Svet umiera, ľudia hynú, ale čo je ešte horšie, znovu ožívajú ako krvilační zombíci. Je málo miest, kde je to aspoň relatívne bezpečné a jedným z nich je vlak - váš vlak. Ste totiž rušňovodičom, ktorý hľadá útočisko pre posledných preživších a má aj vlastnú motiváciu, ktorá ho ženie od jednej stanice k druhej. Až kým nepríde tá posledná...

Základný koncept hry je atypický. Nejedná sa o obvyklé zombie klišé, i keď aj v tejto hre nájdete spoločné znaky s podobne zameranými titulmi. Vaša cesta je priamočiara, ako už bolo spomenuté, trmácate sa od jednej stanice k druhej. Postup má však dve fázy, ktoré sa striedajú. V prvom rade šoférujete vlak, kde sa vlastne ani nemusíte venovať samotnej jazde, ale skôr opravám prístrojov a obskakovaniu cestujúcich. 

Pasažierov nebýva veľa - jeden - dvaja, keď sa nazbierajú štyria alebo viacerí, je to už slušná vyťaženosť. Všetci chcú odvoz na bezpečné miesto, ale počas jazdy môžu krvácať, pretože utŕžili zranenia alebo hladovať. Vo vlaku máte dva zásobníky - jeden na jedlo a druhý s lekárničkami. Ak nechcete, aby vám niekto vo vagóne zatrepal krpcami, treba sledovať ukazovatele cestujúcich a podľa potreby im dodať niečo pod zub alebo medikamenty.

Vo vlaku však treba sledovať aj prístroje, ktoré sa priebežne kazia. Nie je ich veľa a opravy sú jednoduché. Nie sú nutné žiadne súčiastky, len musíte niečo posunúť, nastaviť, znížiť tlak či potlačiť páku, aby hodnoty neboli v záporných číslach. Napokon priamo v riadiacej kabíne môžete použiť terminál, ktorý vám znázorňuje trasu, umožňuje vyrobiť lekárničky či náboje a občas sa dá nadviazať kontakt s nejakým operátorom a nasleduje krátky chat, ktorý trochu približuje situáciu v okolí. Cesta vlakom je priamočiara, spravidla trvá niekoľko minút a potom dostanete výzvu na zastavenie na najbližšej stanici. A nasleduje druhá fáza hry.

Na stanici zvyčajne vystúpite len vy - strojvodca. Pasažieri trpezlivo čakajú a vlak opustia len v cieli svojej cesty, po niekoľkých prejazdených úsekoch. Za každého preživšieho potom zinkasujete nejaké peniaze, prípadne užitočné predmety. To je koniec levelu, ale nie hry. Vašou úlohou na každej stanici je získať vstupný štvormiestny kód, bez ktorého nemôžete pokračovať v jazde. Číslo by vám mali dať v riadiacej veži či kancelárii, ale to sa stáva zriedka. Väčšinou je niekde prišpendlené na lístku, ku ktorému vedie strastiplná cesta plná nástrah. Nezostáva vám nič iné, len po vlastných preskúmať okolie, teda mestečko, laboratórium, farmu či iné lokality, v ktorých sa ocitnete.  

Na niektorých staniciach sa vlastne nič nedeje, len sa poprechádzate po všetkých miestnostiach a podebatujete s ľuďmi o tom, čo sa to deje vo svete a ako sa to bude riešiť.Niekedy máte možnosť prikúpiť jedlo a lekárničky, prípadne vylepšenia zbraní. Potom dostanete lístok, použijete terminál pri vlaku na vyťukanie kódu a vlak s cestujúcimi ide ďalej.

Oveľa častejšie ale zastanete na infikovanom území. Rovnako prehľadávate miestnosti, čítate správy na papieri alebo v počítačoch, otvárate dvere, leziete po rebríkoch a cez poklopy na strechu aj do podzemia, ale tu už vám v ceste stoja čierne postavy infikovaných. So zombíkmi sa nedohodnete. Buď pred nimi utečiete, alebo ich zabijete. Zachránite sa napríklad lezením po rebríku, ale obvykle nemáte inú možnosť, len nemŕtvych zlikvidovať.

V lepšom prípade máte pri sebe pištoľ alebo brokovnicu s niekoľkými nábojmi a môžete kreatúry postrieľať - ideálne je mieriť na hlavu. Lenže s muníciou treba šetriť, patróny sú vzácne. Na „prechádzke" ich nájdete len ojedinele pri prehľadávaní objektov, v ktorých občas natrafíte aj na lekárničky a súčiastky na výrobu doplnkov vo vlaku alebo haraburdy, ktoré sa okamžite speňažia. Takže keď je to možné alebo nevyhnutné, treba zombíkov spacifikovať silným úderom. To znamená, že koncentrujete svoju silu a s nabitým ukazovateľom tesne zblízka uvalíte hnijúcej obeti po gebuli. Niekedy pritom prídete k úrazu a môžete použiť lekárničky na zotavenie, ale potom vám ich zostane menej (alebo žiadne) na ošetrenie cestujúcich vo vlaku.

Bežných zombíkov úderom eliminujete, ale kým môžete zasadiť ďalšiu silnú ranu, chvíľku to trvá, a tak proti presile neobstojíte. Ak už naozaj nemáte čím strieľať, príležitostne sa dá po zombíkoch hodiť nejaký objekt - mikrovlnka, stolička či výbušný sud. Poslednou záchranou je útek. Ten je ale často len dočasným riešením. Cez väčšinu miestností skrátka musíte prejsť, aby ste sa dostali ďalej (alebo vrátili k vlaku) a len zriedka existuje alternatívna cesta.  

Okrem bežných zombíkov sa občas vyskytujú aj nebezpečnejšie druhy. Malí lezúni sú rýchli a treba ich čo najskôr zabiť. Zombie vojakov najskôr musíte úderom zbaviť prilby a potom im streliť do hlavy. Výbušní zombíci  explodujú, keď sa k vám priblížia alebo ich načnete streľbou. Rozhodne vtedy nesmiete stáť blízko nich. A narazíte aj na potvoru, ktorá sa na vás prichytí a zakrátko vám vysaje život.

Prehľadávanie okolia staníc je zaujímavejšie ako jazda vlakom už kvôli rôznorodým prostrediam, niekedy s prekvapeniami a výzvam, keď sa pokúšate dostať cez hromady zombíkov. Vždy to však prebieha rovnako - treba všetko prekutať a s kódom, prípadne nálezmi, upaľovať naspäť k vlaku. Príležitostne ale musíte nájsť nejaký kľúč alebo batériu. A tu občas narazíte aj nových pasažierov, ktorí sa vám nasťahujú do vlaku. Nikdy však s vami neprehľadávajú stanice, čo pôsobí trochu zvláštne, hlavne keď niekedy majú aj výzbroj a nepohnú pre vás ani prstom. Bolo by zaujímavé, keby ste mohli na obhliadku so sebou vziať aspoň jedného parťáka, ktorý by vám asistoval, ale toho sa nedočkáte.

Váš postup v hre sa automaticky ukladá a v prípade úmrtia pokračujete od najbližšieho checkpointu. Manuálne ukladanie nečakajte, to ani veľmi nechýba, ale ak začnete novú hru, automaticky sa prepíše váš predošlý progres. To je problém, ak chcú hru absolvovať dvaja hráči na tom istom Steam účte. Ovládanie je jednoduché,  stačí pár klávesov na pohyb a používanie vecí plus myš zužitkovaná hlavne na mierenie. Občas by sa ale žiadalo niektoré procesy vykonávať praktickejším spôsobom, napríklad keď hádžete po nepriateľoch veci, môže vás spôsob ich použitia mýliť.

Autorom môžeme vytknúť aj absenciu tutoriálu. Na fungovanie vecí síce postupne sami prídete, ale spočiatku trochu tápete a skúšate, čo sa vlastne dá a nedá. Navyše úvod hry (s výnimkou krátkeho prológu) pôsobí trochu nezáživne -  debatujete, pobehujete, nič zásadné sa dosť dlho nedeje. Našťastie to potom začne byť zaujímavejšie a akčnejšie a bezmála štvorhodinovú jazdu zhltnete na jedno- dve posedenia.

2D retro grafika aj tejto hre pristane. Dobre pôsobí základná čiernobiela schéma vyjadrujúca všadeprítomnú temnotu, do ktorej jemne vstupujú aj pestrejšie farby znázorňujúce preživších a vybrané prostredia. Dabing v hre nenájdete, všetky dialógy si treba prečítať. Zvuky sa obmedzujú na základné činnosti a prvky (otváranie dverí, kroky, streľba, zabrnkanie na gitare...) a pred tichom hru zachraňuje správne pochmúrna a tajuplná hudba.

The Final Station je hra pre fajnšmekrov, ktorí dokážu oceniť tiesnivú atmosféru umierajúceho sveta s netradičnou hrateľnosťou. Rozbeh je trochu slabší, mohlo to byť o niečo dlhšie, niektoré veci sa dali urobiť o čosi lepšie, ale hra má charizmu a osobitý štýl a tento vlak si určite nájde medzi hráčmi spokojných pasažierov.