Styx začína byť vo svete videohier známou osobnosťou. Nie je síce dokonalý, ale zhrbený goblin sa vďaka svojim návratom na scénu stáva po boku sérií Thief či Dishonored charakteristickým predstaviteľom stealth žánru. Začalo sa to v roku 2012 hrou Of Orcs and Men a potom prišli na rad samostatné Styxove dobrodružstvá, ktoré už majú v názve jeho meno. Shards of Darkness sa snaží z hlavného protagonistu opäť vyžmýkať trochu viac ako predošlé hry a platí minimálne to, že Cyanide Studio nepodliezlo latku nastavenej kvality.

V príbehu sa Styx zamotá do konfliktu, kde figurujú temní elfovia a trpaslíci a získa nečakanú spojenkyňu, s ktorou musí spolupracovať. Pritom navštívi viacero lokalít, vrátane elfského mesta Korangar, baní a žalára, ale niektoré musí navštíviť opakovane. Hlavné úlohy sú vcelku nápadité, väčšinou zamerané na diverznú činnosť a hľadanie únikovej cesty. K tým zábavnejším patrí nenápadné prenesenie tela opitého kapitána k únikovému člnu. Neraz je pritom dostupné alternatívne riešenie. Napríklad ak máte niekoho zabiť, môžete to urobiť priamo, alebo použijete lesť a nakoniec za vás spraví špinavú prácu niekto iný a navyše vás nik nebude podozrievať. K cieľom vás pritom prakticky neustále navádzajú identifikačné značky na obrazovke.

Goblin je opäť odkázaný hlavne na zakrádanie a svoje špionážne techniky. Môže sa síce postaviť priamo zoči-voči nepriateľom, ale pri priamej konfrontácii sa jeho šanca na prežitie blíži k nule. Už preto, že súboje sú veľmi úbohé a (s)prosté oháňanie sa dýkou väčšinou na víťazstvo nestačí. Takže nemáte veľmi na výber a musíte sa snažiť postupovať nenápadne. A keď už niekoho chcete alebo musíte zabiť, treba to spraviť šikovne - odzadu alebo vystrelenými šípkami, prípadne jedlom, ktoré otrávite svojím dychom alebo nastavením pasce. Hra vás však vedie k tomu, aby ste sa vyhýbali akejkoľvek pozornosti okolia. Extra body v misiách získate nielen za rýchlosť, ale aj za to, že nevyvoláte poplach, splníte vedľajšie úlohy (krádeže, sabotáže, získanie cenných kryštálov...) pozbierate nejaké predmety a nikoho nezabijete. Nič z toho však nie je povinné a dôležité je absolvovať misiu, kde je hlavným cieľom preniknutie do ťažko prístupnej oblasti, kontakt s informátorom, alebo napríklad aj konfrontácia s bossom, ktorého však neporazíte klasicky v boji.

Styx sa nepohybuje rýchlo, ale niekedy musí kráčať ešte pomalšia a opatrnejšie, pretože nepriatelia sú v pohotovosti, keď ho zazrú, ale aj začujú. I keď je pravda, že nie sú veľmi bystrí a niekedy si nič nevšimnú ani vtedy, keď by vás normálne zazrel aj postihnutý so šedým zákalom. Výnimkou sú trpaslíci, ktorí už z veľkej diaľky zacítia pach goblina, a preto často zbystria pozornosť a je náročnejšie vyhnúť sa im. Po špičkách treba kráčať okolo veľkých chrobákov, ktoré majú slabý zrak, ale veľmi jemný sluch. Každopádne si pri pohybe dávajte pozor na vázy a iné hlučné predmety.

Nevyhnutné je skrývanie sa za objektmi, lezenie po strechách, výčnelkoch  a rímsach, šplhanie po lanách a skrývanie sa pod stolom, ale lepšie v sudoch, skriniach a truhliciach. Do tých sa inak dajú schovať aj telá zneškodnených postáv. Styx môže nakuknúť zo svojej skrýše a cez kľúčovú dierku, aby po otvorení dverí niekomu nevletel rovno pod ostrie meča. Najčastejšie sa pohybuje skrčený, prípadne urobí kotrmelec a veľmi často využíva otvory v stenách, cez ktoré prejde iba on. Je pravda, že tieto diery majú svoje opodstatnenie z hľadiska taktiky, pôsobia však neprirodzene. Keď v hre z moderného obdobia prechádza postava cez potrubie vzduchotechniky, nie je to nič nezvyčajné, ale sotva logicky vysvetlíte metrové dutiny v každej druhej stene obydlí ľudských zbrojnošov a elfov. Okrem toho môže váš goblin odlákať hliadky hodeným predmetom, je menej nápadný v šere, keď zhasne fakle a pokojne aj nasypaným pieskom. V špeciálnom vizuálnom režime Styx vidí v jasných farbách zvýraznených nepriateľov aj použiteľné veci a objekty, prípadne stopy. To všetko vlastne pohodlne stačí na nenápadný postup, ale je toho ešte viac.

Styx disponuje niekoľkými schopnosťami, ktoré môže aj vylepšovať v strome talentov na vybraných miestach. Body pribúdajú za splnené misie a vedľajšie úlohy. Môže sa dočasne zneviditeľniť a vtedy už naozaj dokáže oklamať v podstate každého. Potrebuje však na to dosť energie, ktorú doplňuje nápojmi z jantáru. Zrejme si obľúbite vytvorenie svojho klonu. V základnej verzii odpúta pozornosť hliadok a po vylepšení môže napríklad aj explodovať. Ale najlepšia je možnosť použiť ho ako extra život - keď vás nepriatelia zabijú, oživíte sa na mieste svojho klonu. A potom je tu alchýmia, výroba užitočných predmetov z nájdených, respektíve ukradnutých surovín a vnímanie okolia citlivejšími zmyslami.

Postup nie je nijako mimoriadne náročný ani na vyššej obťažnosti. Ešte viac si ho zjednodušíte manuálnym ukladaním na ľubovoľnom mieste, vo chvíli, keď práve nepriatelia nie sú v pohotovosti. Ich horlivosť je vyjadrená farebnými symbolmi a keď sú červené, už je naozaj zle a niekedy vás nájdu aj v skrýši. Sympatickým doplnkom je kooperácia, pri ktorej hráči spolupracujú v úlohách dvoch goblinov. Vzájomne sa dopĺňajú a môžu oživovať. Len škoda, že málokedy nájdete spoluhráča, takže si zrejme zahráte len sólo. Príbeh zdoláte približne za 15 hodín, čo nie je zlé a to vám ešte zostanú nejaké nesplnené vedľajšie úlohy. Môžete ich dokončiť po reštartovaní ľubovoľných misií zo Styxovej skrýše a napríklad aj kvôli lepšiemu času a hodnoteniu. V závere príbehu vás síce čaká zaujímavá výzva, ale koniec je otvorený a možno vás zaskočí, ako ho tvorcovia rázne uťali. 

Vývojárom sa dajú vytknúť aj iné veci, ktoré mohli byť spracované lepšie a bránia tomu, aby sa už ostrieľaný goblin zaradil medzi špičku žánru. Častokrát sú to detaily, ale dosť dôležité, ktoré si niekedy ani hneď nevšimnete. V špionážnej hre je neduhom aj to, že za sebou nemôžete zatvoriť dvere, ktoré ste predtým otvorili a navyše to nepriateľom ani nie je nápadné. Potom sú tu už spomínané, vyslovene nepodarené súboje, opakovanie prostredí, nekomfortné ovládanie a mohli by sme pokračovať ďalej. Tieto veci vám síce nebránia v tom, aby ste hru prešli, ale chýba tu určitý komfort a vyšší štandard.

To platí aj o grafike, ktorá rozhodne nie je taká úchvatná ako na obrázkoch, čo sa objavovali pred vydaním hry. Hoci dizajn misií ako taký nie je zlý, samotné spracovanie lokalít a postáv je skôr slabšie. Len ojedinele sa dočkáte naozaj atraktívnych výhľadov a jednotlivé miesta neohúria a sú dosť fádne. Rozhovory postáv sú nadabované, ale tiež to nie je žiadna sláva a pochmúrna, tiesnivá hudba by chcela napomôcť atmosfére, ale niekedy je trochu mimo. Ak vám pri Mass Effect prekážali animácie postáv a ich výrazové prostriedky v dialógoch, tu je to ešte horšie. Styx ešte ujde, ale ostatní protagonisti pôsobia toporne, neprirodzene a kŕčovito. Spočiatku vás však budú baviť animácie Styxa pri vašom úmrtí, ktoré napríklad parodujú skon terminátora,  kde vám goblin nevyberaným spôsobom naznačí, že ste to pekne zbabrali. Neskôr je to už ale skôr otravné.  

Styx sa učí a zlepšuje, ale nie nejako dramaticky. Fanúšikov predošlého dobrodružstva nesklame a inak je to vhodná hra pre tých, čo začínajú zo stelath žánrom a nemajú priveľké nároky. Otvorený koniec príbehu jasne dáva najavo, že prešibaný goblin sa ešte vráti a vôbec to nemusí byť na škodu. Svojich priaznivcov už má a možno sa opäť posunie trochu viac dopredu. Každopádne sme zvedaví, čo ešte vyvedie.