Čo vám príde na myseľ ako prvé, keď počujete názov Crytek? V posledných rokoch by to bol asi najskôr premárnený potenciál, no osobne si s týmito vývojármi ešte stále spájam posúvanie hraníc. Tie po prvý raz posunuli vo Far Cry, kde predviedli grafiku, z ktorej padali sánky. To isté zopakovali, keď pod hlavičkou EA vydali prvý Crysis, kde uviedli nanoobleky, zaujímavé postavy a boje s mimozemšťanmi, ktoré sa pre Crytek stali ikonickými. A nech si o tom myslíte čokoľvek, hranice posunuli aj v dvojke a trojke. Posunuli hranice toho, čo a ako pekne sme dokázali rozbehať na starých konzolách. A aj keď sa to mnohým hráčom nebude páčiť, hranice posúvajú aj teraz. Už ale v úplne inej oblasti.

Crytek opustil zaujímavé sci-fi akcie a technologickú dokonalosť. Namiesto toho nám vývojári chcú na PlayStation VR ukázať, kam až sa dokáže posunúť grafika v aktuálnej generácii virtuálnej reality. Možno aj sami chceli hru trochu smerovať ako tech demo, ktoré by predviedlo, čoho je CryEngine schopný vo VR. Výsledkom totiž je, že je Robinson: The Journey na ich pomery netradičný herný počin. Pomalý, krátky, no dáva veľa priestoru na to, aby ste hru skúmali a neraz sa aj kochali scenériami, ktoré sa vám ponúknu.

Už len zasadenie hry si priam koleduje o to, aby ste sa neustále obzerali okolo seba a skúmali, čo všetko sa tu autorom podarilo vytvoriť. Svet je vizuálne bohatší a krajší ako všetko, čo sme tu doteraz na PS VR mali. Predstavuje kolíziu prírody a techniky, keďže vás zoberie na planétu Tyson III, ktorá je vlastne obdobou Zeme spred 65 miliónov rokov. Je plná života, ktorý je na tej našej planéte už dávno vyhynutý. Narazíte tu na pestrú paletu hmyzu, článkonožcov, no najmä dinosaurov. A tú technickú časť predstavuje obrovská vesmírna loď, ktorá tu stroskotala a jej trosky sa nachádzajú prakticky všade.

Leitmotív si Crytek požičal zo známeho románu, za ktorým stojí Daniel Defoe. Ale to ste už asi vytušili z názvu. Dej však posúva výrazne do budúcnosti a trochu obmieňa aj hlavnú postavu a jej spoločníka. Ľudia sa vybrali do vesmíru hľadať svoj nový domov. Mala ním byť práve planéta Tyson III. Vesmírnu loď Esmeralda čakala storočná púť, no ani po dorazení na miesto určenia sa nezačalo s kolonizáciou. Tá sa nakoniec nekonala, keďže loď z neznámych príčin stroskotala. Možno neprežil nikto, len jeden malý chlapec. Volá sa Robin a vy sa ocitnete v jeho koži.

V úlohe Robina vstupujete do deja až neskôr, keď už je na planéte trochu zabývaný. Žije vo svojom záchrannom module, má už preskúmanú časť sveta a vytvoril si tu lokalitu, ktorú môže volať domov. V tom všetkom mu pomáhal drobný robot HIGS, ktorý sa o neho v rámci obmedzených možností (je to len levitujúca guľa) stará. A navyše si Robin získal aj spojenca z radu domorodej fauny. Osvojil si mláďa tyrannosaura, o ktoré sa stará a nazval ho príznačne Laika. S Laikou sa v hre môžete hrať, no taktiež ju využijete pri riešení rôznych problémov.

Raz sa totiž Robin zobudí a okrem bežných hier s Laikou sa tiež vydáva na cestu po tomto svete, aby zistil, čo sa vlastne stalo, či ešte niekto prežil a kde sú jeho rodičia. Tieto informácie sú uložené v piatich ďalších HIGS jednotkách, ktoré sú ale roztrúsené na rôznych miestach planéty. Musíte sa k nim vybrať z bezpečia svojho nového domova a prekonávať mnohé nástrahy, aby ste sa dozvedeli viac o pozadí príbehu. A kým vás nachádzanie HIGS jednotiek posúva ďalej, okrem nich sú v tomto svete postrácané aj komunikátory, ktoré taktiež môžete zbierať a prezradia vám viac informácií o konkrétnych osobách.

Asi už teda tušíte, že Crytek úplne odbočil od akcie, ktorej sa venoval v hrách už od svojho začiatku. Namiesto toho je Robinson skôr prieskumnou hrou, ani nie tak adventúrou, keďže tu hádaniek a iných možností veľa nenájdete. Na druhej strane to však nie je ani „walking simulátor“, ktoré sa v poslednej dobe vo veľkom množia. Je to niečo medzi a najlepšie hru naozaj vystihuje to, že je o skúmaní. Svet na Tyson III si ale prehľadávanie priam pýta. Nie je až taký veľký a rozhodne nie je otvorený. Ponúka len spleť rôznych chodieb a väčších otvorených priestranstiev, kde na vás čakajú výraznejšie úlohy, ale to, čo cestou nájdete, rozhodne stojí za to.

Dosť veľa toho v hre budete skúmať len tým, že sa budete neustála obzerať okolo seba. Hlavne ale na skúmanie sveta budete mať špecifický nástroj. Ovládač je v hre reprezentovaný nástrojom s tromi funkciami. Je tu laser, ktorý slúži pre Laiku ako zameriavač cieľa, kam ju posielate. Umožňuje vám pomocou levitácie prenášať ľahšie aj ťažké predmety, no a nakoniec slúži na skenovanie. Budete ním sledovať HIGS jednotky, komunikátory, no aj živočíchy, na ktoré narazíte, čím si ich s detailnými informáciami pridáte do svojho zoznamu.

Aj keď má hra vo svojom priebehu v zásade len nejakých 6 hlavných cieľov, je tu aj mnoho menších úloh. Niektoré spočívajú práve v skenovaní tvorov, za čo ste potom odmenení aj trofejami. A tých tvorov je tu naozaj veľa, takže je veľká pravdepodobnosť, že ich po dohraní nebudete mať v zbierke všetky. Hra ale po záverečných titulkoch nekončí a môžete sa tak vrátiť do sveta a skúsiť nájsť to, čo vám pri hraní príbehu ušlo. Možno je len trochu škoda, že Robinson umožňuje skúmať len faunu a nie aj flóru, ktorej je tu tiež obrovské množstvo.

Zatiaľ všetko vyzerá ako prehistorická idylka, ktorá však trošku nekorešponduje s naším hodnotením. Tu je prvý dôvod. Crytek vedel robiť parádnu a zábavnú akciu, no hádanky zjavne nie sú jeho silnou stránkou. Veľa ich tu niet a keby ste nepotrebovali obe ruky na gamepade, prejdete ich všetky s prstom v nose. Sú fádne a príliš jednoduché. Väčšinou len stačí s niečím zatriasť, niečo naskenovať a podobne. Takto napríklad musíte vyhnať pterodaktyla z jeho hniezda a potom ho vystrašiť, či ponúknuť dinosaurovi alternatívu za HIGS robota, ktorého práve žuje.

Veľkú časť hry tvorí aj lozenie, ktorým sa Crytek inšpiroval vo svojom ďalšom VR titule The Climb pre Oculus Rift. Nepočítal som to presne, ale ak poviem, že je lozenie časovo asi najväčšou časťou hry, nebudem ďaleko od pravdy. Neustále sa musíte niekde šplhať po zrázoch, divných mušľovitých tvoroch a tiež aj rôznych konštrukciách. A má to svoj štýl a aj atmosféru, len je toho lezenia tak veľa, až vám začne prekážať. V závere sa to ale zmení a hra ponúkne naozaj adrenalínovú lezeckú sekvenciu, pri ktorej vám naženie adrenalín do žíl a to napätie si budete skutočne užívať.

No a potom je tu príležitostné používanie predmetov pri riešení problémov (zapojenie batérií, vedľajšia úloha s vyslobodením mláďaťa z bažiny), taktiež tu nájdete aj niekoľko pasáží, kde musíte správne presmerovať energiu, čo sú asi najpoctivejšie logické hádanky, ktoré hra ponúka. A poslednou z rôznych ďalších aktivít v hre sú stealth pasáže, kde sa musíte nepozorovane pohybovať poza raptory. Nemám ich rád už od Jurského parku a tu sa to len znásobilo. Nie je to reálny stealth. Musíte len prísť k otvoru, odkaľ vidíte raptora, hodiť nejakú krabicu a správne prebehnúť, keď sa otočí. Nie je to zábava prvý raz a rozhodne nie druhý raz, keď vás hra v závere postaví do menšieho bludiska s dravcami.

Hral som už naozaj veľa hier na rôznych VR zariadeniach a toto bola prvá, pri ktorej som sa necítil dobre. Dokonca som cítil nevoľnosť. Zvlášť pri pohybe postavy. Ľavým analógom ovládate pohyb a hlavou sa mierne otáčate, ak sa ale chcete normálne otáčať, musíte používať pravý analóg a to nie je práve príjemný pocit. Dokonca hra občas pri prechodoch chodbami a jaskyňami sekala, čo tiež nebolo príjemné. Začal som ju hrať na PS4 a dokončil na novej Pro, pričom tam to už bolo viditeľne lepšie a aj dojem z hry bol lepší. Ovládanie vo VR je spracované fajn, aj keď lozenie by mohlo byť trošku príjemnejšie riešené pomocou Move ovládačov.

Graficky tu niet čo vytknúť. Robinson: The Journey je najkrajšou hrou na PS VR a patrí medzu tie najkrajšie, aké vo VR vôbec nájdete. Taktiež zvuková stránka zaujme. Dabing, hudba a aj efekty sú na veľmi vysokej úrovni. Škoda, že tak Crytek nezvládol celú hru. Svet je pekný a aj s príbehom má veľký potenciál. No na konci máte dojem, že ste v rámci deja stále len na začiatku. A to nie je dobrý pocit. Navyše ten koniec vidíte už za nejaké 4 hodiny, čo je strašne málo.