Séria One Piece má za sebou desiatky videohier a hoci manga i animé chrlia stále nové časti, vzniká výzva, do akej časti série nové hry zasadiť. Svet je bohatý a po ďalšom filme sa odohráva už deviata sága, no videohra má vždy veľkú dilemu: byť iba sprievodným produktom pre fanúšikov alebo sa občas odhodlať na čoraz náročnejšiu úlohu a pokryť sériu.

Vlaňajší titul Pirate Warriors 3 si zobral celú ságu a snažil sa jej najväčšie momenty zhutniť v cca 10-hodinovej kampani. Bola to sizyfovská úloha, ale autori obstáli so cťou, hoci osobne by som ju rád videl skôr v poctivej 40-hodinovej RPG ako v takom rýchliku. Preto pre Burning Blood autori vybrali iba časť ságy, aby mohli hráčov nechať mlátiť sa v zaujímavom momente, prostredí a s rozmanitými postavami. The Paramount War prichádza v kontexte série relatívne neskoro, nepomôže ani napozeranie pár častí, tu treba dohnať niekoľko rokov animé. Je to určite zaujímavá pasáž série, ale orientácia nebude ľahká.

Môžete reptať, že bojovka nepotrebuje príbeh a sčasti máte pravdu, ale podobne ako pri stratégiách či iných žánroch vás celkom zaujíma, čo sa deje a prečo, respektíve si radi oddýchnete medzi mlátením do gamepadu pri scénach, ktoré dávajú zmysel. Niekoľkohodinová kampaň je efektná, top zostrihaná, ale chýba jej poriadna hĺbka a kontext série. Opakuje sa situácia z Pirate Warriors 3 vo výrazne väčšej miere: skratkovité rozprávanie, hádzanie postáv do deja podľa potreby a rýchle tempo. Azda až príliš.

Hlavne, že máme dostatočné množstvo bojovníkov, arén a módov. A 44 postáv je na pohľad pekná zostava na spoznanie, prelúskanie a učenie sa štýlov boja. Každý má iné možnosti, autori pripravili hlavné postavy i pomocníkov a najmä Luffy je prepracovaný k plnej spokojnosti fanúšikov. Navyše je radosť spoznávať postavy cez malé útržky scén pred bojom alebo malý kvíz od pomocníkov. V tomto smere je One Piece mimoriadne silná a súdržná séria – pocta fanúšikom takmer nepozná medze, nebojácny hrdina zobrazený i hrateľný ako ho poznáte, významné momenty či miesta bojov.

V priebehu kampane i mimo nej si zmeriate sily v deviatich arénach, ktoré sú dostatočne veľké, aby na nich vynikli obrovské efekty typické pre sériu a súčasne ste mali motiváciu naháňať sa alebo využiť niektoré nerovnosti a pozície. Časť hráčov bude reptať, že arény sú príliš veľké a musíte sa zdĺhavo hýbať, kým nájdete súpera. Na druhej strane aspoň troška žmýkajú výkon nových konzol (i PS Vita), aby vyznel dobrý engine. One Piece nemá toľko prázdnych arén ako Dragon Ball a celkovo má bohatý svet výborne využitý pri ponuke arén. Celistvosť narúša rozdelenie na vyárendované miesta, z ktorých sa vám niektoré budú pozdávať viac a iné menej, no budete sa ich učiť kvôli zvládnutiu súbojov.

Súboje sú vedené v štýle jedného na jedného, no v skutočnosti sa stretávajú dve trojčlenné skupiny a na bojisku jednotlivé postavy rotujú. Trio „makačov" ponúka solídne taktické možnosti a najmä ľubovoľné striedanie podľa potreby i voľby súpera. Môžete spájať výmenu s následnými výhodami a úlohou je vymlátiť všetkých oponentov. Ako bojovník využívate štandardné útoky špeciálne vyhradené pre každú postavu a učíte sa aj blokovať či skúšať protiúdery. Ostatné postavy v skupine zasahujú do boja ako pomocníci a niektorí zvýšia silu úderov, iní nahodia okamžitý výpad. Používanie však nie je neobmedzené, špeciálne údery si treba načasovať. One Piece je séria, ktorú sa naučíte rýchlo hrať, ale stať sa v nej majstrom si vyžaduje hodiny súbojov, spájanie postáv či experimentovanie. O tom, či ste pripravení, rozhodnú niektoré misie, kde obťažnosť nečakane vyskakuje nahor.

Dynamika je zaručená vďaka dvom elementom: plnej 3D grafike s deštrukčným prostredím a zároveň vďaka veľkolepým sekvenciám, ktoré síce na pľac prinášajú trochu vizuálneho chaosu v kombách, ale fanúšikovia ich budú vyžadovať, aby mohli zreplikovať známe momenty z animé alebo sa pokochali veľkou deštrukciou. Niekedy sa vám TV plní efektmi a Gum-Gum útoky Luffyho sú nádherné.

Z ponúkaných módov si určite užijete príbeh (a vzhľadom na jeho krátkosť asi aj dva razy), štandardné vzájomné súboje a najmä online mlátenie či naháňanie špeciálnych odmien. Zatiaľ čo žoldnierske misie sú ľahšie sústo, poriadna online vojna s tímami sa vám môže pozdávať viac ako iba pár dní.

Cellshadová grafika je najlepšia na zachytenie animé štýlu a japonský dabing v animáciách poteší najvernejších fanúšikov. Celkovo je grafika znamenitá – One Piece štýl, farebná paleta, nádherné animácie i prostredia vás priamo pozývajú tráviť tu viac času, ako by núkala hrateľnosť.

One Piece: Burning Blood je po čase ďalšia bojovka do série. Na jednej strane sa vrátila k minulým časom, kde ešte nebol dominantný Musou štýl alebo celistvé dobrodružstvo a hráči si vystačia s pár desiatkami bojovníkov, arénami a prístupnou hrateľnosťou ľahkej a prepracovanej bojovky. Súčasne však nemá poriadnu hĺbku ani dôvod tráviť tu kopu času – nie sú tu hlboké RPG elementy, dlhý príbeh či kvantum módov. Ako PS4/Xbox One/Vita/PC novinka fanúšikov poteší, no séria zažila aj lepšie časti.