Zbožňujem Death Rally. Hra má už 20 rokov a doteraz patrí medzi tie najlepšie párty racingy všetkých čias a je pravdepodobne najlepšou top-down pretekárskou hrou vôbec. Okrem remaku sa dočkala aj niekoľkých nasledovníkov a spolu s Micro Machines a inými legendami má dodnes miesto v imaginárnej vitrínke starších hráčov. Tieto hry kombinovali jednoduché jazdenie, zaujímavé trate a aj zábavnú akciu, pri ktorej po sebe hráči strieľali podivnými zbraňami, či sa len snažili navzájom vytlačiť z trate. Z rovnakého dôvodu sme si zamilovali aj Excessive Speed alebo Ignition. A autori Varkian Empire spolu s nemeckými Deck 13 teraz dúfajú, že si z rovnakého dôvodu zamilujeme aj ich novinku Obliteracers.

V jednoduchosti je krása. Pri takýchto hrách to platí hneď dvojnásobne a kľúčom v nich je naozaj to, aby mali čo najjednoduchšie pravidlá a nič vám nebránilo v tom, aby ste kedykoľvek k nim sadli s partiou priateľov a užili si ich. Obávam sa ale, že to autori so snahou o maximálne zjednodušenie v prípade Obliteracers občas prehnali. Prípadne hru zjednodušili aj na miestach, kde by ste radi mali v rukách sami kontrolu nad tým, čo vám ponúkne.

Veľmi jednoduchá je totiž aj ponuka hry a ak sa do nej chcete pustiť sami, aj keď to hra nazýva príbehovým režimom, dočkáte sa len akéhosi rozsiahlejšieho tréningu. Pred vami je séria viac ako dvoch desiatok pretekov, pričom sú rozdelené a odstupňované podľa náročnosti a postupne vás prevedú všetkými planétami v tomto fiktívnom vesmíre, na ktorých preteká partia obskurných mimozemšťanov v ešte obskurnejších vozidlách (tankoch, autíčkach, vznášadlách...). Vašou úlohou je získať v preteku od jednej do troch bômb ako ohodnotenie vašej cieľovej pozície, vďaka čomu sa posuniete ďalej.

Problém v tomto režime je ten, že je všetko príliš prísne prednastavené a nemáte možnosť to ovplyvniť. Každý pretek vám predstaví istú trať, na ktorej musíte zvládnuť zadaný tip preteku. Tých je tu hneď niekoľko, ako survival, eliminácia alebo len jednoduché zbieranie bodov. V každom preteku ide práve o ne a líšia sa len spôsoby, ako ich získate. Pretek končí v momente, keď jeden z hráčov získa určený počet bodov. Niektoré tak trvajú dlho, iné sú veľmi krátke. Nemáte ale žiadnu možnosť nejako ich ovplyvniť. Musíte hrať len to, čo vám hra pripravila.

Ďalším problémom je, že autori nevedeli poriadne vysvetliť princíp a špecifiká jednotlivých herných režimov, ktoré vám servírujú. Pred prvým stretnutím s každým z nich vás čaká stručný popis, ktorý musíte „odsúhlasiť“ a až potom sa dostanete ďalej, no to je jedna vec a priamo hranie je vec druhá. V prvom rade vás zaplaví chaos a snažíte sa do praxe aplikovať to, čo vám hra prezradila v krátkom popise režimu. Po niekoľkých pretekoch v tom už máte čistý guláš a možno ani nie práve najchutnejší. Jednotlivé režimy sa vám zlejú. Líšia sa len v možnosťami, ako získať body a respawnom. V každom režime tak začnete jazdiť rovnako, pokúsite sa prežiť čo najdlhšie a pritom zostreliť nepriateľov.

A teraz si predstavte, že sa do toho snažíte dostať aj vašich priateľov, ktorí prišli večer na pivko, či ste si konzolu zobrali niekam na chatu a chcete si užiť lokálny multiplayer. Ono ten chaos má svoje čaro a nedá sa povedať, že by ste sa pri hraní nebavili, no každú chvíľu vás budú bombardovať otázkami kto, prečo a ako to, že je prvý. Časom tak na to rezignujú aj oni a budú hrať viac pre radosť ako pre nejaké nejasné súťaženie.

Veľa invencie autori neprejavili ani pri vytváraní powerupov, o ktoré sa na tratiach bijete. Uchmatne si ich totiž len ten prvý a ak sú na jednom mieste štyri a na trati je minimálne 8 pretekárov, asi si viete predstaviť, že je o ne slušná bitka. Nájdete tam tradičné míny, olej, rakety, guľomety, plameňomety a iné tradičné kúsky. Jediným ako-tak unikátnym kúskom v arzenáli je elektrický náboj. Ak do niekoho narazíte, či on narazí do vás, dostane od vás „menší“ šok. Ak si žiadnu zbraň neuchmatnete, nemusíte zalamovať rukami. Ešte vždy môžete súperov z trate jednoducho vytlačiť, čo je občas aj jednoduchšie, ako ich trafiť niektorými zbraňami.

Ako asi očakávate, jazdí sa tu veľmi arkádovo. No pri zaujímavom dizajne jednotlivých tratí to nie je žiadna prechádzka, ale občas vám dá hra aj poriadne zabrať. Driftovať v nej je náročné a všetci pretekári sa musia udržať na jednej obrazovke. Ak z nej zmiznete, je to rovnaké, ako keby vás niekto zostrelil. Občas to pomáha napätej atmosfére a to zvlášť pri lokálnom hraní. Inokedy to zas dosť hnevá, keďže trate sú plné zákrut, niekde sa kamera vzdiali, inde zas priblíži a ani neviete ako, jeden širší prejazd zákrutou vás zrazu môže stáť život. Ak aj zomriete, stále sa môžete zúčastniť hry, aj keď viac pasívne a poriadne škodoradostne. Môžete totiž po aktívnych hráčoch strieľať rakety a to je fakt radosť.

Hra je skutočne dosť rozporuplná, prečo by ste o nej mali uvažovať? Kvôli naozaj masívnemu multiplayeru. Nepamätám si obdobnú hru, kde by sa na jednej obrazovke mohlo (a muselo) naraz tlačiť až 16 hráčov. PC verzia umožňuje využívať  rôzne ďalšie zariadenia ako aj ďalšie ovládače. Na Xbox One si zas môže zahrať až 8 hráčov lokálne. To je možnosť, ktorú nemožno prehliadnuť a s dobrou partiou si rozhodne užijete. Okrem toho hra ponúka aj online hranie, taktiež až pre 16 hráčov. Ak by vás bolo online alebo offline menej, môžete si pretekárov doplniť umelou inteligenciou.

Vizuálne hre niet čo vytknúť. Stačí, ak si pozriete na zábery naokolo. Je to veľmi pekné a aj keď jednoduché, hre tento štýl skrátka sadne. Hlavne ale oku ulahodia prostredia, ktoré sú naozaj rôznorodé, pestré a spracované s citom pre detail. Či sú to ľadové cesty, púšť alebo upršané futuristické mesto, budete si pohľad na ne užívať. Navyše funguje veľmi dobre. Rovnako k hre veľmi dobre sadne aj jej zvuková stránka. Hudba je fajn a efekty tiež nie sú vôbec zlé. Trošku sa vás pokúsi zmiasť pinballový zvuk, ktorý započujete pri nárazoch.

Obliteracers je zaujímavý titul, v ktorom sa rozhodne skrýva potenciál, z ktorého najviac vyťažíte pri lokálnom párty hraní, ak máte pri sebe dobrú a pokojne aj veľkú partiu. Je škoda, že autori hru ťahajú dole niekoľkými nešťastnými rozhodnutiami a hra neoslní ani možnosťami, ktoré sú často skôr obmedzené ako široké. Ak ju ale niekde uvidíte za sympatickú cenu, máte podobné hry radi a máte ju s kým hrať, môžete jej dať šancu.