Môj recenzentský život je kompletný. Po takmer 10 rokoch píšem o svojom prvom titule Call of Duty, a to dokonca o jednom z tých najlepších, aké vznikli. A to som snáď až na nejaké dve výnimky hral úplne všetky hry zo série. Len je škoda, že touto úžasnou časťou nie je žiadna novinka, ale hra, ktorú som po prvý raz hral už pred 9 rokmi. Activision a Infinity Ward vypočuli náreky fanúšikov a priniesli diel, ktorým to všetko začalo. Nie vynikajúcu jednotku, ktorú v bojoch z 2. svetovej vojny doteraz nič neprekonalo. Ani dvojku, ktorá všetko spravila väčšie. Priniesli štvorku, ktorá rozbehla megalomanské predaje a dotiahla k sérii aj ľudí, ktorí hrajú len veľmi málo.

Zároveň ale štvorka z Call of Duty série spravila jednu z najsilnejších multiplayerových značiek a po 9 rokoch tak dostaneme do rúk opäť hru, ktorá stavia na silnom zážitku z kampane spolu s chytľavým multiplayerom. Inými slovami, je takmer nemožné, aby Call of Duty: Modern Warfare Remastered zlyhal. Už len tá kopa talentu, ktorá za hrou stojí, je zárukou kvality. Na celý vývoj dozerali Infinity Ward, prebiehal v Raven Software a pomáhali Beenox a High Moon Studios. Zdanlivo jediným problémom tak je, že je hra (zatiaľ) dostupná len v Legacy edícii s Infinite Warfare a aj keď ju získate digitálne, stále na jej hranie potrebujete mať aj novú sci-fi časť.

Už pri vydaní bol jedným z najzaujímavejších bodov Modern Warfare to, že aj keď ide o fikciu, javí sa byť aktuálna a možno aj pravdepodobná v súčasnom svete. Čo sa zdá byť len ďalšou misiou špeciálnych jednotiek sa pomaly pretaví do niečoho nečakane veľkého. A vy zisťujete, že stačí jeden nešťastný výstrel v minulosti a dnes osud celého sveta visí na vlásku. Musíte sa tak prestrieľať cez hordy nepriateľov k tomu, aby ste svet naopak jedným dobrým výstrelom zachránili, aj keď vás to môže stáť život.

Od vydania Modern Warfare sa už nedá hovoriť len o hrách, keďže Call of Duty prešla na hollywoodsky štýl a s tým aj spojené výrazové prostriedky. Začiatok pritom nenaznačuje, že čoskoro budú vybuchovať atómovky. V koži SAS nováčika menom John „Soap" MacTavish absolvujete jednoduchý tréning, ktorý vás zasvätí do tajov priamočiarej vojnovej akcie a stretávate svojho veliteľa, ktorým je kapitán Price. Charizmatický dôstojník si vás ihneď získa a idete s ním na svoju prvú misiu, ktorá vás zavedie na loď, kde máte získať špeciálny náklad. Misia prebieha potichu len chvíľu, potom sa strhne prestrelka a za hojdania a bleskov padá jeden výstrel za druhým. Rýchly útek v závere vám už jasne ukazuje, že autori chceli naozaj dosiahnuť čo najvernejší filmový dojem.

Hra vás celkovo prevtelí do kože niekoľkých postáv, pričom dve z nich sú výrazné a najčastejšie s nimi zasiahnete do akcie. Okrem Soapa je to ešte seržant Paul Jackson, ktorý slúži v jednotke USMC a spolu so svojimi americkými spolubojovníkmi vás zavedie na Blízky východ. Rozprávanie členitého príbehu tak prebieha hneď z niekoľkých uhlov pohľadu a do cesty sa pritrafí aj menšia retrospektíva. Z akčného hľadiska tým zas hra dáva hráčom do rúk možnosť vyskúšať pestrú ponuku bojovej techniky. Nielen SAS a Američanov, ale dostanete aj zbrane, ktoré využívajú teroristi alebo ultranacionalisti.

Hra rozpútava naozaj globálny konflikt a povláči vás po poriadnom kuse sveta. Misie sa snažia budovať megalomanský dojem, pričom v nich často ide aj o čas, no funguje to. Stále to funguje, aj keď už ubehli toľké roky. Stále sa niekde niečo deje, máte dojem, že ste súčasťou jednotky a je proti vám poriadna presila. Ak nie ste bábovky a hráte na vyšších úrovniach náročnosti, zomieranie bude niečo, na čo si musíte zvyknúť. Musíte ničiť tanky riadenými strelami, vyhadzovať techniku do vzduchu, strieľať z vrtuľníka, či zachrániť raneného pilota.

Misie v hre sú naozaj rôznorodé. Len je škoda, že ich dizajn zostarol možno viac, než by si niektorí boli ochotní priznať. Séria Call of Duty vždy stavala na lineárnej hrateľnosti, no tu zrazu zisťujete, že sa za tie roky aj tunelový level design zmenil a trošku otvoril. Modern Warfare neponúka žiadne alternatívy v ceste vpred, len slepé uličky, ktoré vás majú nasmerovať na ten správny smer. Dokonca môžete pobiehať koľko chcete, často tam ani bonusové Intel predmety nenájdete. Pamätám si presne tú istú hru pred 9 rokmi, no vtedy ten dizajn predsa len pôsobil o niečo lepšie.

Aj napriek tomu tu ale narazíte na misie, ktoré sú lahôdkou. Koniec koncov, pamätáme si ich dodnes. Výbuch atómovky má stále silu, Death From Above vám dá perspektívu božského oka na palube AC-130 a robí z vojny len akúsi minihru, kde ide o životy. No a je tu aj All Ghillied Up, jedna z najlepších misií v celej sérii, ktorá sa môže smelo postaviť vedľa Stalingradu z jednotky. V Pripjati pocítite ten pravý adrenalín, keď sa najskôr musíte čo najtichšie dostať na stanovené miesto, no hneď v ďalšej misií vás čaká zbesilý útek so zraneným spolubojovníkom a obrana pod ruským kolesom. Posledná misia v lietadle je len taká lahôdka, kde zoberiete do ruky brokovnicu a robíte z nepriateľov krvavé fľaky.

Ľudská pamäť je selektívna a rada nás klame, keď do popredia prináša len pekné spomienky, či ich prikrášľuje. Nie všetko v Modern Warfare bolo také idylické ako tieto misie. A niektoré veci sa nezmenili ani s príchodom remasteru. Nostalgia bokom, umelá inteligencia je tu žalostná. Nepriatelia sa riadia jednoduchými skriptami, ktoré ich posielajú rovno pred vašu hlaveň a spawnujú sa, kým hra nespustí iný skript. A vaši spolubojovníci sú inteligenčne tiež niekde na úrovni prvokov. Idú podľa vopred predpísanej línie, pokojne sa o nich niekde hlúpo zaseknete, lebo vás „prišpendlia“ o dvere či stenu, no s obľubou sa aj zasekávajú.

Čo určite poteší najmä veteránov a hardcore fanúšikov, je, že Raven priamo nijako nezasiahol do hrateľnosti hry. Ak ste fanúšikmi série, pravdepodobne vás toto rozhodnutie potešilo. Stále je to rýchla a dynamická akcia. Stále dokáže osloviť, a to aj úplných nováčikov, pričom dokazuje, že k tomu nepotrebuje superhrdinské schopnosti a exoskeletony. Spestruje ju množstvo skutočných zbraní, ale aj bohatá výbava, ku ktorej sa dostanete. Nájdete tu granáty, míny alebo nočné videnie. Techniku hra spracovala naozaj dobre, pričom zachovala dynamický dojem.

Kým niektoré veci Raven meniť nemohli, iné zas upravili podľa seba a pridali aj niekoľko noviniek. Tie nie sú nijaké výrazné, skôr práve naopak. Ostrieľaní CoD hráči si ich ale hneď všimnú, a to ako v singleplayeri, tak aj v multiplayeri. Nájdete tu napríklad upravené zvuky zbraní, ktoré sa síce fanúšikom až tak nepozdávali, no nakoniec autori našli veľmi dobrú rovnováhu medzi pôvodným a moderným zvukom. Zbrane si teraz môžete bližšie prezerať a pribudli aj zlaté skiny do multiplayeru. Zmenami taktiež prešli niektoré herné menu obrazovky. A pribudla aj killcam na konci kola, takže môžete poriadne vynadať spoluhráčovi, ktorý vám ho práve prehral. Raven a partia tak do hry priniesli skôr len menšie kozmetické zmeny.

Hovorí sa, že ak to nie je rozbité, netreba to opravovať. A multiplayer v Modern Warfare roky dokazoval, že rozbitý rozhodne nie je. Autori tak do remasteru nemuseli nutne zasahovať a viac-menej priniesli nezmenený herný zážitok, pri ktorom sa vynárajú nostalgické spomienky. Zasiahnete tak v naozaj pestrej palete rôznych multiplayerových režimov, kde nájdete známe klasiky, ako Team Deathmatch, Domination a ďalšie, no sú tu aj menej tradičné režimy. Ponuka je celkovo naozaj veľmi pestrá a aj široká, pričom potvrdzuje, že už pred 9 rokmi všetko fungovalo na veľmi vysokej úrovni.

Bohatý sortiment dopĺňajú aj multiplayerové mapy, ktorých je dnes v hre k dispozícii 10 a sú to Ambush, Backlot, Bog, Crash, Crossfire, District, Downpour, Overgrown, Shipment a Vacant. Do konca decembra sa hra zadarmo dočká ešte ďalších 6 máp a celkový počet tak narastie na 16. Výber je však už teraz pomerne slušný a postará sa o to, aby ste sa nenudili a nemali pocit, že rotujete stále tie isté mapy. Potešia drobné zmeny, ako pridané medaily pre hráčov, či navýšený počet prestížnych levelov na 20. Prestige tokeny vám budú slúžiť na odomknutie permanentnej výbavy. Opäť hra osloví aj systémom progresu, upravovania tried, odmien a odomykania nového vybavenia a schopností, aj keď osobne nie som veľkým fanúšikom systému perkov v hrách.

Moderné remastre sú však najmä o grafike, nie o zmenách v hrateľnosti, ktorá sa čo najviac snaží zostať pôvodná. A vidno to aj tu. Kým hrateľnosť v kampani a multiplayeri Raven nijako zvlášť nemenili, vizuál sa snažili poriadne modernizovať. Priznajme si to, pôvodná hra už dnes vyzerá dosť zle, no teraz je to podstatne lepšie. Už na prvý pohľad je zrejmé, že to je remaster staršej hry, keďže za grafikou aktuálnych hier zaostáva, no nájdete tu aj pekné vizuálne prvky. Napríklad postavy vyzerajú fajn. Možno by sa dalo spraviť ešte viac, no aj tak graficky hra neurazí. Hudba bola a je veľmi dobrá, to isté platí aj pre dabing postáv.

Aj po rokoch hru zhltnete na posedenie. To je na jednej strane smutné z hľadiska dĺžky hernej doby, ktorá už pri pôvodnom vydaní nevynikala. No na druhej strane to hovorí aj o tom, ako vás hra chytila. Aj keď kampaň zdoláte na jeden hlt, neunaví vás. Nebudete si hovoriť, že by ste si práve teraz zahrali niečo iné. A to je dobré. Zvlášť pri hre, ktorú ste už predtým hrali a možno niektorí aj viackrát. Modern Warfare Remastered je možno o niečo slabšia, ako si ju pamätáte, stále je to však jedna z tých najlepších vecí, čo séria Call of Duty priniesla. A multiplayer opäť sľubuje množstvo hodín zábavy.