Ubehlo už 7 rokov odvtedy, čo značka Assassin's Creed začala rapídne stúpať v očiach mnohých hráčov a získala si masy. Tie zaujala skvelým pokračovaním, čo znamenalo takpovediac menší reštart. Objavil sa nový, sympatický hlavný hrdina v novej historickej dobe, výrazne lepšie herné mechaniky, zábavnejšia hrateľnosť, viac možností a zaujímavý príbeh, na ktorý si skalní fanúšikovia spomínajú doteraz, A popritom krútia hlavami nad smerovaním série v posledných rokoch (u mňa s výnimkou Syndicate). Aj keď sa mnohí môžu pozerať na každý diel po Revelations rozdielne, faktom však je, že Ezio Auditore da Firenze je jednou z najlepších a najsympatickejších postáv, aké táto séria priniesla. 

Remastrovanou kolekciou, ktorá zahŕňa hry Assassin's Creed II, Brotherhood a Revelations (bez multiplayeru), všetky DLC a dokonca aj krátke filmy Lineage a Embers, čo dopĺňajú životnú púť hlavného hrdinu, Ubisoft dáva skvelú možnosť hráčom, ktorých tieto klenoty medzi hrami obišli. To všetko vo vylepšenej grafike, s podporou trofejí, vrátane celého dodatočného obsahu. Odvtedy, čo bola táto séria na špici vďaka vyššie menovaným hrám, sme už ale urazili kus cesty. Preto je na mieste otázka, či  Eziov príbeh rozdelený medzi 3 hry a 2 filmy stojí za to aj dnes. V prípade tých, ktorí hrali túto pôvodnú trilógiu už predtým, musím povedať, že skôr nie. Nehovorím to však kvôli tomu, že by tieto hry po rokoch stratili kvalitu, ale skôr preto, že ich už poznáte a nič nové vám nedajú. Ak by ste sa k nim ale naozaj chceli vrátiť po rokoch aj na nových platformách, pokojne tak môžete urobiť. Úlohou remaster verzií je však predovšetkým dať priestor kedysi dobrým hrám na to, aby sa pokúsili prilákať najmä nových hráčov na aktuálnej generácii hardvéru.  

Na nováčikov v tomto prípade čaká skutočne výdatný singleplayer. V ňom vidíte zrodenie skutočného zabijaka a jeho dlhú cestu za pomstou. Tá vás prevedie počnúc od mladého neskúseného chlapca, ktorý mal v očiach strach, cez skúseného zabijaka, ktorý vedie bratstvo ďalších spolubojovníkov pri plnej sile a v najlepších rokoch, až po starca ošľahaného životom, ktorý sa aj napriek rôznym neduhom nevzdáva a doťahuje svoju životnú púť až do úplného konca. To všetko v krásnych historických  prostrediach Benátok, Florencie, Forlì, San Gimignano, Toskánska, Ríma a Konštantinopolu. Spoilovať príbeh by bolo ťažkým hriechom, takže to za žiadnych okolností neurobím. Tí, ktorí hrali pôvodné hry, ho vlastne už veľmi dobre poznajú.

Noví hráči by mali vedieť len toľko, že Eziova trilógia pochádza z čias, keď bola značka Assassin's Creed na vrchole a práve tieto hry ju tam dostali. A tiež to, že príbeh je jedným z najlepších v hrách od Ubisoftu, takže sa hra kvôli nemu jednoznačne vyplatí aj dnes. Počas hrania, respektíve počas rozhodnutia o kúpe hry, tiež nemusíte myslieť na smerovanie dnešného Ubisoftu, pretože v časoch, kedy tieto tituly vznikli, bol Ubisoft vo svojej najlepšej forme. Aspoň budete môcť porovnať, ako za tie roky klesol a prečo sa niekedy v súvislosti s touto spoločnosťou v diskusiách stretávate viac s negatívnymi ako pozitívnymi komentármi. Aj keď treba povedať, že v tomto prípade ani Assassin's Creed The Ezio Collection nie je celkom dokonalým dielom. 

Začal by som hrateľnosťou a konkrétne druhým (teda v tejto kolekcii prvým) dielom. Keď som sa zoznámil s AC II na PC v čase najväčšej slávy tejto hry, k mnohým plusom patrila aj skvelá hrateľnosť a výborne vyladené lezenie, no aj celkový, vždy elegantný pohyb ako taký. Ladné pohyby hlavného hrdinu sú totiž jedným z aspektov, na základe ktorých si hru skrátka zapamätáte. V prípade tejto remastrovanej kolekcie som však miestami z pohybu nemal až taký skvelý pocit a Ezio sa okrem templárskej hrozby potýka aj s občasnými chybičkami. Tie sa prejavujú tak, že váš hlavný hrdina skrátka neskočí tam, kam chcete, minie bod zachytenia alebo spadne v tej najnevhodnejšej chvíli. Chvalabohu, nejde o brutálne bugy ako v prípade Unity. Ale samotný parkúr nie je vždy stopercentne spoľahlivý, ako to bolo v pôvodných hrách s tým, že najviac na to dopláca druhý diel. V prípade Brotherhoodu je chýb v tomto smere menej a pri Revelations som na žiadne nenarazil. Skritizovať však musím aj pohyb koní, ktorý nie je úplne učesaný a najmä v horšom teréne kone naozaj panikária.

Okrem občasných pohybových zaváhaní a neželaných pádov som však nepostrehol nič, čo by celkový herný zážitok mohlo nejako znehodnotiť. Hry sa stále hrajú skvele aj napriek tomu, že dnes už sme zvyknutí na iné, pokročilejšie herné mechaniky. Ezio je stále charizmatický a zapamätateľný hlavný hrdina, s ktorým budete sympatizovať počas celej jeho cesty. Súboje sú síce na dnešné pomery jednoduchšie, ale stále navodia pravý pocit zabijaka a dokážu vás zabaviť rovnako ako všetko ostatné, čo hra ponúka. Aj keď niekomu by možno mohlo prekážať miestami krkolomnejšie ovládanie.

Trochu zamrzí česká lokalizácia, ktorá je obmedzená len na titulky, pričom HUD preberá jazyk konzoly, a teda zostáva v angličtine, prípadne inom predvolenom jazyku na vašej konzole. Podobný problém s lokalizáciou obmedzenou iba na titulky bez HUD a ostatných textov v hre malo aj Unity. No Syndicate už bolo vo forme textov a titulkov plne lokalizované a kompletne v českom jazyku. Preto celkom nechápem dôvod kroku späť v prípade tejto kolekcie. 

U remasterov čakáme asi najvýznamnejšie zmeny vo vizuálnej stránke. Treba povedať, že séria Assassin's Creed vo svojej dobe priniesla naozaj ohromujúcu grafiku, ktorá by už však vo svojom pôvodnom kabáte pri dnešných hrách neobstála. The Ezio Collection mení v tomto smere veci k lepšiemu, aj keď vôbec nie zásadne. Najvýraznejšou zmenou sú v tomto prípade farby. Už na prvý pohľad je totiž vidieť, že hry teraz ponúkajú živé a skutočne krásne farby, ktoré im dodávajú úplne nový vzhľad oproti pôvodným verziám.

Počas dňa je teda okolie naozaj farebné a pôsobí veľmi príjemne. V noci sú zas odtiene tmavšie a všetko pôsobí tajomným a temným dojmom. Tento fakt hodnotím ako najväčšie vizuálne plus. Z tohto hľadiska sa na remastre môžete pozerať ako na starý film, ktorý bol prevedený na Blu-ray formát. Má jasnejší a ostrejší obraz vďaka natívnemu HD rozlíšeniu a tiež už spomínané bohatšie a živšie farby. Viacero prvkov tiež dostalo aj viac polygónov, čo je vidieť najmä na Eziovi a to je asi tak všetko. Čo mi teda chýbalo? Nuž, ulice miest mohli byť zaľudnenejšie, niekedy totiž objavíte aj úplne prázdne miesta a detaily postáv mohli byť rovnako oveľa lepšie. Obzvlášť tých, ktoré vystupujú v príbehu. To všetko by výkon dnešných konzol s prehľadom zvládol, no vývojári z Virtuos (mali na starosti tento remaster) sa na to skrátka vykašlali. Pri Brotherhoode a Revelations to nie je až také hrozné a hry by ešte ako-tak graficky obstáli aj u časti dnešnej konkurencie. Z hľadiska grafiky je na tom ale najhoršie najstarší, druhý diel. Na ňom sa mohlo popracovať aj trošku starostlivejšie a aj keď ponúka už vyššie spomínané zmeny, chýba mu trochu viac grafickej starostlivosti.

Ďalším nelogickým krokom v prípade technickej stránky je aj fakt, že hry bežia na snímkovej frekvencii 30 fps. To sme naozaj nemohli dostať po tých rokoch 60 fps? Myslím, že u dnešných konzol by s takýmto snímkovaním u starších hier nebol žiadny problém, takže Virtuos dostáva ďalší mínusový bod. Neviem, či má zmysel spomínať aj to, že v 1080p / 30 fps bežia hry bez problémov, pretože keby to tak nebolo, išlo by o problém intergalaktických rozmerov. Po technickej stránke sa teda tieto remastre mohli dočkať viacerých pozitívnejších zmien. Pri Revelation som mal dokonca pocit, že sa absolútne nič nezmenilo a pozerám na klasickú PC verziu. Nemusíte sa však báť, pretože tento diel je z kolekcie prakticky najnovší a vo svojej dobe dal latku vizuálnej stránky naozaj vysoko.

Čo sa týka grafiky, určite vám neunikli ani porovnávacie videá. Tu musím reagovať na video od IGN, ktoré ukazovalo scénu z AC II orientovanú na vedľajšiu postavu, ktorá vyzerala podstatne horšie ako originál. Práve vďaka tomuto videu si kolekcia vyslúžila nelichotivé komentáre, no určite neprávom. Vedľajšie postavy sú tu totiž generované náhodne a počas môjho hrania som na nič také nenarazil. Išlo teda skôr o náhodu, ktorú už Ubisoft fixol novým patchom.

Assassin's Creed: The Ezio Collection ponúka hráčom najlepší spôsob, ako si zahrať všetky hry z Eziovej trilógie na terajšej generácii konzol. Tieto tituly si zachovali všetko, kvôli čomu boli kedysi výnimočné. Zaručujú teda naozaj nadštandardnú dĺžku, kvalitný príbeh, zapamätateľné postavy, charizmatického hrdinu, množstvo možností a hlavne veľa zábavy. V prípade nových hráčov túto kolekciu jednoznačne odporúčam, pretože prináša hry, ktoré by ste určite nemali prehliadnuť. Hráčom pôvodných dielov ale nemá čo ponúknuť. Obzvlášť v prípade, keď ste hry hrali na PC, ktoré na maximálnych detailoch ponúkne podobný vizuálny zážitok, aj keď s horším podfarbením. Ak si však chcete doplniť hernú zbierku, prešli ste na konzolu alebo by ste sa k hrám radi vrátili práve tam v kompletnej kolekcii, určite taktiež neurobíte krok vedľa.