Titul The Tommorow Children dlho rezonoval vo vodách internetu. Malo ísť o odpoveď Sony na úspech Minecraftu. Dokonca ešte aj pred vydaním samotnej konzoly Playstation 4 sa dlho hovorilo o tomto titule. V hre sa stanete súčasťou futuristickej spoločnosti, kde ide o jediné - budovať komunizmus a chrániť vlasť. Je to presne to, čo hráčov baví, tak to musí určite fungovať! Niečo však visí vo vzduchu. Na papieri to síce znie pekne, ale už dlho som nedostal na recenziu takú nezáživnú záležitosť.
Po nevydarenom experimente sa vytratí takmer všetok život na Zemi a pretaví sa do planéty vo forme zvanej Void. Tí, čo prežili, sa pokúšajú znovu vybudovať civilizáciu pomocou klonov, ktoré môžu vstúpiť do Voidu a hľadať zakonzervovanú ľudskú DNA. A medzi nimi ste aj vy. Prevezmete úlohu dievčatka s batohom na chrbte, ktoré vidíte z pohľadu tretej osoby. Ste vrhnutí do sveta, ktorý je prázdny a vašou úlohou je v tejto prázdnote budovať komunizmus. Jednoducho postaviť mesto a potom ďalšie a ďalšie. Musíte ťažiť, vyrábať predmety a bojovať s príšerami pri ochrane mesta. Nápad sľubný, ale plný nezáživnej akcie, ktorá navyše nemá príliš veľký zmysel.
Popis hry znie, akoby sa jednalo o klon Minecraftu. Vo výsledku ale nedosahuje ani zďaleka jeho hravosť a voľnosť. Pritom práve to sú kľúčové atribúty Minecraftu, prípadne Terrarie. Lenže autori z Q-games na to idú z iného súdka. Možností, ako sa realizovať, je príliš málo a činnosti, ktoré treba vykonávať, sú príliš často nezáživné.
V prvom rade musíte ťažiť suroviny. Tie sa nachádzajú na rôznych územiach, na ktoré sa dá cestovať len autobusom. Na ten sa čaká - ako inak - na zastávke a nechodí tak často, ako by som si predstavoval (podobné ako MHD v Bratislave). Niekedy hráč príde niekam, kde je už všetko vyťažené a musí čakať zase na ďalší spoj, aby sa dostal na zaujímavejšie miesto. Samotné ťaženie krompáčom je navyše nudné a stereotypné. Jednotlivé suroviny musíte zobrať so sebou, pričom naraz môžete zo začiatku nosiť len tri. Tie následne vyložíte na zastávke a opäť čakáte na spoj. Odveziete ich do centra, kde sa z toho už následne niečo postaví. A takto dookola robíte to isté až do úmoru.
Mesto, ktoré staviate, navyše potrebuje energiu, ktorá sa dá vyrábať rýchlym kráčaním na bežiacich pásoch. Tam vám aspoň premietajú propagandistické video, aby ste sa nenudili. Ja osobne som sa nudil preveľmi. Asi nie som komunista. Faktom zostáva, že som sa naozaj cítil ako v nejakom autoritatívnom režime budúcnosti, kde som nemohol vybočiť z radu. Z každého smeru na mňa kričala propaganda a ostatné klony (ostatní hráči), len nemo poslúchali rozkazy diktátora.
Hráč nie je skutočne motivovaný, aby budoval lepšie zajtrajšky, pretože ani samotný proces výroby predmetov neprináša pocit zadosťučinenia. Môžete si vytvoriť veci od výmyslu sveta, ale len tie, ktoré vám hra momentálne dovolí. Niečo vyrobiť je navyše zložité, pretože musíte vyriešiť hlavolam s číslami, ktorý akoby vypadol z dvadsiateho storočia a navyše z východného bloku. Prípadne si viete pomôcť reálnymi peniazmi, bez ktorých, mimochodom, celkovo nemá zmysel hru hrať. Je až príliš okato načrtnutá nutnosť platiť reálnou menou. Pretože kto zaplatí, ten sa až tak nenudí. Ale kto, preboha, bude za tento titul platiť?
Mestá sa budujú v reálnom čase, a preto sa očakáva čo najväčšia účasť samotných hráčov. Čiže ak počítate s tým, že si každý večer niečo postavíte a mesto vás bude mať za hrdinu, ste na veľkom omyle. Stačí si jeden večer zapnúť hru na dve hodinky a na druhý deň už je mesto postavené a vy ani neviete, že nejaké existovalo. Hra vám jednoducho oznámi, že to mesto už je hotové a vy môžete ísť ďalej. Ako sa môže hráč po tom všetkom cítiť potrebný, to neviem.
Niekedy sa mi podarilo pripojiť do už takmer postaveného mesta, ktoré bolo nutné chrániť pred lietajúcimi potvorami. Našťastie som mal poruke poriadny raketomet a lietajúcim kreatúram som poslal odkazy. Lenže ani akčná časť nie je zábavná. Práve naopak. Ovládanie postavy a strieľanie sú riešené dosť hlúpo. Akoby tvorcovia zabudli na posledných dvadsať rokov vývoja v hernom priemysle a šupli nám predpotopné ovládanie.
Titul The Tommorow Children vyvoláva rôzne pocity, ktoré umocňuje vynikajúci atmosférický soundtrack. Je plný depresívnej a zároveň aj propagandistickej hudby. Niekedy sa stačilo len započúvať a hneď sa mi hralo lepšie. Aspoň kvôli výzvam hrdého komunistu. Ten vykrikuje svoje heslá, ktoré sú celkom obstojne nadabované. Vývojári v štúdiu Q-games by boli dobrými nástrojmi ministerstva propagandy aj v reálnom svete. K hre pasuje aj jednoduchá a strohá grafika. Tá je naozaj štýlová a vôbec mi neprekážala. Naopak pôsobí originálne a zaujímavo.
Odporúčať tento titul hráčom Minecraftu alebo Terrarie sa vôbec neodvážim. Neviem ani o žiadnej inej cieľovej skupine. The Tommorow Children je hra plná stereotypu. Nachvíľu určite zaujme, minimálne kým budete mať čo objavovať, ale dlhšie ako pár hodín to nebude.
