Sú hry, ktoré sa objavia z ničoho nič a u hráčov zabodujú. Nie masovo, na to sú príliš neznáme, ale to menšie publikum, ktoré ich objaví, si ich nevie vynachváliť. Nedá sa povedať, že by to boli niche tituly. A presne takouto hrou je aj Voez (čítajte ako voice), o ktorej pravdepodobne mnoho z vás nevie, a pritom to je jeden z launch titulov pre Nintendo Switch. A nielen to. Hra nie je novinka, ale má svoje korene na mobiloch, kde vyšla v priebehu minulého roka vo verziách pre iOS a Android. A Switch je vďaka svojej hybridnej náture ideálnym kandidátom na rozšírenie herného publika.

Voez je zároveň dôkazom toho, že rytmické hry nemusia byť úplne mŕtve, a to aj napriek tomu, že plastové gitary a iné nástroje už pod nánosom prachu v skrini neviete nájsť. Stačí jednoduchý, ale dobre funkčný nápad a na plastové hudobné nástroje ani nepomyslíte. V tomto prípade vám na ovládanie stačí displej Switch tabletu. A to je zároveň aj obmedzenie hry. Je to prvý titul pre Switch, ktorý si na TV v dokovanom režime nezahráte, nakoľko dotykové ovládanie vyžaduje úplne na všetko. Dokonca sa ovládačmi nepohnete ani v menu. Je to trochu netradičné rozhodnutie, no badať v ňom mobilné korene hry.

Nie je to však len drobný titul prepchatý mikrotransakciami, na čo ste na mobilnom trhu zvyknutí. Voez sa hneď pri prvom spustení prezentuje aj vlastným príbehom, ktorý je pomerne rozťahaný, no minimalisticky podávaný. Úvodné intro vám predstaví niekoľko mladých ľudí, ktorí spolu študujú na strednej škole a majú radi hudbu. Táto spoločná láska ich postupne vedie k tomu, aby založili kapelu a vy sa stávate svedkami toho, ako sa z nej vykľuje svetový fenomén.

Intro je zložené zväčša zo statických obrázkov v manga štýle, ktoré sú doplnené hudbou, no príbeh vám už hra podáva trošku inak. Ako ju hráte, tu a tam sa vám podarí splniť nejakú výzvu. Nie obyčajné prejdenie skladby, ale musíte naozaj splniť trošku náročnejšie podmienky. Vtedy si otvoríte nový záznam v denníku, ktorý vás posunie ďalej v príbehu či v poznávaní postáv. Denník sa skladá z niekoľkých kapitol a naozaj vás prevedie od školy až po svetové pódiá. Celkovo tu nájdete 76 záznamov, z ktorých sa skladá herný dej. Alebo ani nie a len si budete hrať pre radosť a nie odomykať príbeh.

A práve tu môžeme naraziť na prvý a pravdepodobne aj najväčší problém hry. Hra ako taká nie je vôbec jednoduchá, no jej ponuka je veľmi simplexná. Pravdepodobne viac než by ste si želali. A kým na mobiloch to fungovať mohlo, na domácej konzole za vyššiu cenu by sme chceli niečo viac. Rozhodne viac ako odklepávanie jednej pesničky za druhou s tým, že ak splníme podmienky, dostaneme sa ďalej v príbehu. To je trošku málo. Rozhodne chýbajú výzvy, rebríčky, možno viac rôznych režimov.

Vpred vás tak ženie len vaše vnútro. Na jednej strane to môže byť zvedavosť, ktorá vás prinúti odhaliť viac z príbehu, ak vás chytí. Na druhej strane to bude chytľavá hrateľnosť. Podobne ako Snipperclips aj Voez stavia na okamžitú hrateľnosť a jednoduchú ovládaciu schému, ktorá umožní každému ihneď sa dostať do hry. Opäť tak ide o veľmi dobrú voľbu pre príležitostných hráčov či nehráčov, no hlavne fanúšikov hudby, ktorí nemajú predsudky a radi objavujú niečo nové. Všetkých však dokáže potrápiť.

Pred každou piesňou si môžete zvoliť obťažnosť, ktorá vám vyhovuje. Celkovo sú tu tri – od easy, cez hard, až po special. V každej sú piesne rozlíšené podľa náročnosti a zaradené na určitý stupeň. Zaujímavé je, že vyššia obťažnosť neznamená len viac „nôt“ v skladbe, ale dosť sa mení charakter hrania. A aj preto môže byť skladba na easy v prvom, ale na hard už na druhom stupni. Okrem toho si viete náročnosť upraviť ešte zmenou rýchlosti padania nôt, ktorú si viete nastaviť v prekvapivo veľkej škále, takže sa pri hre môžete zapotiť, no aj pohodlne relaxovať so slúchadlami na ušiach.

Celkovo vo Switch verzii nájdete 116 piesní, ktoré sú takto odstupňované. Niektoré sú exkluzívne pre túto verziu, väčšina je zhodná s mobilnými, no sú aj skladby z minulosti, ktoré tu nenájdete. Na úvod je to slušná nádielka a keďže si autori nechali niektoré skladby v zásobe, už teraz vieme, že hru budú zadarmo rozširovať formou aktualizácií, no rovnako ako v prípade mobilných verzií aj tu sa taktiež dočkáme platených DLC. Nemusíte sa však báť, že by ste po prvej víkendovej ceste už nemali čo hrať. Tých 116 skladieb vydrží naozaj poriadne dlho.

Navyše zo skladieb máte parádny dojem. Takýto som z hudby v hrách nezažil od Life is Strange. Je mnoho hier, ktoré majú skvelú hudbu, no len málo z nich staví na indie hudobníkov. A Voez je ďalším takýmto príkladom. Nájdete tu množstvo neznámych nezávislých interpretov z Japonska, Kórei, Taiwanu a ďalších krajín. Nie je to teda len J-Pop, nájdete tu hlavne elektroniku v mnohých jej podobách, či je to trance, dubstep, alebo aj hardstyle. Príjemným osviežením pomedzi to sú jemné klavírne skladby. Niektoré skladby dokonca navodia dojem herných soundtrackov minulosti, pričom znejú moderne. Je teda jasné, že sa ich interpreti inšpirovali aj hrami.

Hrateľnosť je naozaj chytľavá a prístupná, no zároveň neodpúšťa chyby. Obrazovka sa vám rozdelí na niekoľko vertikálnych stôp. Ich počet záleží od skladby a aj od konkrétneho momentu v nej. V týchto stopách vám „padajú“ noty smerom dole, pričom ich musíte „stlačiť“, keď prechádzajú horizontálnou líniou pri spodnom okraji displeja. Zdá sa to byť jednoduché a v prvých skladbách to tak aj je, no veľmi rýchlo sa vám začnú stopy prelínať, meniť, pohybovať. Často ich formujete aj sami alternatívnymi notami, ktoré treba držať, kĺzať po nich, či ich poťahovať. Na obrazovke sa neustále niečo deje a neraz budete potrebovať obe ruky.

Pri hraní oceníte výbornú responzivitu displeja, a zároveň aj minimalistický vizuál. No napríklad oproti Hatsune Miku sú pozadia statické, čo však vôbec nie je na škodu, keďže takto vás aspoň nebudú zbytočne miasť a môžete sa sústrediť len na stopy a noty na nich. Stále pozadie trochu zahmlene vnímate, aby nebolo úplne fádne, pričom zároveň vystihuje danú pieseň, no to dôležité je skutočne v popredí a pri dynamickom štýle hry sa k nej lepšie hodí niečo vizuálne čistejšie.

Voez je veľkým prekvapením launch ponuky Switchu. Opäť je to niečo, čo chce osloviť možno nie priamo vás ako hráčov, ale vašu rodinu a priateľov. Po prvých letmých momentoch však dokáže hra potrápiť aj skúsených hráčov a ponúka množstvo rôznych piesní. Nie všetky vám budú vyhovovať, no globálne je ich výber veľmi dobrý, pričom vám zároveň môže rozšíriť obzory. Hra skvele pracuje s industriálnou elektronikou, no ponúka aj jemné klavírne skladby a neraz vás prekvapí tým, ako takéto rozdielne žánre dokáže inteligentne preniesť na svoje herné mechanizmy. Len by jej herná ponuka mala byť výrazne širšia. Na relax počas vašich ciest so slúchadlami na ušiach je to ale ideálny titul.