Predpokladám, že aj keď patríte medzi mladších hráčov, pravdepodobne poznáte legendárny príbeh hry E.T., ktorá bola taká zlá, že sa ju spoločnosť Atari rozhodla pochovať. Doslova. V roku 1983 čelil herný biznis obrovskému krachu a aj keď E.T. nebol jeho hlavným dôvodom, dokonale ho reprezentoval. Robilo sa veľa hier, ktoré nemal kto kupovať a navyše šla ich kvalita bokom. To bol E.T. Zároveň to bola ale aj firma Atari a jej najznámejšia konzola Atari 2600. Na trhu bola od roku 1977 a predávať sa oficiálne prestala až v roku 1992. Tí starší z vás ju možno aj mali a s radosťou na ňu spomínajú. Tí ostatní zas vychádzajú iba z moderných mýtov o nej. Medzi nimi sú aj tie negatívne, ktoré hovoria práve o zlých hrách a krachu.

Meno Atari tak upadá, aj keď za to priamo nemôže (neberme teraz do úvahy niektoré katastrofálne zlé hry, ktoré v dnešnej dobe vydáva). Uplynulo skoro 40 rokov a veľa vecí sa už skresľuje. Možno aj preto sa v Atari rozhodli, že opäť ukážu svoju minulosť a predstavia jej svetlú stránku - hry, ktoré si získavali milióny fanúšikov a dodnes v mnohých rezonujú. Hry, ktoré potešia veteránov a nostalgikov a zároveň ostatným ukážu, ako kedysi vyzerala virtuálna zábava. Atari Vault je skutočnou klenotnicou, ktorá ponúka až 100 hier z konca 70. a začiatku 80. rokov. A aj keď by ste dnes nad nimi asi ohrnuli nos, majú čo ukázať.

Dnes to nebude bežná recenzia, rovnako ako Atari Vault nie je bežným titulom. Dnes to bude bez známky. Oznámkovať kolekciu so stovkou štyridsaťročných hier je veľmi náročné a podľa mňa aj zbytočné. Skôr ako nejakou bežnou hrou alebo pokojne aj kolekciou v štýle Rare Replay je Atari Vault akýmsi archívom. Hrateľným archívom, v ktorom nahliadnete späť do minulosti. Niečo si zahráte, niečo nikdy. Niečo si zas pripomeniete, zaspomínate si s kamarátmi alebo si len vo dvojici vyskúšate multiplayer z herného praveku.

Nemôžete počítať s tým, že by ste si k nejakej hre sadli a hrali by ste ju napríklad týždne. Povedzme si úprimne, najlepšie časy majú tieto tituly už dávno za sebou, čo sa napríklad o takej kolekcii Rare Replay povedať nedá, keďže tam obsiahnuté hry majú stále čo ponúknuť. Taký klasický Pong si ale raz za čas zapnete, hoci len na pár minút a potom naň zas na nejakú dobu zabudnete. A takto to bude s poriadnou porciou z tej stovky hier. Zavoláte kamaráta, zahráte si vo dvojici niektorú zo športových hier, ako basketbal, baseball, či futbal, ktorých je tu hneď niekoľko.

Stovka hier je naozaj veľa. Len výpis titulov by počtom slov vyšiel zhruba rovnako ako recenzia. Je tu zopár hier z Atari automatov (napríklad spomínaný Pong), no drvivá väčšina je práve z Atari 2600. Výsledkom tak je, že sa zopár hier opakuje, napríklad Centipede. Potešujúce ale je, že s takým množstvom hier v ponuke tu narazíte na každý jeden mysliteľný žáner. Dokonca je tu jedna textovka, matematické minihry, piškvorky v 3D, obesenec, vesmírne simulátory, racingy a podobne. Niektoré spracované lepšie, iné horšie.

Najviac sa ale tešíte pravdepodobne na to, že si zopakujete (prípadne po prvý raz vyskúšate) legendy. Tých tu je tiež veľa, no niektoré významné chýbajú (pravdepodobne kvôli licencii).Stále si skvele zastrieľate v Missile Command, kde musíte ničiť rakety skôr, než dopadnú na povrch. Taktiež zbierka kasínových hier slušne pobaví, taký poker napríklad viac ako niektoré jeho Flash verzie. No a nechýba napríklad Breakout, pre mnohých (vrátane mňa) vôbec prvá hra v živote. Tankový Combat vo dvojici stále prekvapivo dobre funguje. To sa ale už nedá povedať napríklad o horore Haunted House, ktorý už nezaujme ani atmosférou duchmi prepchatého sídla, ani hrateľnosťou.

Podobne je na tom viacero hier z kolekcie. Všetky tie Tempesty, letecké akcie, športy, preteky a iné sú síce zastarané, ale stále dokážu zabaviť. Práve Haunted House je ale ukážkou toho, ako hra, ktorá bola kedysi mechanizmami pokročilejšia ako napríklad ten Tempest alebo Red Baron, zastarala oveľa viac. Jednak to zaujímavo ukazuje nadčasovosť niektorých konceptov, no zároveň aj to, ako sa hry vyvíjali. Adventúra bola v roku 1979 revolúciou a dnes stále hrávame hry na hrdinov v hradoch. No tu je hrdinom malá červená kocka, ktorá prenáša predmety z jednej generickej miestnosti do druhej. Kľúčom si otvoríte bránu, musíte získať kalich. Ale ani všetka predstavivosť sveta vám už dnes nepomôže k tomu, aby ste v hernom svete tie zámky, príšery a iné veci videli.

Samotné hry neprešli veľkou zmenou oproti svojim pôvodným vydaniam. Stále sú úplne rovnaké, no aby sa vám na ne príjemnejšie pozeralo, ich okraje sú lemované nejakým artom, keďže hry nepodporujú širokouhlé zobrazenie a je predsa len príjemnejšie mať aspoň nejaký farebný okraj ako čierny. Škoda, že sú tieto okraje poriadne spracované len pri hrách z automatov, kde ich celkom slušne emulujú. Pri hrách z 2600 je to len veľmi nenápadné a jednoduché pozadie. Rozhodne sa aj tu autori mohli s každou hrou trošku viac pohrať.

Poriadne prekopané bolo ale ovládanie, ktoré staré kniple prevádza na moderné gamepady, myši a klávesnice. Ovládanie ako také nie je spracované zle. Je tu ale stovka hier a to je dosť veľa na to, aby sa ukázali aj nejaké výnimky. Škoda, že sú medzi nimi Breakout a Tempest. Môžete sa noci a dni hrať s citlivosťou myši a aj tak ju nenastavíte tak, aby ste tieto hry dokázali dobre ovládať. Citlivosť je priamo v titule nastavená veľmi vysoko a vyladiť si ovládanie je peklo.

Čo poteší nostalgikov, to sú pôvodné manuály, ktoré sú do Atari Vault naskenované. Ak si nepamätáte hry z minulosti, tak aj keď nemali prepracovanú grafiku, mali krásne obaly a arty, ktoré vás preniesli do iných svetov. Na obrazovke to bolo len pár pixelov, na obale hmyzí bojovníci z Yars' Revenge. Neraz sa manuálmi musíte poriadne prelúskať, lebo ak sa do hry pustíte len tak námatkovo, dostanete poriadne na frak. Na ukážku sú spracované aj pôvodné kabinety, aby ste mali predstavu, ako vyzerali.

Plusom sú aj pôvodné zvuky vrátane hudby. Tá má stále svoje čaro a navnadí tú správnu nostalgickú atmosféru. Lokálny multiplayer zostal od pôvodných verzií nezmenený. Podporujú ho stále tie isté hry. Novinkou však sú online tabuľky a taktiež možnosť online multiplayeru, ktorý vám umožní zahrať si tieto klasiky proti niekomu online. Teda umožnil by. Problémom je, že online nikto nehráva. Nech skúšate kedykoľvek a ktorúkoľvek hru, nikdy nenájdete hráča, s ktorým by ste sa do nej mohli pustiť.

Nemá zmysel dávať Atari Vault nejaké číslo. Je to veľmi veľká kolekcia veľmi starých hier, ktorá stále má čo ukázať, no nedá sa príliš hovoriť o tom, že by stále dokázala vo veľkom zabaviť. Má svoje čaro, rovnako ako starý animovaný seriál, ktorý ráno vychytáte na niektorej stanici. Zahráte si, zaspomínate, prípadne objavíte niečo nové. Je to malý, aj keď trošku drahší výlet do histórie, ktorého význam záleží na tom, ako veľmi sa o ňu zaujímate.