Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Veta, ktorú opakujú mnohí pesimisti, je, bohužiaľ, kruto pravdivá a s varovným prstom vám ju pripomenie hra Beholder od ruského štúdia Warm Lamp Games. V totalitnom štáte bez práva a slobody sa vžijete do úlohy Carla Steina, obyčajného muža, manžela a otca dvoch detí, ktorý však dostal ťažkú úlohu. Ako správca budovy musí špehovať nájomníkov, podávať o nich informácie vláde a asistovať pri zbavovaní sa nepohodlných. Ak odmietne, následky pocíti on aj jeho rodina. Ako sa Carl v tejto situácii zachová?

Odpoveď na otázku z úvodu už budete poznať vy. Práve vo vašich rukách je osud všetkých nájomníkov aj Carlovej rodiny. Budete svedomito plniť všetky úlohy v mene Veľkého vodcu? Zaznamenáte každú aktivitu, ktorá je proti nariadeniam tejto vlády? Alebo radšej pomôžete Hnutiu za nový zajtrajšok a zvrhnete tento režim? Koho pritom zradíte? Budete to robiť pre dobro rodiny, štátu, občanov alebo samého seba?

Na tieto neľahké otázky budete postupne odpovedať počas hrania. Vaše rozhodnutia však nesmiete brať na ľahkú váhu. V tejto hre sa každý malý detail počíta a spôsob, akým budete postupovať, sa odzrkadlí na príbehu. Jeho základy môžeme bez dlhšieho rozmýšľania nájsť v románe 1984 od britského spisovateľa Georga Orwella. Jeho antiutopistická vízia sveta, ktorá sa sčasti naplnila, je dodnes zdrojom inšpirácie pre mnohých autorov. Beholder využíva motív Veľkého brata, ktorý vás sleduje, tvrdú doktrínu režimu aj nevyhnutnú rebéliu a pokus o prevrat.

Tentoraz však nebudete sledovať príbeh odkopírovaný z knihy. Sami ho budete písať prostredníctvom Carlových rozhodnutí a činov. Zo začiatku to znie jednoducho. Sledujte nájomníkov a ak urobia niečo podozrivé, ohláste to ministerstvu. Carl dostane kľúče od každého bytu v dome a môže si zakúpiť kamery na špehovanie obyvateľov. Jedinou podmienkou je, nenechať sa pristihnúť nájomníkmi. Tak začínate svoju kariéru udavača.

Najdôležitejší je zber informácií. O nájomníkoch sa čo-to dozviete prostredníctvom rozhovorov, no vaším najefektívnejším nástrojom je práve špehovanie. Kamery nastražené v bytoch aj spoločných priestoroch pomôžu odhaliť podozrivé aktivity. Rovnako účinné je aj špicľovanie cez kľúčovú dierku a prehrabávanie sa v osobných predmetoch. Ak Carl zazrie niečo, čo sa spája buď s vlastnosťou nájomníka, alebo je to nebodaj niečo proti predpisom, zapíše si to do poznámok.

S takýmito pochybne nadobudnutými informáciami môže Carl utekať k svojmu stolu a spísať správu. Na výber máte tri možnosti. Jednou z nich je relatívne neškodné vypracovanie profilu nájomníka, ktorý pošlete ministerstvu. Čím viac informácií sa vám podarí získať, tým väčšia je vaša odmena. Informácie sa oplatí posielať skôr spoločne vo väčšom počte ako po jednej. Ak sa vám podarilo zachytiť ilegálnu aktivitu či predmet vo vlastníctve nájomníkov, môžete ich udať ministerstvu. Ešte rafinovanejšie je však nájomníka vydierať za peniaze.

Nie je náročne nájsť si dôvody, prečo nájomníkov vydierať a udávať. Vláda vydá každý deň jedno nezmyselné nariadenie za druhým, a preto sú vaši susedia podozriví z vlastníctva sódy, džínsov, či dokonca z plakania na verejnosti. Ak nájomníka udáte pre ilegálnu činnosť, príde si poňho polícia a bude natrvalo vysťahovaný z budovy. Keď pochopíte princípy špehovania, vydierania a udávania, potom už iba vyberáte svoje ciele.

Tu prichádza dilema, ako nakladať s mocou, ktorú vám vláda udelila. Hra krásne nastavuje hráčovi zrkadlo a otestuje jeho svedomie aj morálny kompas. Kto vo vašej bytovke si zaslúži byť potrestaný či vydieraný? V tejto hre nič nie je čiernobiele a škody, ktoré napáchate, majú trvalé následky. Aj keď nechcete, táto špinavá práca je nutné zlo. Motiváciou sú vždy peniaze a už behom prvých dní zistíte, že ich máte stále nedostatok. Okrem bežných výdavkov, ako sú potraviny či účty, prídu veľké životné problémy, kvôli ktorým bude musieť Carl siahnuť hlboko do vrecka.

Keď sa vám podarí našetriť dostatok peňazí na záchranu člena rodiny, hra vám hodí ďalšie poleno pod nohy a znovu rozmýšľate, ako sa dopracovať k väčšej sume. Na dokončenie úloh býva väčšinou časový limit, a tak musíte dobre plánovať. Obyvatelia budovy chodia do práce, čo dáva priestor na prehľadanie bytu, no kľúčový pre vás môže byť aj rozhovor a aj napísanie správy ministerstvu nejaký čas trvá. Hra vás zamotá do neustáleho víru nedostatku času a peňazí.

Nájomníci nie sú len dojné kravy, v hre je viac ako 50 postáv, pričom každá z nich má vlastný príbeh a vy doň môžete zasiahnuť. Môžete trestať tých, ktorí si to zaslúžia, môžete pomôcť tým v núdzi, ale aj vykorisťovať tých, ktorí vám nič neurobili, ale potrebujete ich k vlastnému obohateniu. To, akým postavám dáte možnosť nasťahovať sa do budovy a spôsob, akým odídu, bude mať vplyv na koniec vášho príbehu. Medzi postavami sa skrývajú zločinci, tajní agenti, ale aj ľudia, ktorí vám môžu pomôcť. Ich úmysly budete musieť odhaliť špehovaním a rozhovormi a trochu aj staviť na intuíciu.

Najčastejším zlyhaním v hre je práve nedostatok peňazí, ktorý môže prameniť z vášho poctivého charakteru. U Beholdera si budete musieť zvyknúť, že nič nie je ružové. Hra je takmer simulátorom depresie. Nič pozitívne sa v príbehu neudeje, jedinou satisfakciou bude iba to, ak sa vám podarí zabrániť väčším nešťastiam a dopracovať sa k „happyendu". Ten však pri prvom pokuse pravdepodobne nepríde.

Silným elementom hry je znovuhrateľnosť, na ktorú sa autori spoliehajú. Počas hrania vás bude často trápiť, čo by sa stalo, keby ste sa rozhodli inak. Jeden pokus vám stačiť nebude. V hre je priveľa postáv, ktoré sa vám pripletú do života a asi najťažšou úlohou je zachrániť svoju rodinu, zároveň pomôcť pri prevrate, a pritom zničiť čo najmenej životov. V titule Beholder je najjednoduchšie byť skrátka zlým a frustrácia nastúpi u každého dobráka, ktorý by chcel všetkých spasiť.

Dalo by sa povedať, že Beholder nie je hra pre dobrých ľudí, ktorí chcú vždy dosiahnuť šťastný koniec. Čím viac sa budete snažiť všetkých zachrániť a čo najmenej uškodiť, tým viac  frustrácie si v hre užijete. Podarí sa vám síce zachrániť dcéru, ale synovi skazíte život. Umrú nevinní ľudia a z poslušného Carla sa vám bude robiť zle. Beholder čo-to odhalí aj z vášho charakteru.

A práve všetky tieto morálne dilemy a komplikované rozhodnutia robia z Beholdera takú dobrú a prepracovanú hru. Ľahko sa potom autorom odpúšťa slabšia zvuková a grafická stránka. Depresívna atmosféra totalitného režimu vás vtiahne a dobrá nálada sa vám vráti, až keď hru konečne vypnete. Beholder nie je pre slabé povahy. Dokáže na vás naložiť slušný emocionálny náklad, ktorého sa ťažko zbavíte. No aj práve preto sa vám vryje do pamäti ako jedna z najzaujímavejších indie hier, na ktorú dlho nezabudnete.