Kedysi dávno boli v móde adventúry založené na filmovom spracovaní, ale ich éra netrvala dlho. Tento štýl jednoducho neobstál a celé to bolo na úkor hrateľnosti, hoci sa našlo aj pár výnimiek potvrdzujúcich pravidlo. Napríklad taký Tex Murphy, ktorý sa nedávno vrátil v hre Tesla Effect. Teraz tu máme titul s príznačným názvom Bunker, ktorý mal ambíciu vydesiť a zaujať hráčov vtiahnutých do protiatómového krytu. Snaha bola, ale už určite tušíte, že ani mená renomovaných hercov veľmi nepomohli.

Hra vás okamžite privíta v autentickom anglickom bunkri, kde sa 3.júla 1986 narodil hlavný protagonista John.  V záznamoch sa uvádza, že podzemný kryt, kde sa utiahla skupina preživších po jadrovej katastrofe, má teraz 59 ľudí. Vzápätí ale preskočíte celých tridsať rokov, aby ste videli už dávno dospelého Johna plakať pri umierajúcej matke. Po srdcervúcej rozlúčke zostáva evidentne citovo labilný muž v celom bunkri sám. Všetci ostatní ľudia sú totiž preč. Ako a prečo sa to stalo, to sa čoskoro dozviete najmä prostredníctvom spomienok, v ktorých sa John vracia do chlapčenských čias.

Spočiatku vás ale čaká len každodenná rutina - John nie je dobrodružný typ, napokon ani veľmi nemá kam ísť a doslova iba prežíva. Každý deň skontroluje úroveň radiácie, skúša zachytiť nejakú správu v rádiu, kde to ale iba šumí, berie dávky vitamínov, je konzervy, sedí pri tele zosnulej matky. A takto by to išlo snáď donekonečna, keby počítač nevyhlásil kritickú chybu. Systémy v bunkri zlyhávajú a ak chce John ešte chvíľu žiť, musí prekonať strach a vstúpiť aj do uzamknutých miestností a na iné poschodia, kam nevkročil snáď celé roky. No nebude to jednoduché, pretože je to miesto duchov, z ktorého má posledný obyvateľ bunkra záchvaty paniky. Iná možnosť, ako sa zachrániť, ale nejestvuje.

V hre vás čaká v podstate obligátne prehľadávanie objektov, kde treba niečo nájsť, zobrať, preskúmať či použiť - od šuplíkov a skriniek až po počítače a rôzne zariadenia. Interaktívnych predmetov však nie je veľa a väčšinu z nich predstavujú záznamy, hlásenia a nahraté správy, ktoré približujú minulé udalosti. Súčasne si uvedomíte, že bunker je už poriadne zastaraný, pred sebou totiž máte archaické počítače, kazetový, či dokonca kotúčový magnetofón.  

Opravy a prehľadávanie nových priestorov vypĺňajú váš čas, stále však čakáte, čo bude ďalej a obávate sa skrytého nebezpečenstva, ktorého pravú tvár ešte nepoznáte. Pritom sa vynárajú ďalšie a ďalšie spomienky,  ktoré prinášajú znepokojujúce informácie a občas sa dá do nich dokonca zasiahnuť - hoci len včasným schovaním sa za dverami, keď chlapec vypočuje dôležitý rozhovor. Príbeh postupne graduje, ale samotná hrateľnosť sa, bohužiaľ, nikam neposúva, ničím neprekvapí. Je sterilná. Uplynú sotva dve hodiny a je koniec. No aspoň ten je pozoruhodný a pointa je zaujímavá.

Atmosféra hry je veľmi dobrá, ale postup skutočne monotónny. Aktivít je veľmi málo a navyše jednotlivé činnosti treba vykonávať v striktne určenom poradí, i keď sa niekedy jedná o banality. Napríklad sa nedostanete na ďalšie poschodie, ak cez mikrofón neohlásite zapnutie generátora, hoci to aj tak nik nepočuje. Síce chápete, že John dodržuje inštrukcie z technického manuálu, vrátane takýchto drobností, lebo je trochu vyšinutý, ale nie je to dôvod, aby hra blokovala váš postup.

Okrem čítania záznamov je prakticky jediným spestrením zbieranie drevených figúrok a niekoľko achievementov. Kvôli nim si hru možno ešte zopakujete, ale už to bude len rutina, lebo postup je lineárny. Nečakajú vás žiadne skutočné výzvy, maximálne treba pohotovo kliknúť na bod na obrazovke alebo niečo posunúť. Pomohli by aspoň jednoduché puzzle, napríklad pri odstraňovaní problémov a opravách a navyše by aj predĺžili hernú dobu, ale nič také tu nenájdete. Skrátka len spravíte, čo treba a idete ďalej.

Audiovizuálnej stránke nie je veľmi čo vytknúť. Celý bunker je vlastne poskladaný z filmových záberov, ktoré využívajú dobrú kameru (niekedy aj tie bezpečnostné v hre) a preklikávate sa z jednej miestnosti do druhej. Dabing je kvalitný, hoci občas trochu posunutý, výkony hercov väčšinou slušné, i keď sa nájdu aj slabšie pasáže. Napokon hlavného protagonistu stvárnil Adam Brown, ktorý hral v Hobitovi, sekunduje mu Sarah Greene a Grahame Fox, ktorý účinkoval v seriáli Hry o tróny. Adam pritom v hre pôsobí asi ako Norman Bates z Hitchcookovho filmu Psycho, vidíte jeho utrpenie a labilitu, pochopíte postavu, ale sotva vám bude sympatická. Ťaživá hudba sa k tomu všetkému hodí.

Psychologický horor The Bunker má výbornú atmosféru, ale je krátky a má sterilnú a nezáživnú hrateľnosť. Ako hra preto neobstojí, ale zaujme ako interaktívny film, kde toho síce veľa nerobíte, ale aspoň všetko intenzívnejšie prežívate, lebo máte dojem, že ste skutočne v bunkri. Dej sa môže zdať tuctový, osamelý preživší v strašidelnom komplexe nie je ničím novým, ale pointa je naozaj vydarená a nečakaná. Kvôli nej a hutnej atmosfére to má zmysel hrať, či skôr pozerať. Napriek tomu je bunker trochu sklamaním.