Ak sa venujete hernému priemyslu dostatočne dlhú dobu - a to nielen tak, že hráte všetko, čo vám príde pod ruku - dokážete väčšinou presne odhadnúť všetko, čo môžete od konkrétneho vývojárskeho tímu očakávať. Napríklad takí Taliani z Milestone a ich nová dávka bezolovnatého dobrodružstva. Výsledok bez toho, aby sme poznali názov hry, môžeme vysloviť už teraz: mierne nadpriemerná zábava, avšak nikdy nie ten správne prelomový titul, ktorý by zabezpečil tvorcom postup medzi tých najlepších.
Napriek vyššie uvedenému je hrateľnosť každého projektu od Milestone chvályhodná. Môžete sa na to pozrieť z ktorejkoľvek strany, nadávať na to, že to tu už všetko bolo, dokonca minule (to viete, tá číslovka v názve, aj keď taký
nový Battlefield, všakže...), no zároveň vás jazdenie na motorkách v
Ride 2 bavilo. V športovom žargóne okupuje každý projekt od Milestone hornú polovicu tabuľky, snaží sa vystrkovať rožky a preniknúť medzi elitu, no vždy ostane len pri samoľúbych sľuboch. Vadí nám to, ak presne vieme, čo za svoje peniaze dostaneme? Hlavne v čase, keď hype znovu s noblesou prekračuje hranice znesiteľnosti - určite nie.
Ak chcete vedieť, o čom je reč, pozrite sa na
prvý diel Ride. Dvojka je v podstate to isté, len v bledomodrom a viac učesané. Keby ste s vidinou slabšieho multiplayeru radšej siahli po lacnejšom predchodcovi, nik by sa nemohol ani príliš čudovať. V lete nám Milestone priniesol
Valentino Rossi: The Game, a hoci je žánrovo Ride 2 totožným titulom, pozerá sa na preteky motoriek inou optikou. Oficiálnymi licenciami strážené pretekanie dáva hráčom známe mená, ale Ride ponúka pestrejšiu a voľnejšiu ponuku v herných módoch, pri výbere motocyklov a taktiež tratí. Možnosť zajazdiť si na rýchlych strojoch dostávajú aj hráči, ktorí príliš neholdujú šampionátom a chcú si len tak vyskúšať enormnú silu jednostopových beštií na iných okruhoch, nielen tých zo seriálu GP.
Jazdný model sa drží na rázcestí medzi arkádou a simulátorom, no viac ho to ťahá k prezieravejšej jazde. Detailné nastavenia jednotlivých komponentov v štýle Assetto Corsa by ste tu hľadali márne, avšak výkon v rôznych vlastnostiach (rýchlosť, akcelerácia, ovládanie, brzdy) môžete modifikovať kúpou lepších súčiastok. Samotné ovládanie sa drží konkrétnych a zrozumiteľných pravidiel. Hoci je akcelerácia motocyklov asfalt trhajúca, do zákruty musíte vchádzať vopred pripravení: vhodnou rýchlosťou, v adekvátnej stope a so správnym náklonom. Naučiť sa tieto základné procedúry vám nejaký čas zaberie, pretože spočiatku budete motorku ovládať ako automobil. Odlišné správanie sa stroja však nepodlieha prísnej drezúre, takže nemusíte dlhé hodiny trénovať.
Keď to zvládnete a zvyknete si na tieto odlišnosti, máte pred sebou bohaté možnosti, ako sa vyšantiť na viac než 30 tratiach, s viacerými motocyklami presahujúcimi bájnu stovku od trinástich výrobcov. Obrovským plusom je, že sa každý zo strojov správa trochu inak, hoci len vo vyššie uvedených vlastnostiach. Každý upgrade niečo stojí a tunajšiu menu získavate - ako inak - víťazstvami, respektíve čo najlepšími umiestneniami v pretekoch. Musíte jazdiť trochu inak, pretože si to vyžaduje stroj. Chvályhodným počinom je možnosť opakovania už absolvovaných pretekov, takže nemusíte neustále reštartovať nepodarenú jazdu. Okrem toho sa pádom môžete vyhnúť dnes už obligátnym pretáčaním času späť. To je však riešené mierne nešťastným spôsobom, pretože ešte istú dobu po vrátení času a spustení ide hra akoby mierne spomalene. Efektné? Možno. Iritujúce? Určite.
Okrem tradičnej voľby rýchlej jazdy tu máte predovšetkým režim kariéry pod názvom
World Tour. Po vzore
Gran Turismo alebo
Forza MotorSport vám predhadzuje sériu pretekov rozdelených podľa obťažnosti, špecifikácii motoriek a ich kubatúry s desiatkami možností, ktoré vydržia dlhé hodiny. Získavaním pódiových umiestnení sa posúvate dopredu a otvárate si nové možnosti. Pestrú ponuku rozširujú šampionáty zložené zo sérii pretekov, špeciálne úlohy (jazda medzi kužeľmi na čas, predbehnutie niekoľkých súperov, najrýchlejšie kolo atď.) a podobne.
Bez preháňania je kariérny mód poriadne masívna záležitosť. Punc dlhotrvajúcej zábavy jej dodáva nielen možnosť plniť si virtuálnu peňaženku a následne aj garáž novými strojmi či vylepšeniami, ale i zbieraním a odomykaním nových sezón. Začiatky sú nesmierne ťažké, nakoľko súperi disponujú niekedy až rádovo silnejšími motocyklami. Zatiaľ čo vy sa boríte kdesi v druhej polovici pelotónu a snažíte sa aspoň udržať kontakt s ostatnými, je aj na easy obtiažnosti problém ustáť to. Nasleduje klasické grindovanie známe z RPG hier s opakovaním pretekov. Chvalabohu sa vaše konto utešene rozrastá v každom z módov a rovnako vám pribúdajú aj body slávy, ktoré vás posúvajú v rebríčku najlepších jazdcov stále nahor. Stačí si vylepšiť stroj alebo kúpiť nový, lepší a už to ide.
Multiplayer pre 12 jazdcov je pri menšom počte skutočných pretekárov doplnený umelou inteligenciou. Taktiež nechýba jednorázová voľba trate alebo šampionát. Ak máte zálusk na iný stroj a chcete sa pred ostatnými ukázať, môžete si ho jednorázovo zapožičať, avšak v tomto prípade zabudnite na odmenu. Bude vás ale baviť predovšetkým jazdenie po iných tratiach, nielen známych pretekárskych okruhoch, hoci sú tu zastúpené aj tie (Imola, Donington, Monza, Magny Cours..). Vo vysokej rýchlosti si vychutnáte zaujímavé krajiny (Grécko, Nórsko, Indonézia, Sierra Nevada, Severný Wales,...) i mestá (Miami, Miláno, Macao). Má to niečo do seba a dodáva atmosfére nezanedbateľný bod k dobru. Nie je to
The Crew alebo
Forza Horizon, čiže žiadny otvorený svet, ale to ani nevadí. Nechýba už tradičný evergreen v podobe Nordschleife, ktorý je vždy najlepšou stávkou na istotu a pohladí každé ego milovníka motošportu.
Čo však treba podrobiť prísnej kritike, je umelá inteligencia ostatných jazdcov. Vzhľadom na rôzne modely správania sa pôsobia ostatní pretekári ako zjavenie z praveku. Zubami-nechtami sa držia ideálnej trajektórie, neberú ohľad na vás, jazdia pekne v zástupe a nezvádzajú žiadne súboje medzi sebou. Za tých niekoľko hodín jazdenia sme nevideli ani jednu chybičku, ktorá by ich vyniesla z trate, kde by sa váľali v prachu. Ich jazda je priveľmi umelá, často akcelerujú neuveriteľne v miestach, kde by ste to vy nezvládli. Jazda proti ostatným nie je príliš prirodzená a súboje s nimi nemajú potrebný adrenalín: buď na nich máte, alebo sa k nim nedokážete priblížiť, či vás predbehnú na miestach, kde nestihnete zareagovať.
Technické spracovanie je plne dostačujúce, avšak nikdy vás ničím neohromí natoľko, aby ste vytesnili zo spomienok ostatnú konkurenciu, ktorá často vyráža dych. Pocit z rýchlosti by však mohol byť osobitejší, no na to stačí prepnúť pohľad z vlastných očí a hneď sa vám začne žalúdok búriť nielen pri akcelerácii, ale aj pri neustálom nakláňaní sa. Prostredie je pestré hlavne pri neoficiálnych tratiach a motocykle sú dostatočne odlišné, aby ste si ich užili. Škoda len, že sa tvorcovia sústredili výhradne na športové stroje a nepriniesli nám síce pomalšie, ale zaujímavejšie motocykle typu Harley Davidson. Ozvučenie každej motorky má špecifický zvuk, hudba je tradične nezaujímavá a nebudete ju príliš vnímať. Žiadne oficiálne skladby alebo nadupaný soundtrack sa nekonajú.
Hra Ride 2 má dostatočný potenciál na to, aby vás zaujala ako milovníkov jazdy jednostopových vozidiel. Ponúka zlatý stred medzi arkádou a simulátorom, má dostatok módov, tratí i motocyklov, multiplayer je stabilný a obsah bohatý. Dôvodom na zdvihnutý ukazovák je predsa len prílišná podoba s predchodcom (a vieme, že Milestone dokáže poriadne dojiť zabehnuté značky), dokonca bohapustá recyklácia pôvodného obsahu, hlavne tratí a príliš umelá AI. Keďže sú však motorky nedostatkovým tovarom a môžeme si tu zajazdiť aj v civilných oblastiach, hodnotíme Ride ako mierny nadpriemer, s ktorým nespravíte chybu. Veď presne viete, čo môžete od Milestone očakávať, no nie? A ak máte jednotku, voľte s rozvahou, nenájdete tu nič nové.
