Je úplne nová a aj tak dôverne známa. Civilizácia VI neprišla ani s jednou novinkou, z ktorej by ste sa posadili na zadok, ale počas hrania zistíte, že štúdio Firaxis nenápadne poprehadzovalo pár dôležitých výhybiek a cesta z prvej ohrady pastierov oviec do prvej základne na Marse je teraz iná. Je dlhá, pestrá, plynulá, sprevádzaná veselými animáciami a lahodnými skladbami a v neposlednom rade je veľmi komplexná, ale báť sa nemusia ani úplní nováčikovia.

Nová „Civka" je komplexná v dobrom zmysle tohto slova. Jednotlivé mechanizmy a spôsoby rozvoja civilizácie sú previazané spleťou mnohých vlákien, to ich ale v prvom rade drží na ich prirodzených miestach. Ak sa chcete dostať do sveta 4x ťahových stratégií, v Civilization si zvyknete najrýchlejšie, pretože jej časti už teraz poznáte, hoci ste ju ešte nehrali. Už teraz viete, čo môžete čakať od Napoleona, pyramíd, ponoriek, Vivaldiho, komunizmu, ryže i objavu elektriny, iba potrebujete zistiť, na ktoré miesta v mozaike patria.

Prispôsobiť hru potrebám rôzne skúsených hráčov pomáha až 8 úrovní náročnosti. Nemenej dôležitým rozhodnutím je výber frakcie a jej vodcu. Frakcií je už teraz na výber 18, ale zatiaľ iba Gréci dostali viac než jedného vodcu. Nechýbajú najstaršie civilizácie vrátane Číny a Egypta, európske koloniálne mocnosti, ani USA, Kongo či India. Viac než sympatie by ale malo rozhodovať, ako chcete svoju hru zahrať. Možno si to v jej priebehu rozmyslíte, ale aj tak je dobré začínať s nejakou základnou predstavou, ktorá potom poslúži ako kompas pri mnohých rozhodnutiach pri voľbách, ktoré pred vás autori postavia. Keď loď nevie, do ktorého prístavu pláva, nie je pre ňu žiadny vietor priaznivý. Taký Perikles sa hodí na mierové súžitie s mestskými štátmi a budovanie obdivuhodných vlastných miest, Traján podporuje obchod vo vnútri územia uchváteného legionármi, Kráľovná Viktória podporuje mestá na vzdialených kontinentoch, španielsky Kráľ Filip II spája dobývanie a náboženstvo a Saladin je mužom viery i vedy, pokým Skýti pod vedením kráľovnej Tomyris vynikajú hlavne v boji.

Každá frakcia má vlastnú unikátnu jednotku, unikátnu stavbu i unikátny div sveta a bonusy môžu rozhodnúť o úspechu a neúspechu civilizácie. Zmienení Skýti dostanú ku každej jednotke ľahkej i lukostreleckej jazdy ďalšiu jednotku zdarma a potrebujú ju využiť skôr, než zastará. Nechýba možnosť podrobne nastaviť vlastnosti generovaného sveta, takže si môžete zahrať na tropických ostrovoch i na jedinom superkontinente plnom nerastného bohatstva. Ovplyvniť sa dá aj dĺžka hry, aby sa vyhovela maratóncom i šprintérom.

Základom ríše je mesto. To prvé by ste mali postaviť tak, aby malo v okolí poľnohospodársky využiteľnú pôdu i zdroje stavebného materiálu. Jedlo slúži výhradne ku kŕmeniu obyvateľstva, bez neho neporastie a ak nebude mať každý občan dve jednotky jedla na ťah, hrozí hladomor. Drevo z lesov a ruda z kopcov zrýchľujú výstavbu budov a trénovanie jednotiek. Autorom sa podarilo úplne zbaviť takzvaných mestských obrazoviek a všetky príkazy vydávate priamo na mape. Jednou z najviditeľnejších zmien oproti predchodcom je roztiahnutie mesta na viac políčok, za mestské hradby. Kde doteraz boli iba zdroje, tam sa teraz stavajú aj dištrikty, teda akési špecializované mestské časti či mestečká. Iba v priemyselnom dištrikte sa dá postaviť dielňa, továreň a elektráreň a iba v obchodnom nájdete trhovisko, banku a burzu. Vojenský dištrikt je vlastne malá pevnosť so stajňami i zbrojnicou. A za hradby sa presunuli aj ďalšie významné budovy a divy sveta, veľké unikátne stavby, ktoré prinášajú bonusy iba tomu, kto ich postaví prvý. Dokončenie divu sveta je odmenené aj peknou animáciou jeho dokončenia, v aréne prebieha rytiersky turnaj, do mesta vedie vysoký akvadukt a inde sa nedá prehliadnuť letisko. Zmena ale zďaleka nie je iba vizuálna.

Viac stavieb za mestskými hradbami má dva výrazné dopady. Miesta teraz nikdy nie je dosť. Môžete zabudnúť na budovanie dokonalých miest, kam postupne nahádžete všetko vrátane piatich až desiatich divov sveta. S miestom je dôležité nakladať rozumie, dokupovanie ďalších políčok je drahé a každá pevnosť i univerzita zaberá pôdu. Dištrikty sú navyše ovplyvňované okolitými políčkami, divy sveta majú špeciálne požiadavky na svoje prostredie, farmy budú v pokročilejšej fáze efektívnejšie na susediacich políčkach a po mape sú rozhádzané bonusové (ryža), luxusné (diamanty) i strategické (ropa) suroviny. Správne rozvíjanie mesta je dôležité, preč je automatické klikanie na všetko. Ďalším následkom vyhodenia dôležitých budov von z centra mesta je jeho väčšia zraniteľnosť. Ako farmy a bane, tak aj všetky stavby v dištriktoch môžu byť vyrabované a poničené a plienenie nabralo na význame. Z nájazdu na univerzitu získate vedomosti, ak sa niekomu podarí vyrabovať vašu synagógu, posilní tým vlastné náboženstvo.

V mestách produkujete stavbárov, osadníkov a budovy, ktoré vás vedú v ústrety niektorému zo štyroch spôsobov víťazstva, prípadne podporia poľnohospodárstvo, priemysel a ekonomiku, pretože bez zlata by to skrátka nešlo. Osadník dokáže založiť jedno mesto a zmizne. Po novom mestá nezdieľajú úroveň spokojnosti, čo výrazne nahráva veľkým impériám. Na rozdiel od Civilization V, tu by bola snaha o ovládnutie sveta ako mestský štát alebo malá ostrovná krajinka pravdepodobne úplne márna. Bude to zrejme daň za veci zmienené vyššie. Už nevznikajú univerzálne dokonalé mestá a hráč je motivovaný expandovať. Na jednej strane je zabuchnutie týchto dverí škoda, ale na druhej strane sa tým dokorán otvorili iné dvere a samotný manažment rozvoja mesta je teraz zaujímavejší. Stavbári majú za úlohu zušľachťovanie a zmeny okolia miest a po dokončení troch projektov idú do dôchodku. Je tomu prispôsobená náročnosť ich vytrénovania a aspoň už zbytočne nezavadzajú. Cesty medzi mestami nebudujú oni, ale obchodnícke karavany.

Najprirodzenejšou cestou k víťazstvu je cesta vojenská. Keď všetkých zničíte, nikto nemôže byť lepší ako vy, všakže? Nemusíte zničiť úplne všetkých. Spolu s vami sú na mape mestské štáty, ktoré fungujú úplne inak ako vaši súperi. Komunikácia s nimi je jednoduchá, čím viac vplyvu do mestského štátu investujete, tým viac vám bude naklonený a ak do neho investujete viac než ostatní, stane sa vaším spojencom. Ak je ale spojencom vášho nepriateľa, tiež vám vyhlási vojnu. Prvé konflikty pravdepodobne prebehnú s barbarmi a vašu armádu budú tvoriť šermiari, jazdectvo, bojové vozy, bojovníci s kopijami i strelci z prakov. S vedecko-technickým pokrokom sa tieto primitívne jednotky menia za pokročilejšie. Bojové vozy nahradia rytieri a z tých sa môžu stať tanky, pokým bojovníci zvierajúci v rukách kopije raz môžu niesť na ramenách protitankové päste. Postupne sa pridáva námorníctvo i letectvo a ak to pozemným jednotkám s obliehaním miest nepomôže, je dobré mať so sebou delostrelectvo. Na jednom hexagóne môže byť iba jedna bojová jednotka, ale po vynájdení strelného prachu sa môžu dve rovnaké jednotky spájať do zboru a neskôr tri do armády. Bojová jednotka sa tiež môže spojiť s podpornou, napríklad s medikom, alebo automaticky sprevádzať osadníka či inú zraniteľnú jednotku. K dosiahnutiu vojenského víťazstva ani nie je treba zabrať každé mestečko, stačí ovládnuť všetky hlavné/štartovacie mestá všetkých hlavných civilizácií.

Ďalšia pomerne priama cesta k víťazstvu je technologická končiaca pohľadom na vesmírnu loď a prvú osadu na Marse. K dosiahnutiu tohto víťazstva treba produkovať viac bodov výskumu ako ktokoľvek iný. Vaša civilizácia sa posúva po technologickom strome. Nie je košatý, na väčšine poschodí má iba štyri vetvy, len miestami päť až šesť. Technológie na vyšších poschodiach stoja niekoľkonásobne viac bodov výskumu ako technológie pár poschodí pod nimi, takže časom asi aj tak vyviniete všetko, čo spadá do období praveku, staroveku, stredoveku pravdepodobne i ďalších. Špecializácia tu nemá zmysel, keď sa niektoré veci dajú vyvinúť za jediný ťah alebo dva a pokročilejšie za 12 a viac. Vyššie bola zmienená komplexnosť hry, ktorá je vidieť aj tu. Technologický strom je previazaný s počínaním si civilizácie na mape sveta. Ak budete od začiatku hry bojovať s barbarmi, zaberať ich tábory a povyšovať svoje jednotky, mnoho vojenských technológií vyviniete za polovičný čas. Výstavba prístavov a aktivita na mori poskytuje bonusy k technológiám spojeným s námorníctvom atď. Takže sedieť vo svojich mestách a stavať iba výskumné laboratóriá nakoniec nie je najrýchlejšou cestou k vedeckému víťazstvu, nehovoriac o prínose špionáže, ak je niektorý zo súperov rovnako vyspelý. Ak ste ale najvyspelejší vy, nie je čo kradnúť a treba sa sústrediť na kontrašpionáž. Okrem toho si vypustenie satelitu i pristátie na Mesiaci všimne celý svet a nie každému sa to musí páčiť, hoci s pokročilejšími jednotkami by ste sa mali ubrániť.

O niečo komplexnejšie je kultúrne víťazstvo, pretože vedie cez turizmus a ten je ovplyvňovaný viacerými vecami. Samotná kultúra má vlastný strom, v princípe rovnaký ako veda. Je vytváraná v divadlách, múzeách i masmédiách a v jej strome učíte svoju civilizáciu obchodovaniu, remeselníctvu, umeniu, teológii, humanizmu, ale aj rôznym vojenským taktikám a spôsobom vlády. Štátne zriadenie je kapitola sama osebe oddelená od turizmu. Všetky civilizácie začínajú ako primitívne kmene a v troch obdobiach si odomykajú po tri typy vlády končiac modernou demokraciou, komunizmom a fašizmom. Bonusy plynúce z jednotlivých typov sú pevne dané iba sčasti, bonusmi, ktoré postupne získavate za vernosť danému zriadeniu. Druhá časť je otvorená a využíva systém kariet. Taký fašizmus má iba po jednom slote na ekonomickú a diplomatickú kartu, dva neobmedzené sloty a až štyri sloty na vojenské karty. Karty sa tiež odomykajú v kultúrnom strome a každá poskytuje iný bonus. Pri honbe za vojenským víťazstvom je dobré mať vojenské karty znižujúce cenu údržby jednotiek, zvyšujúce ich silu v rôznych situáciách, zrýchľujúce tréning a mnoho ďalšieho.

Ale späť k turizmu. K tomuto víťazstvu musíte väčšinu obyvateľstva konkurenčných civilizácií presvedčiť, aby jazdili na dovolenky k vám a nezostávali vo svojej domovskej krajine. K tomu prispieva medzinárodný obchod i otvorené hranice, takže potrebujete byť dobrým diplomatom. Každý vladár konkurenčnej civilizácie pritom má svoje zámery. Presnejšie dva, jeden dávaný otvorene najavo a druhý, ktorý treba zistiť diplomaciou alebo špionážou. Grék Perikles neznáša, keď sa niekto stará do jeho kapusty, ktorou sú vzťahy s mestskými štátmi. Skrytá vlastnosť mu je pridelená náhodne, môže byť trebárs veľmi pobožný a v diplomacii uprednostňovať vladárov rovnako pobožných civilizácií, hoci aj vyznávajúcich odlišnú vieru. Turizmu ale pomáhajú aj divy sveta, sväté miesta, naturalisti zakladajúci národné parky, archeológovia zapĺňajúci múzeá histórie a významní umelci.

Významné osobnosti sú niečo, čo doteraz nebolo zmienené, hoci prestupujú celou hrou a pomáhajú každému typu víťazstva. Je ich deväť typov – generáli, admiráli, inžinieri, obchodníci, proroci, vedci, spisovatelia, výtvarní umelci a hudobníci a každý prinesie civilizácii, ktorá ho získa, niečo iné. Práve tu nájdete Goetheho, Mendelejeva i Napoleona. Taký Gustave Eifel parádne urýchli konštrukciu divu sveta, Dmitri Mendelejev vašu civilizáciu priučí chémii. Každý typ má vlastnú menu a osobnosti sa vám ponúknu automaticky, keď nahromadíte určité množstvo tejto meny. Keď pôjdete na vojenské víťazstvo, generál Simón Bolívar vás osloví sám, pretože vojenské pevnosti, vyššie zmenené vladárske kartičky i niektoré divy sveta spolu s podporou vojenstva aj lákajú generálov a admirálov. Stačí sa iba rozhodnúť, či toho Bolívara a jeho schopnosti chcete, alebo ho necháte niekomu inému a body ušetríte na iného generála. Ak by vám ho ale mal spred nosa vyfúknuť niekto iný, môžete použiť aj peniaze alebo body viery. U kultúrneho víťazstva treba osobnostiam venovať viac pozornosti, pretože turistov veľmi lákajú galérie, ktoré by ale mali byť tematicky zamerané a pritom vystavovať diela od rôznych umelcov. Divadlá potrebujú hrať diela významných autorov, svätyne sú zaujímavé, ak sú v nich príslušné maľby, rádia potrebujú hity. Jednoducho na ceste za kultúrnym víťazstvom je čo robiť a za čím sa hnať. Ale aj tu platí, že čím viac miest, tým viac múzeí, tým viac miesta pre majstrovské diela a tým viac turistov.

Zostalo ešte ovládnutie sveta pomocou náboženstva. Tento smer nie je taký rozvetvený ako ten kultúrny, ale má svoje špecifiká.Možno ho budete chcieť dosiahnuť pri opakovanom hraní. Ale zabudnúť sa naň nesmie nikdy, pretože to by vás mohlo ľahko doviesť k prekvapivej porážke. Náboženstvo totiž nepozná hranice a návštevy svätých mužov nie sú objektívnym dôvodom k začatiu vojny, takže sa môžete dostať pod vplyv cudzej frakcie ani nebudete vedieť ako. Základnom náboženského víťazstva je produkcia viery v špecializovaných dištriktoch so svätyňami, chrámami i synagógami. Prvé body viery umožnia založiť panteón s bonusmi od božstiev, ktoré už civilizácii zostanú, nech už ho prekryje akékoľvek náboženstvo s vlastnými bonusmi. Pozor na jednu zákernosť! K založeniu vlastného náboženstva je potrebný veľký prorok a tých je v hre vždy menej než štartujúcich civilizácií. Kto zaváha, tomu budú vlastné náboženstvo vnucovať susedia a bude sa musieť sústrediť na to, aby niektorému z nich neotvoril cestu k víťazstvu.

Vlastný prorok príde iba na to, aby z jedného vášho mesta urobil hlavné mesto svojho nového náboženstva. Toto mesto bude šíriť vieru svojich obyvateľov do okolia agresívnejšie než ostatné. Pokým sa s týmto cieľom viažu niektoré bonusy civilizácií a panovníkov, divy sveta a napríklad aj forma vlády – teokracia, samotný boj o jeho dosiahnutie je menej vzrušujúci. Misionári šíria náboženstvo v dobytých aj cudzích mestách, apoštoli stoja viac bodov viery, ale dokážu zaútočiť a zničiť cudzích misionárov i apoštolov. Víťazstvo v teologickom súboji má vplyv na blízke mestá, časť obyvateľstva prebehne k víťazovi. Najsilnejšou a najdrahšou jednotkou v tomto boji je inkvizítor, ktorý dokáže z miest odstraňovať cudzie náboženstvo. Vyhráva civilizácia, ktorej náboženstvo prevládne vo väčšine miest každej z existujúcich civilizácií.

Primárnym režimom každej „Civky" je dlhá hra pre jedného hráča, ale Civilization VI ponúka aj zaujímavý multiplayer. Ak ste doma viacerí nadšenci série, poteší vás hot seat s možnosťou uzamknúť si svoju frakciu heslom. S kamarátmi sa môžete spojiť aj online, kde sú veľkou výhodou simultánne ťahy. V kombinácií s extrémne nastavenou rýchlosťou plynutia času, časovým limitom na ťah a ponukou špeciálnych multiplayerových scenárov je zrazu možné dohrať „zápas“ aj behom dvoch hodín. V scenároch začínate vo vopred vybraných érach a máte špecifické úlohy. Tri zo štyroch momentálne dostupných scenárov sú obmedzené na 50 ťahov, potom sa oznamuje meno víťaza. Dá sa hrať aj podľa štandardných pravidiel, na čo ale predsa len treba viac času. Vďaka popularite tejto série poteší reálna možnosť nájsť si súperov na hranie, čo býva spravidla hlavným problémom multiplayeru v 4x stratégiách. Mne osobne chýba režim hry na mape reálneho sveta. Patrím k menšine, ktorá si vždy najviac užívala hru s Aztékmi začínajúcimi v Amerike, s Rimanmi v Európe, Rusmi v Rusku... Snáď ide iba o vec odloženú na neskôr, v opačnom prípade sa o ňu postará niektorý z nadšených moderov, ale aj tak je to chybička krásy.