Herný vývoj je náročný a dlhý proces, pri ktorom nikdy úplne presne neviete, kam vás nakoniec zavedie. Napríklad Ubisoft má už roky vytvorenú schému, podľa ktorej vznikajú jeho veľké tituly. Assassin’s Creed, Far Cry alebo aj The Crew majú mnoho spoločných čŕt, podľa ktorých jednoznačne identifikujete autorov. Z ich tvorby sa pomaly vytratil element prekvapenia - ak nepočítame menšie hry. No vývoj Tom Clancy's Ghost Recon Wildlands splodil nečakaný, no zároveň aj veľký a prekvapivý projekt. Steep v mnohých ohľadoch vybočuje zo zabehnutých koľají, v ktorých sa Ubisoft cíti najlepšie. Zároveň je v ňom ale cítiť spojitosť s ďalšími hrami od tejto spoločnosti, no aj snahu autorov zachytiť to, čo im je blízke.

Bol to práve Wildlands, ktorý priniesol taký veľký, otvorený a rozmanitý svet, že sa v Ubisofte museli zamyslieť nad vhodnými možnosťami cestovania naprieč ním. Paragliding na tento herný štýl sadol ako uliaty. A potom to už bola len zhoda rôznych okolností, že sa dnes môžeme preháňať po virtuálnych Alpách na snehu a aj vo vzduchu. Jasne ale môžeme badať vymedzenú cieľovú skupinu a zdá sa, že je Steep po Watch Dogs 2 ďalšou hrou, s ktorou sa chcú autori orientovať na mladšie publikum. Hra je prepletená nielen radosťou zo snehu a adrenalínom, ale aj product placementom na energeťáky, akčné kamery a nechýbajú ani sociálne siete plné videí rôznych krkolomných (občas doslova) kúskov.

Ako asi tušíte na základe známky hore, so Steep je situácia pomerne zložitá. Sú tu veľmi dobré nápady, no aj niektoré nie až také podarené. A to isté platí aj pre ich prevedenie. Niekde to autorom z Ubisoft Annecy vyšlo, inde ani nie. Je to však ich prvotina. V minulosti portovali a pomáhali s vývojom veľkých hier, teraz sa pustili do vlastného projektu, ktorý však mohol byť pre nich až príliš veľkým sústom. Ukazuje však potenciál a aj cestu, kadiaľ sa oplatí ísť a pri šťastí a niekoľkých veľkých vylepšeniach by mohli dosiahnuť to, čo si zaumienili.

Steep robí pre virtuálne zimné športy to, čo Skate spravil pred rokmi s jazdením na virtuálnych skateboardoch. Dovtedy tu bol najmä Tony Hawk, ktorý síce bol zábavný, no stále staval skôr na arkádovom zážitku. Taktiež zimné športy dokonca aj po svojej pomyselnej smrti vedie značka SSX a jej nasledovníci. Teda rýchla jazda dole kopcom, kedy ste si užívali jeden trik za druhým a budovali ste si pomaly kombo, ktoré vás zasypalo hromadou bodov. A teraz sa ukazuje, že existovala aj druhá cesta. Stále zábavná, no ukotvená v realite a viac technická. To presne chce predvádzať Steep.

Viem, možno to znie trošku divne, ak hovorím o realite v prípade hry, kde dokáže váš jazdec spadnúť zo skalného zrázu, potom sa postaví, opráši od snehu a pokračuje ďalej v jazde. Ale naozaj je Steep v prvom rade o zábave, aj keď k nej pristupuje trošku inak. Navyše, hra ponúka skutočne obrovský otvorený svet Álp a ak by pre vás každé zlomenie krku znamenalo Game Over alebo nejaký reštart, zbytočne by to kazilo dojem z tohto sveta. Pády a lámanie kostí k tejto hre jednoducho patria, už len keď budete skúmať jej možnosti. A preto je takýto kompromis potrebný.

Práve voľnosť je najvýraznejším aspektom hry. Choďte kdekoľvek, robte čokoľvek. Je len na vás, ako túto hru budete hrať. To je na jednej strane veľkým plusom a z hry sa tak stáva skutočný „zimno-radovánkový“ sandbox. Na druhej strane to ale so sebou prináša aj najväčšie problémy, ku ktorým sa dostanem trošku neskôr. Úvod je totiž úchvatný. Hra nestavia na megalomanskej prezentácii. Ak si odmyslíme dlhšie načítanie hry, tak sa vás do nej autori snažia dostať čo najskôr a nechcú vám klásť pod nohy žiadne prekážky.

Prejdete krátkym tutoriálom, ktorý vás naučí základy a už sa po svahoch preháňate podľa svojej vlastnej vôle. Ako ste už možno vedeli predtým, Steep nie je len hra o snowboardoch. Ponúka štvoricu disciplín zameraných na to, ako sa dostať z kopca niekam inam (a nie vždy to musí byť len dole). Máte na výber jednoduchší snowboard, technickejšie lyže, adrenalínový wingsuit alebo zdanlivo uvoľnený paragliding. A aj keď sú výzvy stavané vždy na konkrétnu disciplínu (len lyže a snowboard sú často na výber ako alternatívy vo výzvach), veľká časť hry spočíva v tom, že sa sami rozhodnete, ako sa niekam pokúsite dostať.

Samotné skúmanie je jedným z cieľov hry. Svahy máte k dispozícii teoreticky úplne všetky, ak sa na ne dostanete. Výzvy a ďalšie eventy máte ale k dispozícii len na tých, ktoré objavíte. Buď sa cez niektoré lokality preženiete, sprístupníte si ich progresom, alebo ich objavíte ďalekohľadom, avšak nesmiete byť ďalej ako kilometer od nich. Neobjavené územie je reprezentované pásmi a pekne si ich viete prezerať pomocou pohľadu z vtáčej perspektívy. Potom sa len presuniete na miesto a lokalitu odomknete. Áno, trochu to pripomína ten tradičný Ubisoft sandbox, ale tu to až tak neprekáža.

Ďalším cieľom je zvyšovanie vašej reputácie. Prakticky všetko, čo v hre spravíte, vás posunie ďalej. Najviac vás posúva plnenie výziev a čím sú náročnejšie, tým viac skúseností v nich získate. Avšak nejaké tie body vám do pokladničky prinesie aj bežné jazdenie či plachtenie vzduchom. No a posledným cieľom je dosiahnuť maximum v každej zo šiestich kategórií expertízy. Explorer je o skúmaní prostredia a Bone Crusher zas o krkolomných kúskoch na hrane medzi životom a zlomenou chrbticou. Freestyler ohodnotí vaše triky, Extreme Rider vás odmení za skvelé zvládnutie nebezpečenstva v poslednej sekunde, Pro Rider vás odmeňuje za výsledky a je o súťažení. Nakoniec tu je Freerider, ktorý je o pohodovom a plynulom jazdení.

Sami tak uvidíte, čo najlepšie reflektuje vás herný štýl. Ak ste na triky, budete sa rýchlejšie posúvať vo Freestyler štýle. No ak ste ako ja, budete najviac napredovať vo Freerider a Bone Crusher štýloch, keďže rád skúšam, čo všetko hra dovolí pri bežnom hraní. Občas tak vzniknú aj vtipné situácie, kde sa ukáže aj menej reálna tvár fyziky. Napríklad keď sa po náraze do stromu odrazíte ako loptička, čo nie je častý jav, no tu a tam naň narazíte. Prípadne zistíte, že sa po zamrznutom jazere dokážete na snowboarde presúvať stále vpred, aj keď by ste to v skutočnosti nedokázali.

Je super, že si dokážete vybrať štýl, ktorý vám sadne. Ak napríklad nezvládate wingsuit a vždy skončíte nalepení na niektorej skalnej stene, nemusíte tieto výzvy plniť. Jednoducho sa na ne vykašlete a len ich budete mať na mape ako nesplnené. Trošku horšie však je, že hra nemá žiadny jasný systém motivovania k progresu. Máte tu tri veľké ciele a šesť oblastí, no časom zistíte, že robíte stále to isté. Splníte výzvu, prepnete sa na kameru, prejdete pomocou možnosti rýchleho cestovania na iný kopec k ďalšej výzve a toto sa opakuje stále. A pomaly tak hra prestáva motivovať, aby ste v nej niečo robili.

Zaujímavým prídavkom sú príbehové výzvy, respektíve misie. Znie to trošku divne, no funguje to naozaj zaujímavo. Herné Alpy sú tvorené niekoľkými známymi vrcholmi a dalo by sa povedať, že každý reflektuje jednu časť, ktorá je úplne iná ako ostatné. A v týchto špeciálnych výzvach, ktoré často nie sú nijako zvlášť náročné, sa vám hory prihovárajú. Hovoria vám o tom, čo vás čaká, ak ich zdoláte, aké sú a aká je ich „osobnosť“.

V tom lepšom prípade skončíte tak, že si výzvy dáte bokom a budete si len užívať jazdenie a lietanie. To sú veci, ktoré autorom vyšli na výbornú. Steep je niečo, čo by som osobne nazval skvelá relaxačná hra. Dokážete si k nej sadnúť a len tak si lietať a jazdiť pol hodinu po príchode z práce, pričom si budete užívať krásne scenérie a skvele spracované možnosti. Nebudete pritom primárne plniť žiadne konkrétne úlohy, budete hrať len preto, že je to zážitok. V tom horšom prípade ale po nástupe stereotypu posuniete bokom celú hru.

Sú tu stovky rôznych úloh, no postupne sa zlejú do jedného celku bez jasného systému motivácie a progresu. Nepomáha odomykanie oblečenia a príslušenstva pre svojich jazdcov a ani ich rôzne osobnosti, ktoré sa prejavia napríklad pri zlyhaní. Ak vám príde pozvanie od Red Bullu do špeciálnej výzvy, lebo ste vraj niečo úžasné dosiahli, necítite sa tak. Len ste splnili sériu pretekov. Aj nahrávanie a sledovanie záznamov (lebo je tu aj GoPro) čoskoro omrzí. Možnosť skákania z balónov na špeciálne wingsuit výzvy by tiež asi mala byť niečím výnimočným, no necítite to tak. A to všetko vám pri hraní bude aj ľúto, lebo by ste sa radi aj neskôr stále vo veľkom bavili, no už to tak nie je.

Problémom sú tak trochu aj triky. Steep si totiž na nich priamo nezakladá a tým pádom ani nie sú veľkou súčasťou hry. Hra ich predstavenie len ledabolo odbije a potom vám to pripadá tak, že ich vykonanie v hre je otázkou opakovania metódy pokus-omyl. Sú len jednoduché, nedajú sa porovnávať s tým, čo poznáte napríklad zo spomínaného SSX a aj v bodovaní je Steep často veľmi benevolentný, čo len potvrdzuje to, že sa hra snaží byť čo najmenej náročnou v niektorých oblastiach.