Švédski vývojári z Frictional Games sú takým menším zjavením na hernej scéne. V kladnom zmysle slova. Keď pred desiatimi rokmi prišli so svojou verziou, ako by mala vyzerať hra, ktorá desí a vyvoláva nepríjemné mrazenie na zátylku, bolo to, akoby sme našli dávno stratený svätý grál. Malé svetielko nádeje v temnej kobke plnej šuchotavých zvukov a krokov ozývajúcich sa za naším chrbtom. Pravidlo, že skutočný strach nás ovláda do momentu, keď spoznáme zdroj desivých myšlienok, funguje v hrách od Frictional Games na výbornú.

Je to tak trochu nefér, ale treba priznať hneď na začiatku, že načasovanie vydania Amnesia Collection nemohlo byť horšie. Síce sa kolekcia troch hororových príbehov objavila pred novým Resident Evil VII, ale ak sa máte rozhodnúť, ktorú hru si kúpite, asi bude voľba jasná. Po Amnesia Collection siahne len málokto napriek tomu, že by si to zaslúžila. Amnesiu poznajú PC hráči, ktorí prežili na vlastnej koži desivé dobrodružstvo Daniela pár rokov dozadu. Cesta tajomným panstvom je lemovaná nejedným vzrušujúcim odhalením, keďže na rozdiel od akčných hier tu nikoho nemôžete tresnúť po hlave, ale svojim desom musíte čeliť tým najprostejším spôsobom: útekom alebo skrývaním sa. Je pravdepodobné, že mnohí hráči, ktorí nepoznajú predlohu, budú z kolekcie troch príbehov Amnesie sklamaní. Zub času zapracoval nielen na technickom spracovaní, ale čiastočne aj samotnej atmosfére.

Ak ste zatiaľ neprišli do styku so žiadnym príbehom zo série Amnesia, musíte vziať do úvahy to, že hrateľnosť je zameraná skôr na jednoduchšie logické hádanky a prechádzanie miestnosťami ako akciu. Tá je minimalizovaná na pár prípadov, ale nikdy nie tak, že by ste išli niečomu po krku. Atmosféra je budovaná výhradne tým, že sa snažíte dostať cez zamknuté dvere alebo inak neprístupnú oblasť ďalej, počas hrania nachádzate zápisky z denníkov (a čítate ich, pretože príbeh si to zaslúži), rozmotávate klbko šialenosti a neustále vám niekto behá za chrbtom, vidíte podivné tvory, počujete zvuky a… a to je vlastne všetko. V roku 2010 to bola efektívne mierená rana na solar, ktorá vyrazila dych všetkým milovníkom strachu.

Postupne budované napätie má skromnejší rozbeh, ale bez väčších problémov si vás získa animálnosťou, nepríjemne mrazivou atmosférou zas podmaní. Už to síce nebude taký ohurujúci zážitok, no Amnesia v sebe stále ukrýva tú správnu dávku strachu, ktorou dokáže bez problémov vydesiť. Ak si zatiahnete žalúzie, nasadíte slúchadlá (a zapálite jednu z tých sviečok, ktorá vám zostala od Vianoc), bude dielo dokonané po pár minútach a vy začnete pociťovať presne to nepríjemné mrazenie v očakávaní, kedy na vás niečo vyskočí spoza rohu (doma, aj v hre) a vy definitívne pustíte do gatí. Psychologický teror účinkuje postupne, no obdobne ako dobrá kniha, poriadne sa do vás zahryzne a nepustí. Budete hru vypínať, pretože toho už máte jednoducho dosť, ale vždy sa vrátite do náruče odvekého zla, aby ste zistili, čo sa stalo na konci príbehu.

Tým, ktorí majú Amnesiu prejdenú odpredu aj odzadu, nemá táto kolekcia obsahujúca pôvodnú Amnesia: The Dark Descent, krátky prídavok Amnesia: Justine a datadisk Amnesia: A Machine for Pigs, čo nového ponúknuť. Teda na prvý pohľad. Ono je zábavnejšie vychutnať si strach pekne usadený na gauči. To je nespochybniteľný fakt a bodka. Ovládanie prispôsobené gamepadu je úplne prirodzené, vrátane manuálnej manipulácie s predmetmi. Ak chcete otvoriť skrinku, kurzor vás upozorní na možnú akciu, držíte R2 a páčku potiahnete k sebe. Všetko zvládnete bez väčších problémov a tých zopár viet v tutoriále vás neprekvapí. Čomu sa mohli vývojári viac venovať a skutočne sme i niečo očakávali, je technické spracovanie.

Žiaľ, engine hry má svoje najlepšie roky už dávno za sebou (to mal vlastne už pri vydaní pôvodnej hry) a hoci sme v kútiku duše očakávali konverziu do tretej generácie HL-enginu, na ktorom bežala Soma, ostalo len pri našom zbožnom želaní. Prostrediu chýba dnes už štandardná miera detailov, či už priamo textúr alebo objektov, ktorých modely sa opakujú a pôsobia celkovo v miestnostiach ako minimalistické vybavenie. Monotónnosť zobrazovaných lokácií bola, samozrejme, cieľom, no práve bohatšie interiéry by dokázali vytvoriť pôsobivejšiu atmosféru. Nezdá sa to, ale vplýva to na celkový dojem. To, pri čom sme drkotali zubami pred rokmi, už dnes pôsobí príliš staticky a prvoplánovane. Nedehonestuje to celkový zážitok na úroveň komédie, ale… ale prečo dopekla, keď Soma vyzerá k svetu, sa Amnesia predvádza v takom otrhanom šate?

Ozvučeniu naopak neubral ani zub času nič z pohlcujúceho účinku. Stačí skutočne tak málo ako jednoduchá hudba, ktorej melódia a hlasitosť sa v správnych momentoch zmení. Do toho škriabanie, buchot, kroky, otrasy, hučanie - vždy ak vám hra predvedie, že môže dôjsť k stretnutiu s tvorom, ktorého by ste nechceli zbadať ani počas poludnia na zaplnenom námestí, sa utiahnete do svojej ulity a v tmavom kúte sa pozeráte do steny v očakávaní, že sa to stratí. Bojíte sa otočiť, pretože ak zbadáte nečakaného návštevníka, okamžite vám stúpne úroveň strachu a stresu. Obraz sa začne vlniť, podivne sfarbovať a ovládanie je omnoho náročnejšie. Nehovoriac o tom, že ak sa vám hrdina zblázni, nepomôže mu ani zásoba Xanaxu. Základné pravidlo ukrývania sa a úteku je ozvučením podporované viac než znamenite. Posledným klinčekom do rakvy je fakt, že je všade tma, čo vám na nálade nepridá, ak začujete za sebou kroky.

Všetko to fungovalo vynikajúco už minule a prečo by teda nemohlo aj teraz? Prvý a dosť výrazný zápor sme vám už prezradili. Ovládanie je prispôsobené gamepadu a všetko funguje obstojne vrátane pohybu predmetmi. Trochu nemotornejšie je to v inventári, kde je kurzor presúvajúci sa po oknách možno až príliš nenápadný. Viac nedomyslená je absencia návratu do menu s voľbou konkrétnej hry. Ak spustíte Dark Descent a po chvíli sa chcete presunúť do odlišného A Machine for Pigs, musíte ukončiť celú hru. Výber titulu je možný len na začiatku. Ukladanie pozície prebieha automaticky na checkpointoch, môžete si ju uložiť aj manuálne, no prečo je táto funkcia spojená aj s exitom do hlavného menu, je na zamyslenie. Privítali by sme aj viac nastavení v menu, najviac nám chýbali možnosti ozvučenia.

Viac sklamania nám však pripravili bonusové materiály. V Amnesia Collection sa nachádzajú výhradne vo forme audio denníčkov. Počas hrania je možné vypočuť si niekoľko slov samotných tvorcov ku konkrétnej scéne, situácii alebo prostrediu. Obsahovo ide o zaujímavý komentár, avšak kvalitou nahovorenia to už je trochu horšie. Nemôžeme malý tím ľudí považovať za profesionálnych spíkrov, no mnohokrát sa stane, že vývojárom nie je dobre rozumieť. To, že je to všetko, čo v kolekcii nájdete navyše, je zarážajúce, pretože sme sa tešili na videá z vývoja, artworky, konkrétnejšie momentky ako sa jednotlivé aspekty hry menili (s ich vizualizáciou priamo v hre, nielen prostredníctvom hovoreného slova) a tvorili, či iné bonusy, ktoré by predstavili viac z vývoja. Nie, bude vám musieť stačiť pokec. Občas zaujímavý, občas ani príliš nie, no nič viac nečakajte.

Skôr ako to celé ukončíme, len čo najstručnejšie popíšeme jednotlivé príbehy pre prípad, že ste s nimi zatiaľ neprišli do styku. Sú fajn, ale budete musieť čítať, videá tu nenájdete. Odporúčame hrať chronologicky podľa poradia, no nie je to nutná podmienka k tomu, aby ste si príbehy užili. Dark Descent vás ako prvá strašidelná výprava do útrob hradu Brennenburg prevtelí do postavy Daniela prebúdzajúceho sa na neznámom mieste bez toho, aby ste si niečo pamätali zo svojej minulosti. Gotická atmosféra hororu sála z chladných útrob osobného inferna, ktoré dostáva desivé rozmery po tom, čo Daniel nachádza svoje zápisky z denníku napísaného len prednedávnom. Úloha znie jasne: zabiť Alexandra. Kto to je a prečo ho máte zlikvidovať, zistíte prostredníctvom zápiskov. No kým sa k Alexandrovi dostanete, dozviete sa čo-to zo svojej minulosti, odhalíte tajomstvo nie príliš podarenej archeologickej výpravy v Alžírsku a ostatné už necháme na vás.

Ešte prezradíme, že dej sa odohráva na konci 40.rokov 19.storočia, takže sa v temných zákutiach snažíte hľadať zápalky a zásoby petroleja. Na tmu si síce vaše oči po čase zvyknú, avšak lepšie je zapáliť sviečku alebo petrolejovú lampu. Ak ste si mysleli, že vás vaša finančná situácia naučila šetriť, to ste ešte nehrali Amnesiu. Rozhodovanie medzi pochodom tmavou chodbou alebo minutím dôležitej zápalky sa stane vaším denným chlebom. Nehovoriac o tom, že svoj lampáš budete striedavo zapaľovať a zhasínať len preto, aby vám v rozhodujúcej chvíli nedošlo palivo. A, samozrejme, nechýba neviditeľné monštrum vo vode, ale na to prídete aj sami. Odveké zlo, tras sa.

Justine predstavuje samostatný prídavok, v ktorom nemôžete ukladať pozíciu a musíte ho prejsť na jeden záťah. Pripravte sa približne na hodinu napätia v koži ženskej protagonistky, ktorá sa rovnako ako Daniel prebúdza v podivnom komplexe bez toho, aby si čokoľvek pamätala. Ako testovací subjekt musí uniknúť z podzemného bludiska a sama sa rozhodne, či vezme život niekoľkým uväzneným postavám, alebo im pomôže z utrpenia menej bolestivým spôsobom, no stále musí mať na zreteli, že jej ide niekto po krku.

A Machine for Pigs bol v čase vydania značne kontroverzný datadisk, ktorý si neprávom vyslúžil slabšie hodnotenia. Na jeho vývoj Frictional Games len dozerali, vytvorenie hry bolo zverené do rúk The Chinese Room (dovtedy vytvorili len Dear Esther). Oproti pôvodnej Amnesii sa porcia strachu značne okresala a psychologický teror bol prezentovaný hlavne skrz zápisky. Ubudlo z manipulácií s predmetmi a skúmanie prostredia sa dostalo do úzadia spoločne s logickými hádankami. Rovnako už nebolo potrebné neustále sledovať zásoby zápaliek a petroleja, pretože na konci 19.storočia, kam je hra situovaná, už stačilo lampáš len zapáliť.

Hlavnou postavou je Oswald, pokrvný príbuzný Daniela z pôvodnej hry, ktorý sa vracia do svojho opusteného sídla. Kedysi bol uznávaným priemyselným magnátom, no všetko sa nečakane obrátilo a po návrate z archeologickej výpravy v Mexiku sa začínajú poriadne jatky. Nepamätá si niekoľko posledných mesiacov, má vidiny svojich dvoch synov, prostredníctvom ktorých odhaľuje svoju temnú minulosť a zároveň nahliada do neutešenej budúcnosti. A Machine for Pigs po čase dozrelo a ak hre venujete dostatok času, pozorne čítate všetky zápisky z denníkov, určite vás chytí, hoci hrateľnosťou príliš nezapadá do šablóny pôvodnej Amnesie. Avšak všadeprítomné halucinácie a tajomný stroj na prasatá vás budú dlho mátať, podobne prostredia, ktoré začnú byť zaujímavé v druhej polovici datadisku. Len je to viac lineárne, s menším počtom hádaniek.

Finálna otázka neznie, či je Amnesia Collection dobrou hrou - áno, to rozhodne je a fanúšikovia strachu by si ju nemali nechať ujsť. Predovšetkým ak ste pôvodné tituly ešte nehrali, potom si pokojne pripočítajte k finálnemu hodnoteniu minimálne bod. Ak ste sa však do fantazmagorických dobrodružstiev už ponorili, neprinesie vám táto kolekcia nič nové. Ale môžete si ju vyskúšať na veľkej TV obrazovke. Amnesia to v sebe ešte stále má, hoci intenzita vydesesnia už nie je taká ako kedysi, stále patrí k tomu lepšiemu. Nebyť odfláknutého grafického spracovania a minima bonusového materiálu, dali by sme pri hodnotení viac. Takto je to desivo strašidelné sústo len pre fajnšmekrov.