Vitajte na vesmírnej lodi, kde sa odohrala veľká katastrofa a vy sa prebúdzate z kryospánku do hotového pekla. Počkať, nemali sme to tu už a hneď niekoľkokrát? Áno, samozrejme, a určite to nie je posledný raz. Takýto úvod je v hrách podobne zaužívaným klišé ako stroskotanie lode a preživší hrdina, ktorý precitne na pláži. Nejako sa ale začať musí a povedzme si na rovinu, klaustrofobický horor v útrobách nejakej základne alebo práve na vesmírnej lodi na hráčov stále zaberá. Nie vždy to však dopadne tak dobre ako v Alien: Isolation.
 
Hodnotenie vidíte, v tomto prípade to neskončilo až tak zle, ale Syndrome rozhodne nie je dokonalá hra. Ten kľúčový pocit strachu, keď vám zviera hrdlo, očakávate spočiatku skrytú hrozbu a bojíte sa chvíle, keď na vás niečo vybafne z tmy, však prináša. A to je hlavné. Vďačí za to predovšetkým temným priestorom a skvelému ozvučeniu. Tiesnivá hudba sa neozýva často, hlasy začujete tiež len občas, ale podozrivé zvuky a najmä tlkot rozbúchaného srdca, keď vám bezprostredne hrozí nebezpečenstvo, vám parádne vybičujú nervy.

Graficky však Syndrome neexceluje a stačí sa pozrieť už len na samotné logo hry a už tušíte, že ponúkne zastaraný vzhľad. Menu je strohé, ak to medzičasom tvorcovia nenapravili aktualizáciou, nenájdete tam ani popis ovládania - v tomto smere vám čiastočne pomôžu aspoň textové rady počas nahrávania lokalít. A nahrávanie dát, bohužiaľ, pretrpíte často. To, že sa hra načítava kvôli vášmu (častému) úmrtiu, sa pochopiť a akceptovať dá. Horšie je, že vás zdĺhavé „loadingy" čakajú po každej zmene poschodia v útrobách lode a vedzte, že stláčať gombíky vo výťahu budete často. Tma, ktorá bude vaším najčastejším spoločníkom, milosrdne zakrýva nedostatky grafiky. Ale na druhej strane dochádza k situáciám, keď si kvôli neprehľadnosti  okolia neuvedomíte prítomnosť horúcej pary, ktorá vám spolu s pohodenými elektrickými káblami nepríjemne ukrajuje zo života. A ten je krehký ako motýlie krídla.

Niekedy stačí, keď sa obtriete o čosi desivé, čo vyzerá ako robotický Leatherface (vrah z Texasu, ktorý sťahoval ľudí z kože a nasadzoval si ich tváre) a prídete o celý život. Inokedy sú nepriatelia menej hroziví a dokážete im vzdorovať a niekedy ich aj poraziť. Lenže s údržbárskym náradím je boj náročný, strelných zbraní je málo, liečivá a náboje sú vzácnejšie ako soľ aj zlato dohromady. Najistejšou obranou je preto útek, prípadne ukrytie v skrinkách, ktoré sa ale málokedy nachádzajú na miestach, kde by sa najviac hodili.

Kto sú vaši nepriatelia a čo sa to na lodi vlastne stalo, prirodzene, zisťujete priebežne počas napredovania v príbehu. Pomáhajú vám pritom záznamy, ktoré zostali po zmasakrovaných alebo v lepšom prípade len nezvestných členoch posádky. A dokonca sa s vami aj niekto spojí a priamo komunikuje. Na lodi nie ste sami, zdá sa, že ešte niekto prežil, ale dá sa veriť slovám potenciálnych spojencov, hlavne keď sa vzájomne podozrievajú? Tu by bolo zaujímavé, keby ste sa mohli rozhodnúť, ako zareagujete a čo urobíte. Lenže dej, akokoľvek zaujímavý, je prísne lineárny. Nedovolí vám robiť si, čo chcete. Všetky kroky musíte vykonávať v určenom poradí. Niekedy celkom logicky, keď napríklad musíte najskôr nájsť prístupový kód, inokedy vám hra jednoducho sama otvorí dôležité dvere len vtedy, keď je na to príhodná chvíľa.

Čakajú na vás uzamknuté alebo zablokované dvere, obľúbené vetracie šachty ako alternatívne cesty, blokády, ktoré musíte zdĺhavo obchádzať a z neveľkých poschodí robia slušné bludisko. Neraz musíte nájsť a niekam umiestniť dôležité predmety alebo niečo zapnúť, nastaviť a aktivovať - zdroje energie, počítače, generátory atď. Niekedy pritom potrebujete konkrétne náradie, ktoré treba, samozrejme, najskôr objaviť a občas sa k slovu dostane aj hackovacia minihra. V tej musíte na displeji prístroja správne nastaviť meniace sa symboly podľa predlohy.

A potom sú tu predmety, ktoré zhromažďujete v inventári (liečivé injekcie a jedlo, zbrane, náboje, baterky, aby ste si mohli posvietiť v tme...), tie však len veľmi zriedkavo nájdete niekde na stole, prípadne v debničkách či po prešacovaní skrvavených tiel. A ešte sú tu výlučne prenosné veci, ktoré iba držíte v rukách (čo je vizuálne spracované dosť nešikovne) a tie po odhodení slúžia na odpútanie pozornosti nepriateľov. V podstate sú to samé známe prvky, ktoré nájdete v mnohých iných hrách, ale aj tu spoľahlivo fungujú.

Postup si ukladáte výlučne formou konzol, do ktorých vkladáte ruku a vyskytujú sa na rôznych miestach v podstate na každom poschodí. Keďže umierate úplne bežne, ukladajte často, vždy keď sa to dá (ale pozor, nepriatelia číhajú aj pri termináloch), inak vás hra vráti o poriadny kus cesty späť. Tento spôsob zálohovania je vhodný, pretože si musíte dávať o to väčší pozor, aby ste neurobili chybu. Ale aj tak by sa k tomu hodili ešte checkpointy na kľúčových miestach a po splnení dôležitých cieľov.

Tradičná hrateľnosť bez prekvapivých noviniek by ani veľmi neprekážala, keby tvorcovia nenútili hráča neustále sa vracať na tie isté poschodia. Keď niekam musíte prísť dvakrát alebo trikrát, to sa zniesť ešte dá, ale tu je tých návratov niekoľkonásobne viac. Niekedy sa vrátite, lebo sa vám z inej časti lode podarilo odblokovať nejaký systém, a tak sa otvorila nová miestnosť. Inokedy vás hra pošle na určité poschodie len preto, aby vám ukázala, že sa na dané  miesto dostať nedá a vlastne máte ísť niekam úplne inam. Samozrejme, na inom poschodí. To už potom iba prevraciate oči, ale nakoniec aj tak musíte poslúchnuť.

Ďalšie nepríjemné zážitky spôsobujú bugy. Tých je v hre stále veľa, v najbližších týždňoch a mesiacoch toho treba mnoho zaplátať. Na dvoch rôznych miestach som sa prepadol cez podlahu a ocitol v prázdnote. Inde mi hra zamrzla, keď som vykonal neočakávaný úkon - napríklad som hackoval počítač a bol som pritom prikrčený, aby som bol nenápadnejší. Po takýchto nehodách je najhoršie to, že najskôr musíte nahrať svoju uloženú pozíciu a neraz vzápätí nasleduje ďalšie nahrávanie vo výťahu, pretože vás bug zastihol na poschodí, kde ste ešte nestihli použiť ukladací terminál. A to ešte treba spomenúť nepriateľov, ktorí vás síce naháňajú po lodi, keď vás spozorujú, ale občas sa niekde zaseknú. Keď sa im to prihodí pred skrinkou, v ktorej sa skrývate, je z toho vaše ďalšie zbytočné úmrtie. Ach...

Čo naopak veľmi pomáha, je mapa. Každé poschodie máte okamžite zmapované. Vidíte (takmer) všetky miestnosti aj šachty, oveľa lepšie sa orientujete v priestore. Navyše je každá sekcia označená, takže keď vás hra pošle napríklad do ošetrovne na piatom poschodí, presne viete, kam máte ísť. A už tam po novom vidíte  jasne označené aj terminály na ukladanie hry. Ešte by to chcelo zvýrazniť výťah.

Syndrome je horor s vynikajúcou atmosférou, ktorý však dopláca na bugy, časte nahrávanie dát a hlavne x-násobné prechádzanie po tých istých poschodiach. Absencia noviniek a ani vysoká náročnosť neprekáža,  dokonca ani tá zastaraná grafika nie. A príbeh tiež nie je najhorší - do istej miery pripomína System Shock 2, hoci hrateľnosť je značne odlišná. Ale motkanie sa hore-dole po lodi, kde ste už všetko dvadsaťkrát presnorili, je naozaj frustrujúce. Napokon finále je už zbytočne predlžovanou agóniou, ktorú absolvujete už len zo zotrvačnosti a preto, aby ste si mohli povedať, že ste tú neľahkú výzvu napokon zvládli.