2D bojovky neumierajú ani na PS4 generácii. Naopak, doprajte autorom trochu času a naportujú vám rôzne klasiky. Chaos Code nie je síce žiadna ultra známa značka, ale za pár šupiek ponúka presne ten osvedčený automatový štýl, ktorý si možno dopriať v dávkach. Má hutné štylizované postavy, všakovaké prostredia, osvedčené módy. Na pohľad nič, čo by ste nehrali, ak nie ste fanúšikom žánru, no zároveň jasná pozvánka pre znalcov alebo nenápadných testerov, ktorí to môžu skúsiť po prvý raz.

Príbeh si takmer nepamätám, hoci Arcade/Story Mode núka 16 postáv, ktoré sa ním môžu prelúskať. Je rozprávaný v útržkovitých sekvenciách medzi bojmi (no práve vtedy odskakujem do kuchyne po jedlo), takže pri prvej postave ho zachytím až v druhej polovici, pri iných už skôr. Áno, je poskladaný do epických proporcií, ale na konci dňa vás aj tak zaujíma, aký oponent čaká v najbližšej aréne. Keď sa naň sústredíte, zistíte, že by ste chceli počuť čosi viac ako iba epické výmeny názorov, ktoré vedú ku koncu sveta alebo istej éry. A aj dlhšie sekvencie by bodli, ak sa chcete starať o jednotlivé postavy. A kto fakt chce vedieť, čo je Chaos Code, vedzte, že je to mysteriózna sila a každá postava ju túži získať kvôli niečomu vlastnému. Motivácie sa odhaľujú, ale po scenáristickej stránke nečakajte nič extra.

V Arcade Mode si beriete postavu a idete sa mlátiť. Prvé tri arény bývajú spravidla ľahučké a zdoláte oponentov na prvú šupu aj okolo strednej obťažnosti (nastavuje sa na škále od 1 do 8), od štvrtej sa vám stane, že už aj váš ukazovateľ začne občas klesať, no do tuhého ide až pri posledných troch. Inak sa správajú súperi na začiatku, takže vtedy si precvičujete ovládanie či ľahšie kombá, inak neskôr, keď sami siahnu po mixe zbraní, kúzel a chmatov. Nevyrovnaná, no gradujúca obťažnosť veteránov iste neodradí, ale začiatočník po čase zistí, že nevie zdolať finálneho bossa ani na päť ráz. Alebo robí dačo zle, opakuje nie príliš efektné údery či sa zdržuje zlozvykmi. Hrateľnosť je klasiká: pohyb je striedmy, no údery, chmaty, kopy a špeciálne vlastnosti (môžete si ich vybrať dve v systéme pomenovanom Skill Select) si postupne osvojíte. Bojový systém je solídny, vystačí vám, netreba špekulovať. Súčasne však nie je nič extra a nemá ani nejaké extra záverečné údery ako Mortal Kombat... A brutalita je naozaj nízka, žiadne anatomické sondy do miechy či vytrhnuté orgány.

Variabilita jednotlivých postáv je veľmi dobrá a patrí k najsvetlejším stránkam hry. Chlapec Hikaru či pútavá baba Celia sú zaujímavé japonské archetypy, taliansky kuchár Bravo pôsobí skôr parodicky, no popri nich čaká ďalší tucet borcov. Vďaka rozbitiu príbehu medzi postavy budete chcieť vyskúšať všetky, ale neskôr sa vrátite k cca piatim-šiestim. Oplatí sa dočkať a hrať aj za bossa.

Story Mode je klasika, Versus vám umožní bojovať proti sebe s kamošom či trénovať proti AI. Určite opáčte Survival, kde sa vám jediný ukazovateľ zdravia ponúka na celú šnúru súbojov. Practice Mode si dajú skôr vytrvalci kvôli kombám a celkom vhod padne Mission Mode, kde máte prísne požiadavky, ako vyhrať – použiť iba základné, rozšírené či vybrané údery? Prečo nie, zvyšuje to variabilitu bojov. Nováčikovia môžu jedine reptať, že skok do akcie je pomerne rýchly a hra sa nezdržuje v tutoriáli.

Aby vás autori v hre zdržali popri hlavných módoch, môžete postupne míňať peniažky za predmety či módy. Získate silnejšie verzie postáv, alternatívne konce do Arcade Mode či nové farebné varianty. A nájdete tu aj polofarmársku puzzle minihru, kde ukladáte a spájate ikonky zeleniny.

Grafika je fajn old-school a na PS4 ponúka dobré rozlíšenie, pozadia i animácie. No nečakajte hi-res momenty, ešte aj pomer strán si treba navoliť, lebo budete hrať takmer v 4:3. Hlásateľ odpočtov a kôl píli uši spoľahlivo, hudba je dynamická a všetko navodí pocit z dobrej japonskej herne.

Chaos Code u nás doteraz poznalo málo ľudí – a táto hra to sotva zmení. Ale spojenie klasickej 2D bojovky s možnosťami výberu úderov, pestrej palety bojovníkov a prostredí nie je márne. Konečne má séria aj Network Mode pre online multiplayer a môžete si rozdávať údery s držkami po celom svete. Áno, hru ocenia najmä verní fanúšikovia žánru a iní na ňu po pár dňoch zabudnú. Stojí dvacku – a je na vás, či by ste niečo také zaradili do zbierky alebo necháte tak (a možno zoberiete za polovicu).