Tim Schafer to jednoducho vie. Začínal s klasickými Lucasovkami a priniesol také legendy, ako Monkey Island, Day of The Tentacle, Grim Fandango, či neskôr Brutal Legend. Katalóg s jeho titulmi je obrovský a každý jeden z nich mal niečo do seba. Avšak aj napriek tomu, že sám Schafer vždy vedel robiť hry, nie vždy to vyšlo z komerčného hľadiska. A takýmto príkladom je asi jeho najlepšia hra po tom, čo sa vydal na nezávislú dráhu so štúdiom Double Fine. Kritici nad Psychonauts krochkali blahom, no hráči hru nekupovali. Aj tak si ale získala skalných fanúšikov a tí sa môžu tešiť na pokračovanie.

Od vydania jednotky už uplynula viac ako dekáda, do vydania dvojky si ešte chvíľu počkáme, a tak sa nám Double Fine rozhodli unikátnu sériu pripomenúť menšou odbočkou. Odbočkou pre nás hráčov, experimentom pre samotných autorov. Keď sa nad tým ale trochu zamyslíte, Psychonauti si sami priam žiadajú, aby ste si ich vyskúšali vo virtuálnej realite. A aj keď má titul Psychonauts in the Rhombus of Ruin svoje nedostatky, istým spôsobom patrí medzi to najzaujímavejšie na PS VR, pričom hrou Double Fine dokazujú niekoľko nečakaných vecí.

Pôvodná hra a aj jej pokračovanie sú 3D platformovkami, no v prípade Rhombus of Ruin došlo k zmene žánru. Vďaka obmedzeniam technológie PS VR a prípadnej motion sickness sme sa tak dočkali vlastne trošku obskurnej variácie na point and click adventúru v podobe, akú sme doteraz asi nehrali. Ale základné pravidlá zostávajú nezmenené. Double Fine nechceli riskovať, že by pri hraní niekomu prišlo zle a tak obmedzili pohyb v hre. Hýbete sa prakticky len na mieste, kde sedíte, vďaka hernému príbehu dokážete ale aj tak hravo cestovať.

Opäť sa totiž vžijete do úlohy nádejného psychonauta Raza. A to dokonca presne po konci prvej časti, takže aby ste sa čo najlepšie dostali do príbehu, bolo by fajn zrekapitulovať si jednotku. Hra tak naozaj potvrdzuje, že ponúkne príbehový most medzi prvou a druhou časťou. Raz sa tu hneď v úvode vydáva s kolegami a priateľmi zachrániť šéfa psychonautov Trumana Zanotta. A tak trošku popritom dúfa, že sa Lili stane jeho priateľkou. Spoločne s ním sa najskôr oťukáte v používaní psychických schopností, no môžete si byť istí, že na problémy nebudete musieť čakať dlho.

Na svet spočiatku nazeráte očami Raza, pričom jeho základnou schopnosťou je vstúpiť do hlavy niekoho iného a vidieť svet jeho očami. A tu už môžete badať všetko to, čo som opísal vyššie. Vďaka možnosti vstúpiť do niekoho iného sa eliminuje nutnosť pohybu v priestore, no zároveň to skutočne pripomína prvky point and click hier. Prevtelíte sa do niekoho iného, čo vás v prostredí posunie niekam inam a potom už len skúšate interakciu s predmetmi a prvkami, ktoré sú okolo vás. Ibaže to teda nie je tradičné 2D alebo 3D prostredie, ale vy sa ocitáte priamo uprostred tohto sveta.

Tam však vaše schopnosti len začínajú. Raz totiž vie používať aj telekinézu, a teda dokáže na diaľku pohybovať rôznymi predmetmi a ak to je potrebné, občas aj postavami. Menej ojedinele využijete aj schopnosť pyrokinézy. Keď to nejde po dobrom a ani silou, tu a tam je potrebné niečo zapáliť. No a nakoniec tu máte aj jeden špeciálny útok. Nie je toho veľa, ale hra sa stále snaží byť čo najviac dostupná a jednoduchá, pričom to zároveň funguje veľmi dobre. Len sedíte, obzeráte sa okolo seba a uvažujete nad tým, čo a ako treba použiť.

Autori sami to dokonca ešte trošku viac zjednodušili tým, že aj keď sa ovládanie jednotlivých schopností naučíte spolu s Razom hneď v úvode, v príbehu Rhombus of Ruin vás zavedú na naozaj netradičné a zaujímavé miesta, kde ich ale často nemôžete používať všetky. Takže si ich vlastne sprístupníte až časom za pomoci svojich priateľov. Vás a aj ich totiž unesú tajomní únoscovia a vám sa podarí zistiť, že väznia aj Trumana. Musíte sa tak dostať zo zajatia, preplávať obrovskú porciu podvodného sveta, všetkých oslobodiť a ešte popritom zistiť, kto je za tým všetkým. A stále sedíte v pohodlí kresla. Vy u seba doma a Raz pripútaný v laboratóriu.

Možno sa vám pri hraní chvíľami bude zdať, že ste sa niekde zasekli. Budete stále na tom istom mieste a nebudete sa vedieť pohnúť ďalej. Hra však rozhodne nie je náročná, len si musíme uvedomiť, že to je adventúra vo virtuálnej realite. Musíte sa tak poctivo pozerať okolo seba a hľadať odpoveď z pohľadu niektorej z mnohých postáv, ktoré sa vám pripletú do cesty. Niekto vás len posunie vpred, aby ste získali správny pohľad na vec, niekto iný zas počúva tú správnu pieseň, ktorá vás dokáže posunúť ďalej, ak ju vhodne použijete.

Hádaniek tu celkovo nie je veľa a nie sú ani náročné, sú však vymyslené elegantne a s nápadom. Bavia vás, prakticky pri žiadnej sa nebudete nudiť a každá je iná, aj keď sa ku každej dopracujete prakticky identicky. Nájdete jedného z priateľov a musíte ho prebrať do skutočného sveta, pričom je obkolesený inými postavičkami a okolo vás sú aj nejaké mechanizmy, ktoré k tomu tiež môžete využiť. Niekedy sa dokonca musíte prevteliť do drobnej blchy, aby ste sa dostali tam, kam sa nikto iný nedostane. Len škoda, že záver je trošku samoúčelný. Z príbehového hľadiska v rámci série je výborný, ale hrateľnosť vo veľkej miere tvorí nezábavný súboj.

Výsledkom ale je, že hra nie je veľmi dlhá. Rhombus of Ruin dokážete dohrať za jeden večer, ak toľko vydržíte mať PS VR headset na hlave. V závislosti od toho, ako rýchlo sa vám podarí riešiť jednotlivé hádanky, hrou dokážete prejsť už za dve a pol hodiny, čo je veľmi málo a opäť to budí dojem, že pre VR vznikajú stále len tech demá. A nátura hry sa nepostará ani o žiadnu znovuhrateľnosť - ak ju už raz prejdete, nemá vám čo nové ponúknuť. To by nebolo na škodu, ak by tomu zodpovedala cena. Dať za hru dvacku je ale možno trošku veľa.

V čom ale hra vyniká prakticky bez chybičky, to je vizuál a prezentácia. Je to asi najkrajší titul, aký som vo VR hral. Samozrejme, sú tu obmedzenia hardvéru, ale na tie rýchlo zabudnete. Svet okolo vás žije, je neskutočne bohatý a vychádza z unikátneho výtvarného štýlu série. Pozerá sa na to skvele a sú tu momenty, kedy sa naozaj nebudete vedieť na všetko vynadívať. K tomu si musíte pripočítať naozaj skvelý dabing, vďaka ktorému postavy ožívajú, no aj veľmi dobrú hudbu, ktorej tu síce veľa nie je, ale už len ústredná melódia (v štýle starších bondoviek) si vás okamžite získa.

Psychonauts in the Rhombus of Ruin nie je len jednou z najkrajších VR hier, aké som hral, ale aj jednou z najzaujímavejších. Bohužiaľ sa vďaka zjednodušenej náplni a veľmi krátkej hernej dobe pravdepodobne nezbaví nálepky ďalšieho tech dema, no to by vám nemalo brániť v tom, aby ste si hru užili. Je trošku divná, rozhodne zábavná, má svoje kúzlo a je to naozaj Psychonauts titul so všetkým, čo k tomu patrí. Zároveň ukazuje, že VR môže byť zaujímavá platforma pre adventúry, ak sa autori pohrajú s konceptom. Body dole však sťahujú aj drobnosti, napríklad nešťastne umiestnené checkpointy, pri ktorých ani neviete, kedy hra ukladá vašu pozíciu, či už spomínaný záverečný súboj. Hra ale rozhodne robí dobre jednu vec - skvele rozširuje príbeh herného univerza a nebudete sa po nej vedieť dočkať vydania dvojky.