Grand stratégie nie sú pre každého. Vlastne sú pre málokoho. To ale nijako neznižuje ich kvality. Hry spadajúce do tejto kategórie sú natoľko komplexné a komplikované, že skrátka mnohých odradia už pri pokuse pochopiť ich. Ale vytrvalým hráčom, ktorí majú dosť trpezlivosti a húževnatosti, sa odmenia pôsobivým zážitkom. Najmä keď sa jedná o grand stratégie od Paradoxu, medzi ktoré patrí aj séria Hearts of Iron.

Železné srdcia tu máme po štvrtý raz a opäť hráčov vrátia do obdobia druhej svetovej vojny. Na výber je sedem hlavných mocností, ktoré zohrali najvýznamnejšiu úlohu v dobovom konflikte - či už na strane spojencov, alebo nacistov. Líšia sa ideológiou, politickým zriadením, majú rôzne bonusy, štruktúru a každú reprezentuje prezident. Ak sa vám nechce hrať za Nemecko, Sovietsky zväz, Anglicko či Japonsko, môžete si zvoliť ľubovoľnú z menších mocností, medzi ktorými je aj Slovensko. Po voľbe počiatočného obdobia (1.január 1936 alebo 14.august 1939) nasleduje neúprosný manažment, na ktorom je vlastne založená celá hra.

Hneď prvé menu je venované výskumu nových technológií, ktorých je naozaj veľa a sú delené do viacerých odvetví. Najväčší priestor majú vojenské technológie (tanky, letectvo, artiléria, podporné batalióny, ale aj inžinierstvo a industrializácia), čo je v období nadchádzajúcej vojny pochopiteľné. Navzájom na seba nadväzujú a hráč v podstate nemá obmedzenia, avšak keď sa rozhodne pre výskum novinky spadajúcej do pokročilejšieho obdobia, musí počítať s časovou penaltou. Na základe vyspelosti krajiny je možné skúmať rôzny počet technológií súčasne. Takže napríklad Slovensko je limitované dvomi, ale Nemecko rozvíja hneď štyri naraz. Takýmto spôsobom sa dajú získať rôzne bonusy a výhody a v neposlednom rade odomknúť nové druhy techniky.

Dôležitou položkou je diplomacia, pomocou ktorej sa vyhlasuje vojna, uzatvárajú pakty, budujú priateľské vzťahy a núkajú ďalšie možnosti, pri ktorých zohráva úlohu politická sila hráčovej krajiny. Priestor dostal aj obchod so strategickými surovinami, ako je oceľ či ropa, ktoré sa hodia pri výstavbe civilných a vojenských tovární,  prístavov, opevnení, letiska či protileteckej obrany vo zvolených regiónoch. Suroviny sa však spotrebujú hlavne pri produkcii nových vojenských jednotiek, výzbroje a podporných prostriedkov pre pechotu. 

Mužstvo a technika sa začleňujú do divízií, ktoré môžu mať rôzne zloženie a úpravy. Hotové divízie umiestnené na svojom území hráč zoskupuje do armád, ktorým priradí nejakého veliteľa. Hlavne v prípade významnejších mocností narazíte na skutočné dobové osobnosti. Napríklad medzi nacistami je Gerenál Erwin Rommel či poľný maršál Gerd von Rundstedt, sovieti majú Koneva, Vatutina a Čujkova atď. V menších krajinách však narazíte aj na vymyslené mená. Velitelia sa líšia úrovňou svojich schopností, môžu byť povyšovaní a majú vplyv na bojaschopnosť svojej armády. Divízie a armády sa dajú presúvať po globálnej mape, kde pri strete s nepriateľmi dochádza k automaticky generovaným bojom. Pritom sa berie do úvahy zloženie a pripravenosť vojsk, ako aj ďalšie faktory, vrátane logistiky a pokynov vydaných prostredníctvom veliteľov.

Pri precíznom plánovaní jednotlivých procesov disponuje krajina slušnou politickou silou, dostatočným množstvom obyvateľov, ktorí sa dajú najímať do armády a továrňami, ktoré zabezpečujú suroviny a produkciu. Dôležité je dbať aj na štruktúru a zloženie vlády, kde je možné menovať konkrétnych poradcov, odborníkov na technológie a vojenskú oblasť. Spolu so zvolenými a sprístupnenými mocenskými záujmami prinášajú rôzne bonusy, ale aj určité riziká. Politická situácia v krajine sa môže meniť pod vplyvom diania doma, ale aj vo svete a niekedy sa spolu s článkami, ktoré informujú o kľúčových udalostiach, objavujú aj voľby, ktoré ďalej formujú štát. Netreba to podceňovať, pretože stať sa môže kadečo. Pri hre za Slovensko sa mi napríklad už aj tak malá krajina rozdelila na dva suverénne štáty - v jednom bol prezidentom Jozef Tiso v područí nacistov a v separovanej Slovenskej socialistickej republike vernej Sovietskemu zväzu vládol komunista Ján Horňák (fiktívna osoba v krajine s vymyslenou vlajkou).

Mimochodom, keď hráte za malé štáty, nemáte síce rozhodujúci vplyv na situáciu vo svete a priebeh vojny, ale výberom správnych spojencov a ich podporou na bojisku môžete dosiahnuť slušné výhody a ťažiť z úspechov svojich partnerov. Alebo spolu s nimi padnete. Vyvíjať sa to môže rôzne a hra má opakovane čo ponúknuť vďaka výberu krajiny, obťažnosti, možnosti zvoliť historicky korektný postup iných veľmocí alebo ho ignorovať a prísnemu ironman módu. Znovuhrateľnosť je teda vysoká ak vás baví plánovanie a manažment, prídete si na svoje. Hearts of Iron IV ponúka aj lokálny a online multiplayer pre 32 účastníkov, ktorý zahrňuje aj kooperáciu, kde hráči spoločne spravujú tú istú krajinu. Využiť sa pritom dajú aj módy. To bohato stačí a hráči si to skutočne užijú.

Grafika hry je slušná. V podstate sa po celý čas pozeráte na globálnu mapu, ktorá sa dá pekne vzďaľovať a približovať a vtedy pekne vidíte členitý terén, rôzne poveternostné vplyvy, dážď či sneh, ktoré môžu mať dopad na prebiehajúce boje. V neposlednom rade sledujete aj pohyblivé figúrky vojakov či makety lietadiel a lodí reprezentujúce armády a divízie. Priamo na mape sa otvárajú okná s rôznymi položkami, tabuľkami a technologickým stromom. Atmosfére hry napomáhajú sprievodné artworky a určite aj pôsobivá hudba, ktorá pripomína heroické vojnové melódie zo seriálu Bratstvo neohrozených.

Užívateľské rozhranie je intuitívne no jednotlivé úkony by si zaslúžili lepší tutoriál, hoci popisov je v ňom neúrekom. I keď je totiž hra o niečo jednoduchšia ako iné grand stratégie a predošlý diel Hearts of Iron, hlavne nováčikovia môžu mať stále problém dostať sa do nej a pochopiť, ako fungujú jednotlivé procesy a čo sa od nich vlastne očakáva.

Hearts of Iron IV  je kvalitná hra, ktorá ponúka slušné možnosti pri manažmente a spravovaní ľubovoľnej krajiny v období druhej svetovej vojny. Oproti iným grand stratégiám nie je až taká zložitá, takže si ju skôr osvoja aj trpezliví začiatočníci, hoci im tutoriál pochopenie princípov veľmi neuľahčí. Skalní fanúšikovia série ale môžu práve na určité zjednodušenie systému hry a istých súčastí reagovať negatívne a možno sa budú dožadovať komplexnejších procesov. Záleží na tom, ako komu hra sadne. V každom prípade je to dôstojné pokračovanie kultovej série, ktoré má čo ponúknuť v single aj multiplayeri.