To, že píšem túto recenziu, je malý zázrak v hernom svete. O martýriu spojenom s prípravou FF XV ste čítali desiatky článkov, názov i termín vydania hry boli toľkokrát odložené, že ste jej asi prestali veriť. Ale moje srdce fanúšika (podporené razantnou zmenou FF XIV Online) dúfalo, že titul, od ktorého závisí existencia celej vetvy japonského videoherného priemyslu, nemôže dopadnúť úplne zle. Očakávania vybičované na maximum po celej dekáde (!) sa plnia nesmierne ťažko, ale jedine Japonci so svojou pracovnou náturou to dokážu a nevzdajú to. A tak sme sa napokon dočkali. Nastavíme si klasické hodnotiace parametre JRPG a špeciálne prvky z Final Fantasy a hor sa vychutnávať.

Určite očakávate epický dej a nezabudnuteľné postavy. Rozprávači veľkých príbehov neodmysliteľne patria k Final Fantasy a už od prvého dielu píšu scenár, ako by bol ich posledný. Pri pätnástke nastavili dej vysoko, rozbili ho do viacerých foriem médií, takže sa tu ryje CGI film Kingslaive i animé Brotherhood, ktoré sa patrí vidieť, aby ste neboli úplne stratení. Alebo aj nie a pokúste sa všetko vyrozumieť zo základnej línie, ktorá nie je taká vrstevnatá ako v minulých dieloch. Dve znepriatelené kráľovstvá, pričom silné sa snaží ukradnúť kryštál slabšiemu. Sľúbené manželstvo, kedy sa deti vladárov majú dať dokopy, aby utužili vzťah medzi mocnosťami. Princ Noctis dostáva od otca posledné rady a troch spoločníkov na cestu. Vyrážajú na parádnom autiaku Regalia, no keď sa im pokazí, štartuje vaša herná púť.

Jadrom nového Final Fantasy nie je epická záchrana (hoci na ňu dôjde), politický konflikt (je tu tiež), ani mocná lovestory (hoci pár na zaľúbenie čaká). Je ním bratstvo štyroch chlapíkov na ceste naprieč nádherným svetom, utuženie kamarátstva a séria spoločných zážitkov na malej škále. Pocit z postupu nebol dlho zobrazený v hre tak citlivo – paradoxne, komorné vyznenie doručí lepšie zadosťučinenie ako osudový boss každých 10 hodín. Hoci v skupine sú štyria a azda ste zvyknutí na putovanie dvojnásobného počtu postáv z minulých dielov, o to lepšie sa vykresľujú charaktery. Aj keď našinec mávne rukou, že prišli archetypy: Gladiolus je tvrdý búchač a ochranca, Prompto veselý chlapík šíriaci anekdoty, Ignis domýšľavý praktik a Noctis nezaradený nástupca trónu. Reflektujú ich záľuby pretavené do vlastností skupiny (rybačka, foto, kuchárčenie, survival). Medzi Noctisom a kamarátmi prebiehajú hodiny dialógov a hoci sa zdajú byť bežné, aj v tom tkvie čaro FF XV – putujete, debatujete a keď sa sami rozhodnete, až vtedy sa ponoríte do vrcholu príbehu.

Áno, je to v podstate opačný postup ako pri preklínanej FF XIII, kedy ste sa prvých 25 hodín vliekli v príbehovom tuneli, potom dostali voľnosť a hra kulminovala v posledných kapitolách. Tu môžete prvé kapitoly premárniť pri nepovinných aktivitách, vykašľať sa na príbeh aj na 70 hodín a až po istej časti v hre sa dostanete z veľkých krajov do nalinkovanej série bludísk, bossov a epického finišu. Je to lepší prístup pre tých, čo milujú otvorený svet od začiatku a príbeh ukončia, keď chcú alebo ich omrzí bádanie či skladba vlastnej náplne. Animácie, dialógy a finále patria k FF a hoci by bolo ľahké odškrtnúť príbeh ako nevyrovnaný či málo epický, zadržte do konca dych. Pre mnohých fanúšikov bude istým sklamaním, lebo iterácia, kde osem postáv nezažíva mega momenty či nedorazí ku katarzii, nepadne si do oka či nepookreje nad výsledkom, im akosi nesedí... Final Fantasy je však unikátna séria v tom, ako sprostredkúva iné témy a svety – aj za cenu bratského road tripu.

Lebo samotný svet je úžasný a je to dôvod, pre ktorý môžete milovať pätnástku. Nejeden vyrieknutý ortieľ o tom, že Japonci paradoxne podriadili príbeh veľkému otvorenému svetu, kde môžete tráviť čas zmysluplne ako v poctivej MMORPG, nie je márny. Skutočne, minulé pokusy z FF XII (v roku 2017 si ju príhodne užijeme v remakeu) boli skôr predzvesťou, čoho sú schopní o dekádu neskôr. Rozsiahle pláne vás pozývajú na vandrovku, ponúkajú nenápadné aktivity, kde zlepšujete vlastnosti a plníte poriadne questy. Ich hlavnou hlavnou náplňou je sledovanie príbehu, ale vedľajšia vás azda prekvapí, lebo nosíte predmety, riešite drobné úlohy a čo je možno najkrajšie, ako princ a jeho partia sa dostanete k životu civilistov a ich problémom. Tým pádom majú triviálne úlohy zmysel a najmä sa počas nich ľahšie dostanete pod kožu kvartetu chalanov, ktorí majú tendencie viesť dialógy pri ich plnení.

Príbehových questov nie je veľa. Kto sa sústredí iba na dejovú časť, dorazí do finišu skôr ako obvykle. (30-35 hodín - prečo nie, ak ste zaneprázdnení.) No ochudobníte sa o budovanie bratstva, ktoré je terčom kritiky i chvály, lebo sa tvorí pri vedľajších questoch, love príšer, varení či hľadaní receptov a selfies s Promptom. Pri potulkách si osvojíte systém, ako nájsť lokálnych patriotov a prosby, úlohy či zadania – rozhodnete sa, ktoré riešiť a ktoré vynechať. Tvorcovia vás pozývajú tráviť veľa času, zistiť, kde čo väzí. Nie je to paradox, keď sa venujeme vedľajším úlohám a typickej postrannej náplni Final Fantasy viac ako tej primárnej? Svedčí to o tom, že celá lineárna vetva sa rýchlo vytratí a vy si užijete regióny, divočinu a mestá po svojom. Neskôr prídu bludiská, bossovia, monumentálne príšery. Gradácia a výzvy tu rozhodne nechýbajú.

Jadrom sváru fanúšikov bude aj súbojový systém. Je odlišný – náhodné prepady sú takmer fuč a ťahy, ktoré ste si vopred premýšľali, skoro tiež. Posun k real-time bitkám je badateľný, mastenice na TV sú často frenetické a spočiatku málo prehľadne, ALE... Tempo nie je také zbesilé ako v Kingdom Hearts a stále sa môžete prehrabávať v menu, taktizovať a vymýšľať, čo kedy použiť. Určite nevynechajte tutoriál, FF XV má natoľko iný spôsob boja, že si ho treba osvojiť krok za krokom - použitie blokov, inak utŕžite rany. Útočiť, ale so správnou zbraňou (Noctis si ich priradí k tlačidlám a mení v boji), čo vám reflektujú mnohé inak sfarbené čísla, či udierate slabo, primerane či exponovane. Naučíte sa odraziť útoky a vyraziť do kontry. Prepájať ich aj s pomocou kamošov. Kontroverzné warpovanie (hodíte meč a ste na inom konci bojiska), nabíjanie ukazovateľov (zdravie sa dopĺňa, MP tiež) a ďalšie nuansy. Je toho veľa a bude trvať pár hodín, kým si systém osvojíte, ale potom naň vyzriete.

Dôležité fakty: tempo má ďaleko od bežných akčných RPG, existuje aj mód s čakaním a súčasne sa systém citeľne zlepšil od prvého dema (Episode Duscae), kde bol ešte neohrabaný – vo finálnej verzii je jasnejšie postavený. Čo neznamená, že nebudete občas tápať a hľadať ako na istého oponenta, alebo prečo sa vám nedarí niekoho poraziť v bludisku. Tie momenty prídu a fungujú klasické triky, ako napchať inventár uzdravujúcimi či oživujúcimi fľaškami. Mágia je odlišná, núka iba pár kúziel (oheň, ľad a blesk s variáciami) a zhromažďujete ju sčasti ako vo FF VIII. Navyše kúzla sa dokážu postarať aj o škodu vlastných kamošov – plošné ničia všetko v istom okruhu. A očakávaní summoni? Príde ich zopár, ale treba splniť jednoznačné podmienky a ani vtedy nemáte istotu, že vám pomôžu v kľúčovej konfrontácii. Dostali väčšiu voľnosť, občas pomôžu v malej bitke, no do veľkej sa im neráči prísť. Nie ste ich pánmi, ani oni nie sú otroci boja. Ak všetky tieto finesy súbojového systému zvládnete, nedáte naň dopustiť – je opäť iný, no výživný. Naplno ovládate iba postavu Noctisa, ostatným môžete zadať príkazy a úlohy alebo aj prístup k mágii.

Paleta nepriateľov je solídne vyvážená. Nenápadne sa sem prepašuje pár starých známych, gro tvoria nové druhy z divočiny, sú tu neustále privážané bojové jednotky z nebies (ich vpády sa trošku po čase zunujú) a ako už ukážky napovedali, no prvé dve kapitoly azda ešte neukážu, prídu aj kolosálne typy, s ktorými sa bojuje dlho a občas napínavo i úmorne. Tým, že odpadá možnosť povolať si summona v čase potreby, získalo Final Fantasy iný nádych. Sčasti realistickejší ako celý svet, čo by ste nečakali.

Vývoj postáv čaká opäť nový mechanizmus. Máte HP a MP počas boja, no súčasne získavate AP, tie zužitkujete pri diagrame Ascension Grid, kde si kupujete za AP nové vlastnosti. Najprv za pár bodov – neskôr sa nafúknu investície aj na stovky. Niektoré sú kľúčové a uľahčia život ako regeneráciu, iné sa nesú v pasívnom duchu, no netreba ich podceniť. Vývojový strom je košatý a prepracovaný, delí sa na bojové, magické a pasívne pasáže a pripomenie vám FF X či iné diely v solídnej podobe. Načo meniť funkčný štýl a pri kvartete postáv si ľahko ustrážite aj celkový postup.

Istú dišputu vyvolá systém skúseností a ich pripočítania. Nezarátajú sa okamžite po ukončení súboja, pekne putujete ďalej, kým si nesadnete k ohníčku. Skúsenosti sa rátajú za celý deň a vtedy sa pridelia aj body. Režim dňa a noci dostáva hlbší zmysel, rovnako aj putovanie a chuť hocikedy zomrieť (veď sa oživím). V noci navyše vychádzajú na povrch podstatne silnejší nepriatelia – nie je to iba klišé, že bezpečnejšie sa hrá počas dňa. Súčasne sa niektoré druhy objavujú iba v noci, respektíve niektoré questy si vyžadujú plnenie v stanovenom čase.

Final Fantasy XV sa vo väčšej miere priblížila západným RPG, no stále si ponecháva svoje črty.  Ukazuje, ako sa môžete vzdialiť od príbehu a robiť si vo svete, čo sa vám zachce. Analógia so Skyrim je na mieste. No súčasne sa silné momenty série prevalia, keď ich nečakáte. Na prechádzke s vedľajšou úlohou sa jeden z parťákov rozhovorí a odhalí skryté vlastnosti. V tom smere posúva FF XV ďalej hranice série, žánru i všetkých videohier. Napísať na rovinu, že jadrom je poctivá adolescentná story o princovi, ktorý musí dospieť a jeho troch kamarátoch, znie na pomery JRPG príliš komorne. Ale to dospievanie (tzv. coming-of-age žáner) nebýva v hrách spracované často. Iste, na pozadí sa odohráva politika, záchrana a veľká dráma, no predsa sa Japoncom a sérii Final Fantasy darí posunúť ponímanie trochu ďalej. V traileroch o ňom veľa nepočuť, tam sa rieši práve spektakulárny záber, obrovské bitky a efekty. Nikto vám nepovie, že hra začína komorne – a že to nebude prechádzka či pokojná jazda, ale tlačenie auta v pustatine, zatiaľ čo si kamoši pokecajú, kým nenarazia na servisné miesto so zvodnou Cindy a emblémovým Cidom. Súčasne však platí, že intímne momenty sú neskôr nahradené dlhými bludiskami či epickými súbojmi - protiklady fungujú!

Svojím spôsobom si dáva FF XV načas. Môžete cestovať v aute (a pokojne zanechajte volant, nie je to kumšt šoférovať Regaliu), kráčať po svete, či preháňať sa na chrbte Chocoba. Potlačenie rýchlych spôsobov cestovania (hoci občas si za 10 gilov skočíte inde) vám umožní spoznať svet a realisticky aj vnímať jeho záber. Aj keď nie je problém skokovo sa vrátiť do minulých lokalít.

Presun z platformy PS3 na PS4 i reštartovaný vývoj umožnil vytvoriť skutočne masívny a presvedčivý svet po audiovizuálnej stránke. Áno, načítavanie dát si dáva načas, ale pocit z plání, divočiny i miest je vynikajúci. Chvíľami sa zdá byť svet prázdny, na druhej strane je najrealistickejší v sérii a mixuje isté prvky, ktoré znemožňujú vysokú hustotu NPC či beštií na každom kroku. A vítaným krokom bude nastavenie japonskej zvukovej stopy pre autentický zážitok originálu a nie príliš ukričaných hlasov.

Final Fantasy XV je malý zázrak v hernom svete kvôli viacerým dôvodom. Iba Japonci sú vytrvalí natoľko, že ani po 10 rokoch vývoja pätnástku nevzdali, hoci išlo o kľúčový diel v sérii (ako vždy). To, že hra vyšla, funguje, dáva zmysel a môžete si ju zahrať, nemať obavy o fungovanie, ale naopak, že prináša veľký zážitok, to je obrovské víťazstvo. Je opäť iná a fungujú pri nej všetky klasické atribúty, len príbeh nie je taký silný, ako mnohí čakajú a otvorený svet nad ním víťazí na plnej čiare. Polovičný počet postáv v partii nie je na škodu, keď si uvedomíte ústrednú tému diela – fakt, že to nie je iba love story a záchrana sveta. Putujete, pamätáte si menšie momenty i väčšie zážitky, máte veľké možnosti a sami si dávkujete, či sa zdržíte desiatky hodín alebo dokončíte príbeh. Dlhočizný vývoj je občas cítiť a hra možno chcela vypočuť hlasy veľkého množstva fanúšikov – no je viac ako iba kompromis. Je to silný diel, ku ktorému sa dokážete obrátiť, spomenúť si naň a čo je na sérii najdôležitejšie, ponoriť sa do hry na dlhý čas, poznať postavy ako známych a zapnúť ju aspoň na chvíľu každý večer. To číslo je nutná reflexia a jediná vec, ktorú vám chce odkázať je, že tento diel sa napokon podaril a trčí nad zvyškom súčasnej videohernej produkcie.