Mať strechu nad hlavou považujeme za samozrejmosť. Domov je miesto, kam sa tešíme po náročnom dni v práci, kde oddychujeme, zabávame sa, žijeme sami pre seba. A Elvis oň prišiel. Jediná šanca ako získať domov späť, je uplatniť si záruku, no podanie a úspešné vyriešenie reklamácie nie je jednoduché. Tak ako v skutočnosti. Aby Elvis získal strechu nad hlavou, musí preskákať viac než stovkou úrovní. Nie je to žiadna slasť, no zábava áno, hoci pritom Elvis mnohokrát zomrie.

Platformovky majú minimálne jedno neodškriepiteľné čaro. Zapnete hru a viete, čo máte robiť. Panáčik v dvojrozmernom svete uteká z jednej strany na druhú, musíte preskočiť priepasť alebo bezodnú jamu, občas stojíte proti nepriateľsky naladeným panákom a vtedy pomôže gumipuška alebo poriadna rana bakuľou. Najlepšie je, ak nie ste zbytočne rozptyľovaní príliš veľkým počtom možností a herných prvkov, ktoré prostú nirvánu len zbytočne komplikujú a roztriešťujú. Stačí nápadité prostredie a prepracovaný dizajn levelov a zázrak je na svete. Príkladov je milión a sto.

On Rusty Trails je nezávislým počinom, preto sa s trojáčkovým „peckám" typu Ori alebo Unravel nemôže vyrovnať. Nevadí. Boduje na iných miestach. Zábava to je totiž napriek počiatočnému rozčarovaniu nečakane chytľavá. Technickým spracovaním by sme On Rusty Trails prirovnali skôr k Teslagradu, vizuálne to nie je bomba, ale rozhodne to nie je ani príliš obohraný pixel-art. Samotný vizuál levelov nepredstavuje žiadne prekvapivé prostredie, avšak industriálna šedivosť a hrdzavosť dokonale vystihuje celkovú atmosféru unaveného sveta plného hrdze, beznádeje a nahraditeľných duší. A ono to vlastne ani nevadí, je úplne jedno, kde pobehujete. Úrovne sú krátke, pri bezproblémovom prechode ich zvládnete za niekoľko desiatok sekúnd, no je ich tu vyše stovky a zomierať budete s frekvenciou podobnou v Super Meat Boy.

Celý trik hrateľnosti spočíva v ovládaní gravitácie. Isteže, už sme to tu mali mnohokrát, avšak základné princípy fungovania pohybu sú v On Rusty Trails jednoduché a chytľavé, takže ich pochopí každý behom niekoľkých sekúnd. Elvis dokáže chodiť po kockách a kvádroch, skákať medzi nimi. Nič nezvyčajné, no na nohách má niečo ako gravitačné čižmy, takže po jednotlivých útvaroch môže chodiť i zboku alebo si vybrať cestu zospodu. Neznamená to, že by ste nikam nepadali, práveže budete a veľmi často. Stačí skočiť. Najprv len skúmate, ako sa to celé hýbe, zistíte, že niekedy sa dĺžka skoku odhaduje náročnejšie, ale zase môžete Elvisa ovládať aj vo vzduchu.

Zatiaľ jednoduché, avšak časom môžete meniť svoj oblek, pre jednoduchosť z červenej na modrú farbu. Ak máte na sebe červenú, môžete sa prechádzať po červených objektoch a tie modré sú ukryté do pozadia. Zmena oblečenia vo vzduchu je samozrejmosťou, no červený oblek vás ochráni pred ohnivými lúčmi, modrý zas pred ľadovými vodopádmi. S čoraz náročnejšími kombináciami postupne prituhuje a prsty sa začínajú motať. Dážď vás permanentne ohrozuje, no stačí, aby ste „vysunuli” vhodnú prekážku (a ako naschvál je opačnej farby ako potrebujete) a už na vás neprší. Niektoré plošinky sa pohybujú, lúče rotujú, podlaha sa prepadáva, objavujú sa nepriechodné zelené plošinky, potom zas padáte a musíte sa vhodne vyhýbať prekážkam. Vypátrať cestu ďalej nie je pre pomerne malý rozsah úrovne nikdy náročné, avšak previesť jednotlivé skoky už také jednoduché nie je.

Správne načasovanie všetkých úkonov je základným stavebným prvkom hrateľnosti i frustrácie. Permanentne sa vaša pozícia zapisuje až po skončení úrovne, takže agresívne vypínanie hry magickou formulkou ALT+F4 vás nespasí. Aby to nebolo príliš náročné, natrafíte aj na checkpointy, no aby ste ich aktivovali, musíte mať pri sebe kryštály. Tie väčšinou nájdete cestou, no nie je to pravidlom, takže občas musíte riskovať, čo vás zas stojí život a vraciate sa späť. Pozitívom je aspoň to, že po smrti vám ostane všetko, čo ste pozbierali, takže strastiplné výpravy zas a znovu za získaním kryštálu nemusíte absolvovať, ak ste ho vzali a do priepasti spadli až cestou späť. Hoci zomierate, nepadá hrateľnosť On Rusty Trails do frustrujúcich vôd.

Atmosféra putovania vás nezahlcuje príbehovými detailmi, dostanete len statické obrázky, avšak je to príjemná porcia a vôbec to nevadí. Ani prostredie nepatrí medzi vrcholy, ktoré vás dostanú svojou fazónou. Baví vás to preto, že hranie je neuveriteľne rýchle, plynulé a smrť vás takmer vôbec nebolí. Načasovanie skokov a herných postupov si musíte namemorovať. O to viac je potešenie z dokončenej úrovne pohlcujúce a okamžite sa pustíte do nového levelu len preto, aby ste sa pozreli, čo vás čaká ďalej.

Napriek vysokému počtu levelov nie je herná doba vysoká a ak by sme sa zamerali len čisto na čas, ktorý potrebujete k dokončeniu bez neúspešných pokusov, nedostanete sa veľmi cez dve hodiny. Ono vlastne aj s opravnými pokusmi to nie je omnoho viac, pretože prekážky prekonávate pomerne rýchlo a úrovne nie sú zbytočne dlhé. On Rusty Trails by výrazne pomohol editor úrovní, pretože veľmi dobre vieme, že herná komunita vie byť až nečakane kreatívna. Nehovoriac o tom, že by sa herná doba adekvátne predĺžila. Zatiaľ o tom môžeme len snívať.

Technické spracovanie sme už mierne načrtli, avšak poďme sa naň pozrieť ešte bližšie. Možno sa to nezdá, ale grafika je svojím spôsobom okúzľujúca. Nie je špecifická ako napríklad v prípade Limba, avšak miera prehliadnuteľných detailov na vás číha za každým rohom. A nikto sa tu nehrá na to, že pixely sú božským nástrojom nezávislých vývojárov. Prostredie je však plne funkčné a v prvom rade prehľadné, takže sa nestratíte a ak netušíte, kadiaľ máte ísť, pomôžu vám šípky v komixových bublinách nad postavičkami. Zvukové efekty sú sporadické a len reagujú na akciu, takže pri dopade na vybraný povrch sa ozve konkrétny zvuk a podobne. Hudba je skôr nenápadná, hra by si zaslúžila viac skladieb napriek tomu, že ústredná melódia má správne meditačný feeling a zbytočne neruší.

On Rusty Trails spĺňa prísne požiadavky, ktoré kladieme pri odporúčaní na nezávislé hry. Už to nie sú projekty niekoľkých študentov, ktorí chcú ukázať, čo dokážu. Predovšetkým ide o biznis. On Rusty Trails nechýba to podstatné, na čo sa pri mnohých tituloch od menších vývojárskych tímov zabúda - hrateľnosť a zábava. Tá najprimitívnejšia a najchytľavejšia. Nie je to teda prehnane veľký kúsok, ani vás na prvý pohľad ničím nezaujme, no má v sebe ukryté čaro, ktoré vás prinúti občas si hru zapnúť a vystresovať sa v niekoľkých leveloch pri čakaní na to, kým vám doperie práčka alebo sa uvarí obed. Ale vždy to zvládnete, hra vás zbytočne netrestá. Preto palec smerom nahor.