Séria Tales má jasné spoločné menovatele. Niektoré sú príznačné pre celý JRPG žáner, iné sérii vlastné. Akčný súbojový systém patrí medzi tie hlavné. Často zaujímavý dej, starostlivo vybrané postavy a ich interakcie sú určené pre Tales a čím sa najčastejšie vyznačujú, to je svetlá paleta farieb sveta a aj dobrá nálada postáv. Temné prvky prenikajú tu a tam na strane oponentov, ale inak sa môžete bežne tešiť na optimistické vyznenie a milé putovanie pestrej skupiny.

V tomto smere pretáča Tales of Berseria kormidlo na iný kurz. Dosť bolo pekných svetov a milých hrdinov, treba pritvrdiť a nastoliť dobu temna aj na strane hlavných protagonistov. Kedysi dávno prešla v krajine vlna démonizácie, takže sa ľudkovia zmenili na vlkolakov či drsné plazy. Bežné zbrane sa nedali proti démonom použiť a polovica populácie zomrela. Črtal sa síce hrdina, ktorý by mohol čosi poraziť, ale nezachránil všetkých. A hrdinka Velvet, kedysi človek, dnes démon, pocítila hlbokú stratu a vydáva sa poraziť Shepherda Artoriusa, ktorý zmasakroval jej dedinu počas nákazy. Jej osobná vendeta je otočená proti dnešnému rádu, čo sa snaží držať svet nad vodou. Napĺňa ju zabíjanie, krádeže, vydieranie a ostatné temné motívy – a je zrejmé, že sa tieto prvky dostanú do hernej zmesi.

Skladba dobrodružnej skupiny je to najcennejšie, čo Tales štandardne ponúka a v súlade s temnejšou hrdinkou má rovnako odlišných spoločníkov. Neverbujete žiadne pekné tváričky, ale povolania a typy, s ktorými by ste sa nechceli odviezť ani v metre. Rokurou je démon túžiaci zabiť vlastného brata, Magilou nestabilná čarodejnica, pirát Eizen sa chce zmocniť lode. A Eleanor chce plniť dobré skutky, čo úplne nezapadá do rámca skvadry - je v neustálom morálnom konflikte, no musí sa s ostatnými spojiť. V jej vnútri sa odohráva azda najväčší boj, ale súčasne prináša až do konca nielen potrebný kontrast, ale najmä odbočku od veľkej miery krutosti a bezohľadnosti hlavnej hrdinky a ostatných.

Interakcie medzi postavami sú v temnejšej Berserii to najlepšie, čo séria má a sú ešte výživnejšie vďaka pestrej palete charakterov. Na jednej strane odklon od pozitívnych hodnôt, na druhej vyhrotený mix v skupine. Vďaka scenáristickému umu sú dialógy a predelové scény výborne napísané i zrežírované, takže siahodlhé sledovanie má zmysel a bude vás baviť. Česť pár bláznivým scénam, inak všetky zapadajú do bohatého koloritu a sú súčasne vážne, napínavé, inteligentné a neraz zábavne. Hoci by ste pri všetkých témach nečakali humor, autori ho sem prepašovali neúrekom. To, že sledujeme zlomené či negatívne postavy, neznamená, že si s nimi neužijeme zábavné momenty.

Začiatok je relatívne pomalý, vážny a temný. Hodinový prológ musí nastoliť motiváciu hrdinke a trpíme spolu s ňou. Niekoľko nasledujúcich hodín zisťujeme, či budeme zástancovia hnevu a pomsty, alebo sa eventuálne objavia klasické témy ako záchrana sveta. Dlho budete držaní v napätí a hoci pár archetypov príde, originálne postavy sa starajú o odlišné rozprávanie i kvalitné finále.

Tales of Berseria nemá klasický obrovský svet, ktorý by ste skúmali ako v populárnych open-world hrách. Prebíjate sa z mesta do mesta, z dedinky do bludiska a z bodov A do B cez dlhočizné pasáže plné nepriateľov a občasných truhlíc. Miesta sa priebežne menia, navštívite zelené, snežné, horské i horúce lokality, ale nie je to nič nevídané. Keď sa nimi budete premávať opakovane, poviete si, že obyvatelia sú rozhodne zaujímavejší ako svet, ktorý obývajú. Bez svetovej mapy ani niet čo skúmať a väčšinou iba chodíte po vlastných alebo si splašíte čln a vyberiete zo zoznamu lokalitu, kam chcete ísť.

Ešteže všetko zachráni súbojový systém, kde sa môžete desiatky hodín baviť s kombami i postavami. Boje prebiehajú v reálnom čase, vďaka čomu majú solídne tempo. Posúvate postavy po bojisku, útočíte v správnom čase, využívate aj bloky a, samozrejme, aj reťazenie úderov a kúzel. Takzvané artes dávajú bojom šťavu, každá postava ich ponúka v inom zložení a sú napojené na ukazovateľ Soul Gauge. Míňa sa pomerne rýchlo, takže taktizovanie spočíva v správnom načasovaní. Mnohí hráči budú nasadzovať mocné údery, aby skôr ukončili niektoré súboje, najmä pri nepriateľoch, ktorí by sa mohli odhodlať k top útoku, čo by vás rýchlo zmietol. Iní budú spočiatku ničiť veľkých a neskôr sa porátajú s malými, lebo už nebudú pod časovým stresom. Navyše z nepriateľov padajú duše a keď ich máte tri a viac, môžete ich využiť na ničivý útok a spoľahlivý finiš. Lenže ten vám často vysaje Soul Gauge natoľko, že ak boj pokračuje, dostanete neskôr veľa úderov a riskujete nezdarný koniec.

Navyše veľká temnota prináša do hry aj ďalší element – väčšinou nemá kto liečiť. Absencia svetlých postáv vás pripraví o milých mágov či klerikov, čo by vedeli pekne liečiť postavy či partiu, aby ste mohli zbrojiť a dlhšie taktizovať. Tu sa často nelieči, obťažnosť postupne narastá a na dlhé boje sa často nehrá. Ide najmä o túžbu ukončiť ich skôr, rýchlo vybrakovať odmeny a posunúť sa ďalej vo svete. Prirodzene, aj boj sa v druhej polovici hry sčasti zunuje, no väčšinu času baví.

Je to pomerne dôležité aj kvôli stavbe sveta, lebo najmä v neskorších fázach vás hra často posúva späť na minulé miesta, čo sčasti zdržuje a najmä milovníci bludísk prídu trošku skrátka. Dobrá správa je, že bludiská tu sú a prvá séria vás bude veľmi baviť, ďalšia relatívne tiež, no potom zistíte, že ich dizajn príliš nepokročil a originalita nie je vysoká. Menia sa protivníci, farby či produkcia, ale náplň je rovnak. Dlhé chodby vedú k nepriateľom, veľa poschodí sa na seba ponáša a výhoda je, že všetko síce nemáte k dispozícii okamžite (tu treba vyriešiť puzzle, tam posunúť páku alebo spínač, či otvoriť dvere), no opakovanie je značné. Aspoň sa môžete skúsiť vyhnúť nepriateľom a ak sa budete chcieť pustiť aj do manažovania výbavy, oceníte dlhšie seansy, padne dosť predmetov na prácu s mečmi či oblečením. Šmelina sa tu nosí a rozsiahle bludiská s tuctami nepriateľov obhajujú svoju prítomnosť.

Audiovizuálna stránka prináša viaceré pozitíva. Milovníci japonského dabingu si môžu zvoliť pôvodnú stopu a je to lepšia voľba, lebo hlasy sú výborne vybrané, zatiaľ čo pri anglickej verzii sú opäť využité typické ukričané či strelené typy - najmä pre vedľajšie postavy. Hrať v japončine s titulkami má čaro - vstrebáte hru tak, ako ju mienili autori a najmä temnejšie pocity vyjadrujú inak ako my na západe – hnev, pomstu či obyčajný krik precítite inak. Grafika využíva osvedčený štýl, esteticky vyzerá veľmi dobre a nové prvky jej celkom prospeli, no rozlíšenie či textúry nie sú dychberúce.

Tales of Berseria je zaujímavý diel v sérii tým, že si uchoval veľa dobrých prvkov (skladbu sveta, mix postáv a ich výborne napísané interakcie) a súčasne nasadil nové elementy – odlišný dej, temnejší tón, čo hre rozhodne prospieva. Na druhej strane dizajn bludísk i nutnosť zažiť pár hodín repete ťahá hru nadol. Za rozsiahle dobrodružstvo však patrí bod navyše – nie je to márna investícia.