Parkour, otvorené mesto a ľudia, ktorí vám ochotne pri každej príležitosti budú krížiť cestu, ktorá môže skončiť polámanými nohami, rukami a smrťou. Jediný zlý krok a padáte z výšky desiatok metrov na tvrdý asfalt. Nám hráčom pri vyslovení slova parkour príde na um ako prvá hra Mirror's Edge, ktorá doskákala na pulty obchodov ešte v roku 2008. Electronic Arts vytvorilo titul, ktorý bol originálny po každej stránke, kombinácia parkouru a akcie v otvorenom meste bola niečim, čo si získalo záujem veľkého počtu hráčov. Aj keď hru nehrali, minimálne o nej vedeli, no od kúpy ich mohlo odradiť niekoľko nedostatkov, ktorými trpel prvý diel. Po jeho vydaní nebolo celkom jasné, či sa vôbec niekedy dočkáme pokračovania. O päť rokov neskôr však autori oficiálne potvrdili práce na novej časti. O hre ako takej sme sa ale toho veľa nedozvedeli, a tak sme museli opäť čakať ďalej.

Neskôr, presne o rok na to, prišli ukážky a technologické demá, ktoré nám ale opäť nič konkrétne o hre nepovedali. Museli sme si teda počkať ešte jeden rok, aby nám EA na E3 2015 konečne oficiálne predstavilo „pokračovanie" obľúbenej hry, teraz pod názvom Mirror's Edge Catalyst. Plné odhalenie hlavnej hrdinky, ktorou je opäť Faith, dopĺňalo predstavenie príbehu, hrateľnosti a obrovského moderného mesta zo skla. Už pri oznámení sa však začali u hráčov opäť šíriť obavy či bude príbeh dostatočne dobrý a nebudú sa opakovať nedostatky, ktoré sme mohli vidieť v pôvodnej hre. Mirror's Edge Catalyst totiž nie je ani tak pokračovanie ako skôr reboot, ktorým by autori chceli eliminovať chyby prvej hry. Podľa EA tak má byť nový Mirror's Edge krajší, väčší či zábavnejší, a teda aj lepší.No je to naozaj tak?

Už pôvodný titul mal veľké kvality, ale aj slabiny, ktoré by sa podľa predpokladov nemali v pokračovaní objaviť. Vývoj hry si na svoje plecia opäť zobralo DICE a je pravda, že oproti prvej hre došlo k určitým vylepšeniam. Príbeh sa opäť točí okolo sympatickej Faith, ktorá dokáže pri každej príležitosti prekonať aj samú seba. V Mirror's Edge Catalyst sa ale pozrieme bližšie na jej minulosť či dokonca detstvo, ktoré je nám odhaľované najmä pomocou živých komiksov, ktoré sú vlastne konkrétne spomienky Faith. Do jej života pred udalosťami v hre sa budeme dostávať popri presadzovaní dobra v obrovskom meste zo skla - Glass, ktoré spadlo po rokoch konfliktov do rúk obrovskej korporácie Kruger Holding, ktorej šéfom je Gabriel Kruger. Celé mesto je teda pod „ochranou" hliadok a vytrénovaných ľudí pracujúcich pod Kruger Security, ktorí sú roztrúsení po celom meste. No a práve vy budete mať za úlohu oslobodiť mesto z rúk Krugerových jednotiek.

Rozprávanie príbehu a dej ako taký však nie je vôbec svetoborný. Stretávate sa s novými postavami, prichádzajú aj nejaké tie staré, tempo sa autori celkom očividne snažili udržať na čo najvyššej úrovni, no to sa im nie vždy darí. V hre sú klasické prestrihové scény, skákanie cez polovicu mesta a plnenie tradičných úloh - nájsť, zobrať, zabiť, zneškodniť a utiecť. Tieto úlohy tvoria príbeh a zároveň určujú hrateľnosť.

Mohlo by sa teda zdať, že počas hrania sa neustále točíte okolo toho istého a veľmi rýchlo vás hra začne nudiť. Našťastie to ale nie je pravda, pretože spracovanie mesta a free-running je na rozdiel od príbehu veľmi dobrý a to drží úroveň hry stále vysoko. Cestovať cez mesto pomocou parkouru je síce veľmi jednoduché, ale aj napriek tomu stále zábavné. Aby to ale zas nevyzeralo tak, že príbeh veľmi zhadzujem, je tu viacero svetlých chvíľ. No a tam, kde to neťahá príbeh, zachraňuje hru spracovanie niektorých scén, ale aj priamo akcií.

Prekonávať prekážky, skákať z jednej výškovej budovy na druhú, otvárať dvere, behať po stenách a zostupovať dole pomocou lana či kontrolovať bezpečný dopad Faith z veľkých výšok - všetko toto zvládate pomocou troch tlačidiel. Zo začiatku sa vám možno aj preto môže pliesť, čo kedy máte vlastne stlačiť, no keď sa to naučíte, free-running sa stane plynulým a pohodlnejším. Tieto základne prvky parkouru sú ale rozšírené aj o hák podobný tomu v Just Cause, ktorým sa buď pritiahnete k miestu, ku ktorému ste ho hodili, alebo sa iba zachytíte - napríklad o kovovú konštrukciu na strope a prehupnete na druhú stranu. 

Kedže Krugerove jednotky sú rozmiestené po celom meste, pri presúvaní sa z miesta na miesto sa s nimi pravidelne stretávate. V takomto prípade ich môžete ignorovať a utekať ďalej, no najmä pri misiách je niekedy dobré, keď sa pri nich zastavíte a zneškodníte ich. Ak vám je násilie proti srsti a jednoducho sa súbojom chcete vyhnúť, bohužiaľ, nedá sa to. A teraz nevzdycháme kvôli samotnému násiliu, ale kvôli tomu, akým spôsobom sú spracované súboje - päste, kopance a tým to končí. Repetitívny súbojový systém sa vyznačuje  rovnakým priebehom každého konfliktu. Hoci by ste sa snažili akokoľvek, nepomôže vám to, stále bude súboj o tom istom. Je to škoda, pretože ani v pôvodnej hre neboli súboje žiadnou revolúciou a autori sa očividne nepoučili. Osobne ma síce súboje bavili, ale len počas prvej hodiny hrania, pretože vtedy boli ešte „neopozerané". Pri väčšine nepriateľských jednotiek som sa zastavil a vyriešil som si to s nimi pekne ručne, no potom som sa každému jednému súboju radšej vyhýbal.

Tento nedostatok zamrzí o to viac, že je v hre prítomný strom vylepšení, ktorý potom nie je dostatočne využitý. Konkrétne si môžete vylepšiť súbojový systém, pohyb a tiež príslušenstvo, ako je napríklad už spomínaný hák. Systém vylepšení funguje na základe získaných skúseností, kde napríklad za každých 1000 dostanete jeden bod, ktorý môžete zameniť za odomknutie jedného vylepšenia. Pri súbojoch si vylepšíte napríklad uhýbanie pred útokom, ale taktiež si môžete sprístupniť viac zdravia (zvýšiť sa dá viackrát). Zdravie je tu rozdelené na samostatné polia, ktoré postupne strácate, ale ešte predtým ste chránení takzvaným štítom bežca.Ten stavia na tom, že ten, kto je sústredený na beh, nemôže byť zranený, čo vyplýva už z jeho názvu - Focus Shield. Nabíja sa pri behu, parkoure alebo aj pri samotnom boji, no pri nečinnosti, samozrejme, zase klesá. Veľkosť plochy pre tento štít si je taktiež možné zväčšiť, a to hneď niekoľkokrát.

A vylepšovanie opäť potvrdzuje, čo DICE v hre zvládlo najdokonalejšie. Pohyb po meste je z pohľadu vylepšovania taktiež najlepší, pretože si časom môžete dokupovať efektívnejšie spôsoby pre dopad Faith z väčších výšok, môžete ju naučiť nové skoky a taktiež ju viete zdokonaliť v spôsobe uhýbania sa prekážkam, čo zároveň zrýchli váš beh. Zručnejšia vie byť tiež v lezení po rebríkoch alebo rúrach. Rýchlosť je pritom dôležitá, pretože sa vyhnete zraneniam pri útekoch pred Krugerovými jednotkami a navyše samotný beh ešte tiež prispieva k vylepšeniu, kedže ak dokážete Faith bezchybne ovládať v kľučkách veľkomesta aj pri väčšej rýchlosti, prináša to viac adrenalínu.

Pri prechádzaní medzi misiami po meste je rýchlosť taktiež užitočná - hra síce ponúka aj rýchle cestovanie medzi vašimi sídlami, no to priamo počas misie, samozrejme, nie je možné. V Mirror's Edge Catalyst si však beh môžete aj sami sťažiť. Hra ponúka takzvanú Runner's vision, ktorú ak máte zapnutú, v priestore sa vám nezobrazuje len smer, ktorým máte bežať s červeným sfarbením predmetov, ale aj s normálnou čiarou. Tú je možné aj úplne vypnúť, čo nie je iba výzvou, ale taktiež si tým poriadne predĺžite hernú dobu.

Mesto zo skla je v Mirror's Edge Catalyst naozaj dobré. Aj keď v hre nestretnete okrem vojakov veľa iných osôb, neustále z výšky vidíte, že to v meste žije. Doprava funguje, autá jazdia a vlaky sa vám preháňajú takmer pod nosom. Dizajn, ktorý je tu jednoznačne najdôležitejší, je na veľmi dobrej úrovni a aj keď pôjdete rovnakou cestou dvadsiaty raz, stále vás to bude baviť. Hraním príbehu sa vám, pochopiteľne, odomykajú nové časti mesta, o ktorých máte skvelý prehľad vďaka 3D mape. Áno, vďaka nej sa viete skvele orientovať v priestore. Môžete si povedať, že na to by postačila aj klasická 2D mapa, no to je úplne jedno, pretože dôležité je, že vyzerá veľmi dobre. Mať pred sebou zmenšený 3D model celého mesta je jednoducho „kúl".

Keď dokončíte príbeh, ktorý vás bez problémov zamestná na nejakých desať hodín, stále vás čakajú vedľajšie úlohy. V meste môžete zozbierať security čipy, za ktoré taktiež získavate skúsenostné body alebo sa môžete pustiť do časových výziev, ktoré sú prepojené s časmi vašimi kamarátov a tým sa môžete navzájom prekonávať.

Mirror's Edge Catalyst je dobrým „pokračovaním" pôvodného Mirror's Edge z roku 2008. Na ďalšie dobrodružstvo s Faith sme čakali neuveriteľných osem rokov, a teda je logické, že sa od novej hry očakávalo dosť veľa. S novými konzolami DICE vedelo priniesť omnoho krajší a čistejší vizuál, ktorý ale na PlayStation 4 občas zakopáva o technické problémy. Jemné poklesy snímkovania by som vedel prehliadnuť, no omnoho očividnejšie je doskakovanie textúr alebo rovno celých objektov. Bez týchto drobných chýb je ale hra naozaj vizuálne veľmi dobrá a túto úlohu DICE splnilo bez zaváhania. Free-running je taktiež rovnako dobrý, autori ho majú vyšperkovaný, no nedostatky, ktoré sme tu mali už pred rokmi, sa opakujú. Chabý súbojový systém a príbeh jednoducho nie je možné prehliadnuť. To, či je Catalyst pre fanúšikov dobrá náhrada za také dlhé čakanie, je otázne, no ak do hry idete bez veľkých očakávaní, nemala by vás sklamať - práve naopak.