Adventúry stále žijú a tešia sa z dostatočného záujmu hráčov. Nie sú to len hry interaktívno-filmové od Telltale, ale komunitu oslovujú dokonca aj point & click dobrodružstvá, ktoré sú tu s nami už pekných pár desiatok rokov. A keďže sa nám herné konzoly pomaly približujú k osobným počítačom, prichádzajú niektoré zo žánrov z nadupaných mašín aj na zariadenia v našich obývačkách. Ak ste sa teda ešte nedostali k najnovšej Syberii, môžete si zatiaľ strihnúť vtipnú story The Inner World.

Ešte nie sme na tom s pamäťou tak zle, aby sme zabudli na dielko nezávislého nemeckého tímu Studio Fizbin z roku 2013 pre PC. Možno nešlo o adventúrku vyrážajúcu dych, ale mala špecifické spracovanie, výbornú zápletku a skvele napísané dialógy s poriadnou porciou humoru. Milovníkom adventúr to stačilo, a keďže sa tento rok chystá pokračovanie The Last Wind Monk, prečo si nepripomenúť pôvodné dobrodružstvo v konzolovom prevedení? Ak vám pohľad skĺzol na hodnotenie, prípadne ste si poctivo namemorovali plusy a mínusy, viete prečo to, žiaľ, nefunguje. Ale nič to nemení na tom, že to dôležité pre adventúrenie - a teda zápletku - nemôže nik The Inner World vziať.

Zoberte si to takto: napísať dobrý príbeh chce trochu viac, než len zvládnutú slohovú prácu za dvojku. K dobrému nápadu totiž musíte pridať aj všetko to okolo, aby príbeh držal pohromade. Môže ísť aj o otrepanú pesničku, no ak ju dobre zaspievate, úspech sa dostaví. The Inner World stavia na pevných základoch: máme tu príbeh o záchrane sveta, ktorá však leží na pleciach tej najneschopnejšej postavy pod slnkom. Teda ak vôbec nejaké v The Inner World uvidíte. Svet Asposia je totiž trochu iný ako ten náš. Aby bolo bizarností ešte o kúsok viac, jednotlivé postavy majú podivné pohnútky, ktoré v spojení s naivnosťou hlavného protagonistu vyústia do nejednej vtipnej situácie.

Lenže to dobre poznáme z pôvodnej hry, preto vezmeme popis hry ako takej z rýchlika. V Asposii vládne krutou diktátorskou rukou posledný strážca takzvanej veternej fontány Conroy. Obyvatelia tohto sveta sú nútení plniť želania despotického vládcu aj preto, že svet Asposia je akoby prevrátený naruby. Namiesto atmosféry má pevný ochranný obal. Akoby všetci žili namiesto na povrchu planéty v jej vnútri. Potrebný vzduch je dovnútra vháňaný spomínanými fontánami a funguje už len posledná z nich. Svetlo zabezpečujú roztomilé potvorky FosFos. Podhubie pre kvalitne napísaný príbeh, hoci trochu rozprávkovejší, je skvelé. Spája sa v ňom beznádej z despotickej tyranie a naivnej romantickosti až rozprávkovosti vybraných postáv.

Hlavným hrdinom je Robert - naivný, nešikovný, utáraný mladík, ktorý verí v Conroyove vodcovstvo, keďže s ním od detstva žije, no nechápe, ako to v skutočnosti vyzerá medzi ostatnými, bežnými obyvateľmi. Náhoda chcela, aby opustil bezpečný palác, zaplietol sa so zlodejkou Laurou (za ktorú si taktiež zahráte) a spoločne odhalili skutočné pozadie lietajúcich Bazyliánov, ktorí svoj hnev prezentujú ako nedostatočné obety bohom a premieňajú ľudí na kamenné sochy. Zápletka je ako obohraná platňa, no samotné rozprávanie je stále zaujímavé. Všetko v štýle klasických point & click adventúr: skúmate aktívne miesta, zbierate, kombinujete a používate predmety, rozprávate sa s rôznymi postavami, pomáhate im a ostatní na oplátku vám.

Dobre známa rovnica je doplnená nenápadnou pomôckou. Pre hardcore staromilcov pôjde o absolútne zbytočnú barličku, avšak nám sa systém s nápovedou pozdával už aj preto, že sa dá v hre ľahko „zakysnúť". Niežeby sa jednalo o náročnú adventúru, no podobne ako napríklad v Deponii sa musíte preladiť na trochu inú strunu. Pomocník sa nachádza priamo v hre a formou náznakov postupne nabáda hráča k riešeniu, pričom mu exaktne nepovie, minimálne spočiatku, čo má konkrétne spraviť. Skús tamtú postavu, porozprávaj sa s ňou, zisti, čo chce, či ti niečo nechýba v inventári, tamto na obrazovke to na teba kričí, čo ti pripomína daný predmet a mohol by byť použitý ako štrikovacia ihlica? Ak sa teda stratíte, ukáže vám hra cestu, ktorou je vhodné sa vybrať a vám toto menšie pošťuchnutie pomôže a nasmeruje vás. Nik vás však nenúti tento systém používať.

Hrateľnosť je založená na precízne napísaných dialógoch s nemalou porciou humoru. Vtipné momenty nie sú prvoplánované a humor nie je detinský. Nenápadne sa pousmejete nad nejednou hláškou, ktorá nie je založená na prdoch a pádoch, ale naivite Roberta a jeho romantickom videní sveta okolo seba. Komentovanie prostredia nemá chybu, rozhovory majú potrebný spád, často sa budete chytať za hlavu z prostoduchosti hlavného hrdinu - podobne ako ostatné postavy. Napriek pomerne vážnej tematike je humor skvele vsadený do atmosféry a robí z totalitného sveta aspoň trochu príjemnejšie miesto.

Pomáha aj skvelý dabing v podaní Mike McAlpinea, ktorý sa hlasom nikam neženie a trpezlivo prehovára k ostatným postavám. Hudba príjemne sekunduje, hoci motívy nie sú také výrazné, reflektujú atmosféru z hry. Spracovanie ako také je príjemné. Kreslená forma nemá nič spoločné s dychvyrážajúcim Silence, je svojská, groteskná. Prostredia sú prepracované, niekedy s pokrivenou až nereálnou architektúrou v štýle Sam & Maxa, avšak postavy sú jednoduché spracovaním i animáciami. Grafika tak vyzerá k svetu, zapadá do rozprávkového feelingu zápletky.

Kde sa teda mohla stať chyba, keď už pôvodná hra sa nám páčila a ani teraz sa v podstate nič podstatné nezmenilo? Konzolová konverzia narazila na ťažkopádne ovládanie a interface. Tvrdo a musíme ju bez kompromisov odsúdiť. Dokonca nám pripadalo hranie niekedy až také frustrujúce, že nás to prestalo baviť. Inventár sa nachádza v spodnej časti obrazovky, tam je všetko v poriadku, no ako prvé vás zarazí absencia kurzoru. Pohybujete sa priamo analógovou páčkou, ale ak chcete niektoré miesto či predmet preskúmať, musíte sa k nemu buď dostať, alebo sa cyklicky presúvate po bodoch záujmu, pretože nie vždy tušíte, kde sa máte postaviť. A je to rýchlejší spôsob. Znie to ako zanedbateľná drobnosť, no zvýraznený ukazovateľ sa presúva postupne a v chaotickom poradí, takže sa často preklikávate na vhodné miesto. Zvýraznenie toho vybraného mohlo byť viditeľnejšie.

Nesmierne nepraktická voľba zbytočne predlžuje pomerne krátku hernú dobu (cca 6-8 hodín) a kúskuje hrateľnosť. Všetko by vyriešil klasický kurzor, ktorým by ste hýbali pravým analógom. Aj tak skončíte pri tom, že skúšate všetky aktívne miesta rad za radom. V dnešnej dobe nám pripadala nepraktická voľba akcie z troch možností. Voľba lupy alebo ak chcete preskúmania vyvolá opis daného predmetu, lokácie alebo osoby, znak plus umožňuje kombináciu s iným predmetom a potom ostáva už len iná podoba príkazov use alebo talk. Po potvrdení na vás vždy čaká aj nutnosť výberu činnosti. Takto popísané to nevyznieva krkolomne, no je to tak. Kombinovanie predmetov na obrazovke sa často pri skúšaní možných riešení stáva nočnou morou.

Navyše už vykonané akcie sa nijako nezvýraznia, možnosť nie je odstránená zo zoznamu alebo sa inak neodlíši od ostatného. V rozhovoroch sú témy prezentované jednoduchými obrázkami, ktoré sú často názorné, ale taktiež nie vždy všetky zmiznú, hoci na vybrané otázky dostávate rovnakú odpoveď a nepomôžu vám príliš v napredovaní, inokedy musíte danú tému prekliknúť viackrát, aby ste sa posunuli ďalej, lebo téma nie je vyčerpaná. Riešením je všetko skúšať pre istotu viackrát, pretože nikdy neviete, čo si pre vás scenárista prichystal. Hranie sa stáva nesmierne ťažkopádnym a zbytočne zdĺhavým. Degradujú to aj zbytočne zdĺhavé animácie, prechody do iných obrazoviek, čakanie na to, kým sa dva predmety skombinujú v „pôsobivej animácii”.

Máme tu fajn príbeh, dobre napísanú zápletku, za dve kopcovité lyžice kvalitného humoru, výborné dialógy a dabing, charakterovo zaujímavé postavy, a to všetko spracované svojsky, groteskne, ale stále pútavo. A toto všetko, čo považujeme za nadpriemerné, hoci nie vyrážajúce dych, musí absolútne domrviť neohrabané ovládanie a nepraktický interface. The Inner World ja dobrá adventúra, ale lepšie sa hrá a hlavne ovláda na PC. Pritom stačilo dostať do hry kurzor a hru by sme bez váhania odporučili nielen milovníkom adventúr. Takto je to povinnosť len pre skutočne poctivých adventúristov.