Koľkokrát musíte zomrieť, aby ste mohli napísať recenziu na videohru? Pri Dark Souls III sa moje počítadlo zastavilo na čísle 950 a možno to zďaleka nestačí. Neverte názorom, že trojka z tejto krvilačnej série je ľahšia ako tá predchádzajúca hra. Začnete hrať, ako-tak zdoláte tutoriál a po 15 minútach vás prvý boss dokáže porážať neustále dookola, až kým vás to neprestane baviť alebo nezmeníte taktiku. Čaká vás famózny svet, ktorý síce nemá prepracované dejové pozadie a ani zápletka putovania hrdinu nepatrí medzi tie najlepšie, ale niečo vás neustále láka objavovať ďalšie zákutia a dostávať sa ďalej. Je to úspešná séria, ktorá už dávno nežije iba pre seba a svoj fanklub, ale vytvorila celý subžáner hardcore akčnej RPG pre tuhých hráčov, ktorým už dlhé roky chýbala hra, čo sa s nimi nebude maznať. To všetko platí, no stále sa rinie na povrch otázka: je to ešte stále zábavné? Ostalo čaro aj pre tretiu iteráciu?

Určite je tu pútavý svet Lothric - rozsiahly labyrint plný čarovných i temných miest. Dýcha na vás tou povedomou aurou a skrýva v sebe odlišné zákutia bažín, veží, dedín, krásnych výhľadov. Už ste tu raz boli (v prvej časti), ale má svoje čaro. Logika sveta má pravidlá a dáva vám pocítiť, kedy a kde máte byť. Platí to pre prvé hodiny, neskôr si užijete dostatočnú mieru voľnosti. Svet núka približne tucet lokalít, hľadáte bossov, nepriateľov a cestu vpred, prípadne dejové základy či opodstatnenie. Rozličné formáty a pozície, horizontálne aj vertikálne, vám neraz zatočia hlavu (kde som – pod či nad minulou lokalitou?), zavaríte si aj fixáciou na vybrané miesta, ku ktorým sa asi nikdy nevrátite. Nik nemôže šomrať, že sa nedá túlať na vlastnú päsť alebo,  že je cesta priamočiara. Nič také sa nekoná, trojka DS má najväčšiu mieru možností pre individualistov a bádateľov, ktorí veria, že sa tu nachádzajú aj viaceré cesty pre postup vpred. A majú recht, môžete zvoliť úplne íný postup ako váš kamoš, objavíte pritom iných oponentov a niekto zomrie päťnásobne menej ráz ako druhý. Viaceré cesty potvrdzujú skvelý level dizajn nielen kvôli variabilite lokalít a ich prepojenia, ale najmä samotného spracovania a vôbec rozloženia herných prvkov: nepriateľov, bossov, predmetov a bonfire (checkpointy v hre).

Pohyb po svete nasleduje tradičné pravidlá a notorické zbieranie duší. Zo súbojov vám vypadnú najmä tie vytúžené dušičky, ktoré beriete so sebou. Vaša smrť vás o ne pripraví, ale ak sa vrátite na miesto smrti, môžete ich opäť získať. Inak sú nadobro stratené a snaženie prebieha od začiatku. Vôbec sa netreba báť nedostatku duší, naopak, pri neustálej obnove nepriateľov si ich môžete pozbierať veľa. Otázne je, či budete mať výdrž doniesť ich na miesto uloženia. Naháňačka za dušami je esenciou celej hry popri súbojoch, no tie z vás postupne žmýkajú energiu, takže satisfakcia sa dostaví iba niekedy, zatiaľ čo pocit zo získaných duší sa objavuje opakovane. Mechanizmus zbieraj-bojuj-nájdi bonfire sa vám ryje do pažby a chcete mapovať okolie, vidieť nepriateľov a určiť si cestu. Väčšie lokality umožňujú síce obchádzky, ale nikdy neviete, či na nich nenatrafíte na ešte ťažších oponentov. Systém bonfire ako potrebných checkpointov funguje na 100%; nehovoriac o možnosti rýchleho presunu medzi miestami. Niekto bude preferovať teleport, iný si vyšliape cestičky a nájde skratky – tento svet má x možností.

No osvojovanie si pýta čas. Najprv preskáčete letmé tutoriály, ktoré vás učia aspoň základné techniky, no pri komplexnej hre tohto formátu sa netreba báť zdĺhavého čítania textov. Práve naopak, mnohí by ocenili hlbšiu výučbu, viac pokusov či voľnejšie tempo. Hra Dark Souls III je nemilosrdná aj v tomto smere: vystačí si s dvomi riadkami textu a o zvyšok sa staráte sami. Niekedy je to málo, preto umriete cvične dva razy, lebo ste nepochopili na prvý raz istú bojovú techniku či pravidlo a najbližší súper vás chce vyskúšať. A po čase dobré rady zmiznú nadobro a ste odkázaní iba na seba a metódu pokus-omyl.

Možno to je trefný popis herného systému pre nováčikov - pokus-omyl. A túžba naučiť niečo nové hrdinu, ktorý neustále padá k zemi. Pohyb bez nepriateľa v zornom poli je nádherný, ale nevydrží dlho, lebo populácia Lothricu je dostatočne bohatá na konflikty. Keď sa nejaký udeje, nastupuje boj nielen na obrazovke, ale aj vo vašom vnútri s trpezlivosťou, odhodlanosťou. Vlastná stamina vám umožní vydržať dlhšie ako 15-20 minút, lebo písať o repetitívnosti je v tomto prípade a pri toľkom počte smrtí zbytočné. Umierate kvôli drobnostiam – pretože ste podnikli výpad z nesprávnej strany, nenatočili ten štíť včas alebo neodskočili v tej osudovej sekunde. Minuli ste virtuálnu staminu a ostali stáť len tak. Či ste boli príliš defenzívnymi a nevystihli správny okamih na útok - možno aj ten ľstivý zboku či zozadu. Tu nejde iba o boj z pohľadu tretej osoby, ale konšteláciu všetkých faktorov a znalosť nepriateľa.

Metóda pokus-omyl funguje a pretaví sa do miery zábavy až vtedy, keď vás nebude smrť odrádzať, ale posmeľovať hrať ďalej. Čo je pri desiatej smrti u bossa niekedy problém, ale... Nik nevraví, že Dark Souls III je hra pre každého a čo sa týka rečí o jej lepšej prístupnosti, sú pravdivé na polovicu. Ak si nájdete pár dobrých kamošov a vyskúšate kooperáciu, vtedy sa možno bude javiť ako ľahšia. Dovtedy...

To je možno aj menší problém s recenzovaním DS III - moja PlayStation komunita nebola naporúdzi, lebo testujem Xbox One verziu. No našiel som pár súputníkov na pomoc s prekážkami či nepriateľmi. Lebo keď si myslíte, že zvládate tucet súperov, nastúpi celý rad bossov, ktorí majú top výdrž a zákerné ťahy. Niektorý na vás vytiahne celý rad poskokov, iný vás pošle do pasce a znemožní nájsť slabinu. S bossmi si užijete a ruku na srdce, kvôli nim vlastne DS III hráte. Nevadí, že ich je menej ako minule.

Milovníci RPG budú namietať, že hrajú aj kvôli pestovaniu postavy, čo je dôležitá súčasť hry. Od začiatku si vyberáte povolanie, výbavu a neskôr napĺňate štatistiky. Zbierate duše na využitie, lebo sú menou a skúsenosťami hrdinu. Vyšší level prinesie aj cenný bodík na zlepšenie schopnosti, ako sila, obratnosť a inteligencia. Niekto ako ja bude bojovať najmä mečom a štítom, iný zvolí mágiu. Niekto chce byť šikovný bojovník s mečom, iný ťahá ťažké brnenie, aby veľa vydržal (čo je zradné, lebo váš ukazovateľ má akosi tendenciu padať rýchlo). Hľa, v interface však pribudol nový ukazovateľ mágie, čarodejníci a iní budú môcť častejšie čarovať, čo je azda snaha preniesť viac hráčov od čepelí ku kúzlam. Zbrane sa dajú poriadne upgradovať, prinášajú parádne efekty, no žerú viac staminy.

Noviniek je pár, v jadre sa veľa nemení. A na tretí raz to už cítiť. Akoby sa neustále zakrádal pocit, že tu som bol, táto lokalita je povedomá a s týmto bossom som už asi tiež bojoval. Paradox, ale neustále prítomný, hoci monštrá majú iný dizajn a nemalo by to vadiť. Lenže séria opakuje viac vecí v novom kabáte: nepriateľov, bossov a sčasti výzvy. Posledná tretina je už vyslovene nakopenou túžbou dostať sa na koniec trilógie. A celý svet nemá odtlačok nového dizajnu ako napríklad vlaňajší Bloodborne.

Možno za to môže sčasti aj absencia poriadneho deja. Doteraz mi je smutno, keď sledujem, ako autori vždy vytvoria pútavý svet s pamätnými lokalitami, no nedokážu sa sústrediť na kohéznu zápletku. Nechajú vás vandrovať a majú síce sľubný štart, ale potom sa vytratí angažovanosť. Niektoré časti sa snažia na vás počkať s vysvetlením, ale od epickej naratívnej RPG má Dark Souls III ďaleko. A je to škoda, lebo ďalšia motivácia pre putovanie okrem zberu duší a piplania postavy by sa šikla. Vravíte, že je realistické, ako sa ťaháte s ťažkou výzbrojou a napínavé utekať po duše? A prečo nie v hutnom deji?  

Audiovizuálna stránka sa dá vystihnúť stručne. Grafika favorizuje nové konzoly a aj Xbox One dokáže pri 900p rozlíšení ponúknuť pekné momenty, zákutia a súčasne nižší framerate. Proti zvuku niet čo namietať.

Znalcom série stačí napísať, že DS III má svet hodný skúmania a pár noviniek. Pre nováčikov platí, že je to ťažká hra a radšej ju najprv vyskúšajte u kamoša –  nesadne každému. Je zaujímavé sledovať, ako sa taký niche koncept ultra-náročnej hry dokázal presadiť u väčšieho publika. Jednu vec ale hre nemožno uprieť – únavu materiálu a únavu hráča. Zdevastovaný dopisujem recenziu po troch týždňoch a 950 úmrtiach, do tisícky sa mi už putovať nechce. Asi je dobré, že autori uzavrú túto trilógiu. Rad klonov Souls série ešte bude hráčov oslovovať pár rokov. Originál je len jeden a verní sa chcú dostať na koniec. Ak už začínate váhať, buďte vďační za finiš. Dark Souls ukázal hráčom, ako bojovať s ultra obťažnosťou a veľa sa naučiť, ale tretí diel neprekoná minulé časti série, lebo pôvodné kúzlo je preč a ostáva tvrdý dril.