Dvaja nezávislí vývojári z Kanady, ktorí si hovoria Tri-Coastal Games, priniesli po dvoch rokoch úsilia svoju sci-fi arkádu Dystoria. Už na prvý pohľad upúta svojimi neónovými farbami a aj keď pôsobí moderne, má v sebe aj nádych klasických adrenalínových prestreliek z minulosti. To znie celkom dobre, čo poviete?

Menu hry je naozaj skromné. Ponúka jediný herný režim a nevidíte tam ani grafické nastavenia - tie sú prístupné až po spustení príbehu a ponúkajú len základné úpravy. Avšak dynamická hudba ako z čias 8-bitov vás navnadí. Dej načrtnutý v úvode neohúri a je jasné, že symbolický príbeh tu je len ako spojnica misií, ktoré vás čakajú po únose priamo od rozohranej hry na automate. Neznáma entita vás preniesla niekam do neznáma a spravila z vás testovací subjekt. V tréningovom programe musíte preukázať svoje schopnosti pri plnení výziev v simulovanom vesmíre.

S vaším únoscom komunikujete formou správ, ktoré čítate v počítači. Po výbere lode, zbraní a sektoru na termináli v tej istej uzavretej miestnosti, sa prenesiete na hviezdnatú plochu. Tam vás čaká viac či menej bizarná konštrukcia zložená z kociek a blokov s výrazným svetelným lemovaním. Vašou úlohou je nájsť tri orby a následne vstúpiť do portálu, ktorý sa potom aktivuje. Hoci ovládate vesmírnu loď, pohybujete sa len po plochách konštrukcie, ale v ľubovoľnom uhle a rozmedzí 360 stupňov. Váš stroj sa bez ohľadu na polohu pevne drží podkladu a len veľmi ojedinele, spravidla pri prechode na pohyblivú plošinu, uvoľní a poletuje v otvorenom priestore. Vtedy sa však musíte pokúsiť znovu prisať na pevný podklad, inak vás hra po niekoľkých sekundách spacifikuje a nasleduje reštart.

Hľadanie potrebných objektov je spočiatku jednoduché, v pokročilých úrovniach sa ale, prirodzene, zvyšuje náročnosť a vyostrujú podmienky. To znamená, že hľadáte cestu v zložitejších konštrukciách, ktoré vytvárajú rôzne svetelné bludiská doplnené nástrahami, nepriateľmi, spínačmi a portálmi. Protivníci sú rovnako vysvietení ako prostredia a vlastne aj vy, sú to rôzne stroje či veže v rozmanitých podobách. Dajú sa pohodlne ničiť lasermi a raketami, ale treba sa vyhýbať ich strelám, ktoré vás rýchlo pripravia o štít a následne zničia celú loď. Niektoré úrovne obsahujú checkpoint, ale hlavne tie jednoduchšie musíte prejsť na jeden šup, pretože sa neukladajú a po úmrtí začínate od začiatku.

Pri poletovaní, či skôr posúvaní sa po plošinách, zbierate okrem orbov aj ďalšie predmety. Sú to zdroje štítu či života, nukleóny a zbytky zničených nepriateľov na nákupy zbraní a súčiastky, ktoré vám umožnia odomknúť nové lode. Na plošinách nájdete aj zásoby bômb, ktoré použijete hlavne na rozbitie sklenených plôch, za ktorými  je spravidla zaujímavý objekt alebo uvoľnia cestu.

Je škoda, že strieľate len tam, kam smeruje vaša loď a nemôžete zamerať cieľ. Pritom hra podporuje myš, ale tá slúži len ako doplnok pri pohybe do strán, umožní jednoduchú streľbu či zmenu z pohľadu tretej na pohľad prvej osoby. Takže pri útoku na protivníka musíte vždy posúvať celú loď a ak cieľ levituje, buď počkáte, kým klesne, alebo ho zostrelíte len z vyvýšenej plochy. Poteší aspoň podpora konzolového ovládača.

Okrem toho zamrzí aj banálna náplň misií, respektíve podmienky víťazstva v sektoroch. Až na príležitostnú výnimku, kde bolo nutné zničiť všetkých nepriateľov v oblasti, sa všetky úlohy obmedzili na vyzbieranie troch orbov a exit. Môžete skúsiť nájsť všetky nukleóny či súčiastky lodí, ale to je slabá motivácia. A tak aj keď sú konštrukcie, kde sa pohybujete, čoraz komplexnejšie a komplikovanejšie, postup sa stane monotónny, pretože stále robíte to isté. Hra vás síce zaujme novými svetelnými bludiskami, z ktorých sa neraz stanú aj hlavolamy so spínačmi a posuvnými plochami, ale rozhodne by to chcelo aspoň miernu obmenu zadaní.
 
Grafika hry je minimalistická. Takmer všetko je založené na jednoduchom spracovaní so základnými tvarmi a farebnými kontúrami. V sektoroch, kde poletujete, to pôsobí futuristicky a štýlovo - určite vám to pripomenie filmy Tron. Základné menu hry a miestnosť, kde sa pripravujete na misie, ale vyzerajú skôr fádne. Dynamická hudba je veľkým plusom, zvuky ako také sú už skromnejšie. Pri rýchlom pohybe a zmenách polohy na konštrukcii môžu citlivejší hráči pociťovať bolesti hlavy až nevoľnosť. Hra určite nie je vhodná pre epileptikov. Na druhej strane by sa tento grafický štýl veľmi dobre uplatnil vo virtuálnej realite a je škoda, že hra nepodporuje žiadne VR zariadenia.Tvorcovia by to mali zvážiť.

Dystoria je celkom príjemná arkáda, ktorá v úvode pôsobí príliš stroho, v pokročilej fáze baví a po niekoľkých hodinách začne záujem o hru upadať, pretože sa opakuje zadanie misií. Prospelo by viac herných režimov a zaujímavý by bol aj multiplayer, kde by sa šikovne využil pohyb po ľubovoľnej strane povrchu. Cenovka hry je primeraná, ale bola by ešte prijateľnejšia v zľave. Každopádne ak chcete dynamickú a trochu exotickú arkádu, Dystoria vás môže osloviť.