutočne skvelá a výrazne dotvára atmosféru.

The Walking Dead: Michonne je taká malá odbočka, predjedlo, kým sa neobjaví plnohodnotná tretia sezóna. Michonne má nezáživný úvod a potom sa rozprúdi akčný maratón, kde viac ako na rozvíjanie deja tvorcovia stavili na reflexy a bleskové stláčanie tlačidiel. A príležitostne aj na brutalitu. Ozvláštňujú to chvíle, počas ktorých sa hlavná hrdinka pokúša zmieriť sama so sebou a vyrovnať s udalosťami z minulosti.  Výsledok nie je mimoriadny, ale uspokojivý a nejeden fanúšik si povzdychne : „Už aby sa vrátila Clementine!"