Je skvelé vedieť, že stále existujú štúdiá, ktoré majú nielen chuť, ale aj schopnosti na to, aby vytvárali kvalitné 2D skákačky, ktorým ide v prvom rade o hrateľnosť. Vezmite si napríklad taký Shovel Knight od Yacht Club Games alebo sériu Shantae od WayForward Technologies, ktorá je tu už od roku 2002, aj keď ste o nej možno veľa nepočuli. A teraz autori prišli s novou časťou, ktorá sa nesie v znamení veľkých zmien a noviniek, no zároveň chceli aj v novej hre uchovať hravosť, radosť a atmosféru skákačiek ako pred 20-30 rokmi. Ako sa im to v Shantae: Half-Genie Hero podarilo skĺbiť?

Ak ste hrali predchádzajúce hry, už od úvodu jasne budete cítiť, že Half-Genie Hero je rovnaká, ale zároveň aj iná ako jej predchodcovia. Hlavná hrdinka Shantae je polovičný džin a pracuje ako ochrankyňa mestečka Scuttle Town, v ktorom sa stretáva pestrá paleta rôznorodých postavičiek. Počas jednej noci sa strhne zo sna a musí utekať do pivnice v strýkovej dielni, kde na ňu čaká duch z ríše džinov, ktorý jej prezradí, že sa musí pripraviť, nakoľko v jej rukách bude osud oboch svetov. Zrazu sa však prebudí...bol to všetko len sen. Alebo nie?

Príbeh v takýchto hrách nikdy nehrá prvé husle, no aj tak tu má svoje významné miesto. Hlavne ako katalyzátor rôznych stretnutí so všetkými postavičkami, keďže si hra výrazne zakladá na jedinečnom humore. Každé stretnutie má niečo do seba, či je to starosta, dievčina v kúpeľoch, alebo tradičná nemesis, pirátka Risky Boots. Dokonca aj tie úlohy nie sú úplne normálne, ale stále chytľavé. Vedeli ste napríklad, že na zostrojenie dynama potrebujete mŕtveho škrečka? To je nič, ale najskôr ho musíte nájsť. Presne po takýchto kúskoch sa posúvate vpred príbehom a aj kvôli tomu neodklikávate každú obrazovku s dialógom, ako by ste to možno robili v inej hre.

Ale aj tak si Shantae nezahráte ani kvôli príbehu, ani kvôli vtipom a humoru. Do hry sa pustíte kvôli tomu, že si chcete užiť radosť z jej čistej hrateľnosti, presne v štýle hier, aké si pamätáte z minulosti. Niektoré inšpirácie sú tu zrejmé, iné menej. Vo veľkom ale budete cítiť pôvodné Castlevanie a tiež Metroid Prime. Hra je vlastne ich milšou a dobrosrdečnejšou verziou. Základný koncept spočíva v prekonávaní prekážok a používaní dlhých vlasov ako primárneho útoku na zneškodňovanie nepriateľov. Rýchlo sa ale rozrastá o ďalšie mechanizmy.

A pritom samotný úvod pôsobí presne ako predtým. Opäť naskakujete do akcie v momente útoku pirátov, ako to bolo neraz v predchádzajúcich hrách, opäť útočia na vaše mesto a musíte ich zatlačiť na ústup. No tentoraz je to trošku iné. Na pozadí bežných bitiek sa totiž po svete šíri temná mágia. A aby ste ju porazili, musíte v jeho jednotlivých častiach získať špeciálne diely, z ktorých postavíte stroj schopný svet očistiť. Tieto časti sú však dobre schované a aby ste sa k nim dostali, musíte neraz navštíviť už známe miesta, no tiež neustále získavať nové možnosti a schopnosti.

Vlasy sú vaša hlavná zbraň a postupne získavate ďalšiu výzbroj. Veľmi skoro si osvojíte mágiu, ktorá tu funguje inak ako v predchádzajúcich hrách. Funguje vlastne ako mana. Mágiu si postupne dopĺňate zbieraním fľaštičiek, ktoré padajú z nepriateľov, prípadne zo zničených predmetov, ako sú džbány alebo krabice. Potom si len vyberiete kúzlo, čo je zväčša útok, a zasypete ním nepriateľov. Najskôr získate obligátne firebally, ktoré skvele fungujú na väčšiu vzdialenosť, no stále sú slabšie ako vaše vlasy. Postupne k tomu pridáte rôzne ostne alebo meče, ktoré rotujú okolo vás a tým vás chránia, či bublinku, ktorá funguje ako štít. A aj keď mágiu možno budete spočiatku prehliadať, skúste si na jej využívanie zvyknúť. Otvára v hre nové možnosti a tiež vám uľahčí cestu vpred.

Okrem toho ale Shantae v hre získava aj iné schopnosti, ktoré sú v tomto prípade prezentované formou tanca. Tu a tam vás niekto naučí nový tanec, či si ho odomknete iným spôsobom. Každý tanec znamená novú schopnosť. Niektoré tance vás teleportujú na určité miesta, ďalší tanec vás napríklad lieči, no stojí veľkú porciu mágie. Väčšina tancov ale spočíva v schopnostiach premeniť sa na nejaké zvieratko a využívať jeho vlastnosti. Zmeníte sa na opicu a môžete skákať a loziť po stenách. Inokedy zas využijete silu slona, lietanie netopiera či obratnosť myšky.

Tieto tance odrážajú herný progres a dostávate sa k nim postupne, pričom každý nový tanec znamená, že sa v predchádzajúcich leveloch dokážete dostať na dovtedy nedostupné miesta. Niekde musíte ísť povinne, lebo sa tam skrýva kľúč k postupu ďalej. Inde zas môžete ísť dobrovoľne, aby ste si vylepšili atribúty postavy a jej schopností. Dokonca si postupne môžete vylepšiť každý tanec. Napríklad s harpyou môžete najskôr len ľubovoľne lietať, až neskôr máte možnosť získať schopnosť útokov počas letu. Avšak kým pôvodná schopnosť je pre postup potrebná, hru prejdete aj bez vylepšenia.

A tancov je tu naozaj mnoho. Ani len netušíte, kam vás ten nový dostane. Často musíte hľadať, aby ste zistili, kam sa musíte vybrať, aby ste našli niečo, čo práve potrebujete. Je tu jedna postavička, ktorá vám poskytne rady, no sú dosť vágne. Aj preto sa oplatí oslovovať viaceré. Niekto má možno pre vás ponuku, ktorá sa neodmieta. Výsledkom tohto všetkého je nielen rozľahlosť a „kľukatosť“ hry, ale aj jej dĺžka. Samozrejme, závisí len a len na vás, ale ak chcete mať z hry vyzbierané čo najviac, takých 10 hodín tu pokojne strávite. Ak nie, za takých 6 príbehom prebehnete. Pomedzi to ale nenazbierate veľa vylepšení a ani si neodomknete veľa z galérie bonusových materiálov.

Hra má navyše dva trošku rozdielne konce. A ako asi tušíte, k tomu lepšiemu sa dopracujete tým, že v hre toho splníte čo najviac. Tesne pred finálnou konfrontáciou vám totiž hra dá možnosť splniť niekoľko vedľajších úloh pre dosť netradičné postavy, ktoré vám ale v konečnom zúčtovaní pomôžu. Takže máte o motiváciu navyše. Škoda len, že niektorými levelmi naozaj budete prechádzať pokojne aj päťkrát, a aj keď objavíte niečo nové, už to taká zábava nie je. Hra je veľká, ale rozhodne by padlo vhod viac svetov. V tomto ohľade bola Pirate's Curse lepšia.

Autori sa rozhodli zmeniť vizuál. Vždy predtým si zakladali na s láskou vybudovanom pixel-art štýle, ktorý fungoval výborne a mal obrovské čaro. Bál som sa, že prechod série do vysokého rozlíšenia s 2D postavami v 3D prostredí jej môže uškodiť, no opak je pravdou. Stále vyzerá výborne, postavy a svet si zamilujete a očaria vás. Rovnako hudba je veľmi príjemná, ako keby ste sledovali nejaký animák v sobotu ráno o siedmej pred 20 rokmi.

Recenzovali sme Wii U verziu a aj keď nemala žiadny problém, mala jeden veľký nedostatok. S Wii U môžete hrať na TV, no hra ponúka aj možnosť Off-TV Play, čo je rozhodne fajn. Čo už nie je fajn, je fakt, že veci na dotykovom displeji nemôžete ovládať dotykom, ale napríklad inventárom sa musíte stále preklikávať. A to je škoda, intuitívnejšie by bolo jednoducho ťukať do displeja po veciach, ktoré potrebujete. Funguje to v iných hrách, zamrzí, že to autori nepoužili aj tu. Ale to je len menšia chyba v inak ďalšej kvalitnej indie hre, ktorej k životu navyše pomohol Kickstarter.

Shantae: Half-Genie Hero dokazuje, že financovanie komunitou má stále svoje dôvody a peniaze v rukách správnych vývojárov dokážu urobiť divy. Výsledkom je kúsok, z ktorého cítiť lásku k hrám aj hráčom. Nová Shantae je vtipná, zábavná a inteligentná. Občas to zaškrípe, no v ktorom vzťahu je všetko dokonalé? Ak máte podobné hry radi, neváhajte ani chvíľku.