Mysleli sme si, že presne vieme, čo môžeme od Daedalic Entertainment očakávať. Skúsení tvorcovia adventúr nás neraz presvedčili o svojich kvalitách a najnovší počin Silence len dokazuje, že tento žáner majú pod palcom. Právom. Silence ako pokračovanie vynikajúceho The Whispered World totiž uchváti spracovaním, zaujme príbehom a nepustí ani menej zdatných hráčov, ktorých si udrží nižšou obťažnosťou.

Rozprávková zápletka vyznieva na prvý pohľad infantilne, ale verte, že výlet do fantázie, vysnívaného univerza, v sebe ukrýva celkom fajn posolstvo. Navyše nie všetko je také roztomilé, ako sa môže zdať. Svet zmietaný vojnou nechá súrodeneckú dvojicu Renie a Noah ukrytú pred krvavým konfliktom v krehkom bezpečí podzemného krytu. Dočasne. Po roztrhaní betónového torza sa pod sutinami rozboreného domova začína ich skutočná cesta. Za slobodou. Za konečným vykúpením. Za záchranou kráľovstva? Alebo len prebudením sa zo sna do tvrdej reality? Počas svojho putovania nestretnete mnoho postáv, avšak jednotliví protagonisti prispievajú vždy svojou troškou k príjemnému rozprávaniu svojskými charakterovými vlastnosťami. Zlá kráľovná, odboj proti nej, tieňové monštrá a cesta za oslobodením a hľadaním seba samého sa môže začať.

Nechceme prezrádzať príliš mnoho z príbehu. Vytrvalo beží po lineárnej stope, neodbočí ani na sekundu, nespomalí a núti prejsť všetkými štyrmi kapitolami čo najskôr. Ako sme totiž už spomenuli, hrateľnosť prešla značnou mierou zjednodušenia. Na rozdiel napríklad od takej Deponie je to skok viac než markantný. Veď dokonca nemáte pri sebe žiadny inventár a predmet, ktorý ste vzali, automaticky použijete po kliknutí na aktívne miesto. Nenosíte pri sebe zásoby zbytočného haraburdia, nezaoberáte sa často nelogickými kombináciami, nespájate všetko so všetkým. Len sa rozprávate, klikáte na aktívne miesta a občas sa pred vami otvoria primitívne QTE sekvencie. Neraz pracujete so samotným prostredím.

Miest, kde môžete zakysnúť, nie je skutočne mnoho a ak predsa len netušíte ako ďalej, stačí znovu preklikať tých zopár miest, určite ste niečo nezmyselne prehliadli. Navyše ste často uzatvorení na jednej, maximálne dvoch-troch obrazovkách, takže na riešenie čoskoro prídete. Aby to však bolo aspoň mierne zaujímavé, vaším pomocníkom sa stane deformovateľný Spot. Táto prerastená húsenica je ekvivalentom domáceho miláčika, avšak s jedným rozdielom: dokáže meniť svoju podobu, a to nafúknuť sa do tvaru gule alebo sa naopak sploštiť na dosku. Využitie funkcií je násobené možnosťou vstrebávania rôznych materiálov, takže budete zapaľovať, lepiť sa, polievať a podobne. Aj keby ste nenatrafili na prísne logické riešenie, často nie je žiadne iné, takže tú správnu možnosť odhalíte skôr, ako by vás to začalo frustrovať.

Silence zatiaľ vyznieva ako obyčajná, priemerná adventúra, ktorú navyše dokončíte s prstom vo svojom obľúbenom telesnom otvore. Nie je to pravda, hoci obťažnosť značne poľavila a dĺžkou predstavuje skôr skromnejšie sústo. Dokončenie vám zaberie asi toľko času čo bežná kampaň v Call of Duty, no vôbec to nie je na škodu. Dlho netápete a celé to príjemne odsýpa. Ale predsa len by pravoverní fanúšikovia adventúr mohli hromžiť a my by sme im museli dať napokon so zvesenou hlavou za pravdu. Do pohltenia Silence predsa len chýba čaro príbehov od Telltale, a preto musí Daedalic zaútočiť inými zbraňami. Bol by to len zúfalý priemer, nebyť…

...nebyť skvele napísaných dialógov. Často prízvukujeme, že menej je niekedy viac - a netýka sa to výhradne hier. Editor textu je zodpovedný za to, aby výsledok nebol zbytočne rozťahaný, čo sa zvyčajne v adventúrach a RPG tituloch nedodržiava. Následne nás uspávajú tony zbytočných slov, ktoré príbeh nikam neposúvajú, neprezentujú postoje postáv a slúžia len ako nezaujímavá vata, výplň hluchých miest. V Silence je každá veta dôležitá. Ak aj nerozvíja zápletku alebo vám nepredstavuje postavu s jej charakterovými vlastnosťami, nie je to nudná, nezaujímavá odbočka.

Ak už dôjde na pokojné klebetenie, býva to zvyčajne počas hrania za Renie, ktorá je ako detský protagonista jednoznačne najroztomilejšou postavou vnášajúcou aj do obyčajnej činnosti optimistický pohľad. Sledovanie situácií, ktoré by dospelého privádzali do šialenstva, je z pohľadu jej očí potrebným oživením. Z každého dialógu okamžite pocítite momentálne rozpoloženie postavy a budujete si ku každej z nich osobitný vzťah, držíte jej palce, súcítite s ňou alebo sa snažíte, aby hrdinu opustila melancholická nálada a konečne prestal myslieť negatívne.

...nebyť úžasnej atmosféry. Ono sú to vlastne dve spojené nádoby. Ak by dialógy nemali potrebnú razanciu, atmosféra by postupne redla. Už sme to spomínali: fantastické kráľovstvo Kalimar, zlá kráľovná  a postupný vývoj charakterov, zmeny v ich správaní, naplnenie proroctva, hľadanie úlomku tajomného zrkadla - najlepšie je to vidieť na Noahovi. Zo starostlivého brata, ktorý vysníval pre svoju malú sestru nádherný svet, obraňuje ju a neustále sa o ňu stará, sa stáva melancholický klaun Sadwick, ktorému je všetko jedno, a to pre ľudskú pýchu a aroganciu. Malá Renie nám pripadala so svojou detskou naivitou tým správnym vyvážením „civilizačných” chorôb, ktoré deformujú poctivo kladný charakter každého z nás. Sledovanie každého z príbehov neovplyvňujete nijako inak ako riešením hádaniek a dialógmi, hoci práve v nich máte možnosť voľby jednej z dvoch alternatív. Ťažko pri pohľade do nevinných očí odmietnete hrať úlohu dobráčiska od kosti.

...nebyť skvelého grafického spracovania, ktoré jednoducho vyráža dych. Bez toho, aby na nás niekto vyťahoval fotorealistické textúry a efekty vyťažujúce grafické karty na maximum. Stačí ručne modelované pozadie hýriace pestrosťou a detailmi. Veď sa pozrite na obrázky - nádherná je každá obrazovka, napriek tomu, že to občas zaváňa až gýčom, vždy sme sa tešili na nové prostredie. Trojrozmerné postavy zapadajú do rozprávkového sveta vynikajúco, animácie ich pohybov príliš nebijú do očí, takže pri skromnej hardvérovej náročnosti je na to všetko radosť pozerať. Trochu viac nás mrzia nahrávacie doby medzi jednotlivými obrazovkami, ktoré sa natiahnu aj na 10-15 sekúnd.

...nebyť vynikajúceho dabingu. Už spomínaný obsah rozhovorov zohráva dôležitú úlohu, ale precízne napísané riadky podporuje poctivé nadabovanie. Ono to nie je len o tom, že postavy odrapkajú pripravený text, ale svojím zafarbením hlasu formujú samotných hrdinov. Ak ste niekedy mali dočinenia s audio knihami, veľmi dobre viete, akú atmosféru dokáže vykúzliť správne nahovorená veta vhodným hlasom: intonácia, pauzy alebo zrýchlená reč, akoby ste sledovali poctivo pripravený film. Hudba má nevtieravý charakter, ale vnímate ju ako vložku podporujúcu celkovú atmosféru. Nech sa na to pozeráte akokoľvek, všetko do seba vynikajúco zapadá, takže máte pred sebou vynikajúce rozprávanie pútavého príbehu.

A vlastne nám to takto aj úplne stačí. Humor je skôr roztomilý, avšak nechýbajú vážne témy či napätie. Hranie za Renie nás bavilo napriek tomu, že je to stále len malé dieťa. Vybalansované postavy chytia za srdce každého milovníka dobrého príbehu, dvojrozmerná grafika názorne ukazuje, prečo virtuálne dobrodružstvá milujeme a radi ich sledujeme. Samozrejme, je to jednoduchšie a kratšie, takže Silence nepredstavuje adventúrnu výzvu ako legendy minulosti. No ani chvíľu nenudí a dokonale si pri tejto nenápadnej hviezdičke oddýchnete. Skvelá jazda na zimu, hoci večerov istotne nebude príliš mnoho, skôr nádherne oddychové, nedeľné popoludnie.