Rodinné výlety nemusia dopadnúť vždy tak, ako sme si ich naplánovali. Detektív Smith sa spolu s manželkou a dvomi deťmi vydal táboriť do lesa, zatiaľ čo sa on snaží postaviť stan, ostatní sa vyberú po drevo. A rodinná idylka sa skončila s prvými desivými výkrikmi. Ženu nachádza rozpáranú v kaluži krvi a unesené deti na neho smutne so slzami v očiach pozerajú z okna odchádzajúceho auta. Niektoré rodinné výlety sa jednoducho nekončia len bolesťou chrbta a pokazeným žalúdkom.

Dvojrozmerný survival horor 2Dark má presne ten dar, že pritiahne ihneď po krátkom intre a atmosféra by sa dala okamžite krájať. Tak vás to pritiahne. Ani sa tomu nedivíme, za niekoľkými rokmi vývoja stojí Frédérick Raynal, ktorého si herní veteráni vybavia ako tvorcu Alone in the Dark či Little Big Adventure. 2Dark je nepriame pokračovanie prvej menovej série, ktorej po(s)tupný úpadok zaklincoval posledný diel s podtitulom Illumination. Nepočuli ste o ňom? Buďte radi, skutočne nie je vôbec o čo stáť.

Návratov herných vývojárov z počiatkov multimediálneho biznisu sme tu už mali viacero, máloktorý sa podaril a boli by sme radšej, keby tlejúce mŕtvoly nevychádzali zo svojich hrobov. Dnes recenzovaná hra žiaľ obdobne nebude bravúrnym vystúpením z tieňa len mierne nadpriemerných a ľahko zabudnuteľných indie kúskov. Snaží sa priniesť všetko to, čo sme kedysi v hrách milovali, zabaliť to do modernejšieho hávu, no nie vždy sa to hodí. Nenarážame na grafické spracovanie, na voxelové orgie alebo vskutku brutálne násilie. Hrateľnosť je totiž nárazová a po 20 minútach sme hru často znechutene vypínali.

Ale rozbehnuté to malo 2Dark veľmi dobre. Príbeh sme načrtli v úvodnom odseku, Smith po siedmych rokoch od spomenutého incidentu nevedie zrovna veselý život. Na vlastnú päsť sa rozhodne pátrať po nezvestných deťoch v bizarnom mestečku Gloomywood, kde sa ich stráca až podozrivo mnoho. Ak však čakáte prepracovanú zápletku plnú psychologického teroru či adventúrneho rozprávania, veľmi rýchlo na ponúkanú šancu zabudnite. Zápletka, hoc pútavá, je rozprávaná stroho a len medzi jednotlivými levelmi, ktoré sú hráčom hádzané pod nohy len preto, lebo je predsa cool mať tu sirotinec alebo hospic. Potenciál načrtnutý v príbehu je roztrieštený medzi herné štýly, ktorých kombinácia zbytočne seká aj atmosféru.

Veď uznajte sami, 2Dark je hororová, krvavá, sarkastická, stealthová arkáda, v ktorej čelíte bizarným kreatúram v ľudskej koži, unášajúcim deti. Tu je to šialený klaun, tam neuveriteľne obézna “princezná” so záľubou v bábikách a podobne. A trochu pušného prachu, ostrých čepelí a perverzie neuškodí. Najhoršie je na tom to, že hru nedokážete brať príliš vážne a skáče z prezentácie herných žánrov z jedného do druhého. Spojenie tichého hrania s hororom funguje iba vtedy, ak dáte hráčovi možnosť sa brániť aspoň útekom. Zľaknete sa totiž len raz a aj to len možno. Tu je to nemožné, protivníkom musíte čeliť a väčšinou je jediným riešením ich zneškodnenie. Na druhú stranu je stealth pomerne rozumný, no ďalej sa dostanete často len zúfalým systémom pokus-omyl. Napätie však často nefunguje ako má, skôr ohúri krvavá scéna.

Navyše je Smith popisovaný ako depresiami sužovaný človek, suspendovaný policajt, ktorému pátranie po svojej rodine prerástlo cez hlavu. Medzi jednotlivými misiami, do ktorých sa vyberáte z mapy umiestnenej vo vlastnom dome, je príbeh komorne posúvaný výstrižkami z novín, televíznymi správami alebo dialógom. Vtedy to ešte celkom funguje, cítite tu beznádej (podobnú napríklad filmovému Se7en) a strih, už ste v šialenom svete, ktorý by v skutočnosti nemohol existovať bez toho, aby nikomu neprišlo nič podozrivé. Kvalita dizajnu máp navyše paradoxne postupne pokrivkáva, hoci sú levely zaujímavé. Čím sú rozsiahlejšie, tým, žiaľ, aj nudnejšie. Valia sa na vás potoky krvi a brutalita vás omráči na každom rohu - a to doslova, pretože 2Dark sa neštíti pred ničím, ani pred násilím páchaným na deťoch. Silná káva? Možno, no podporuje atmosféru. Teda do momentu, kedy načítate dvadsaťkrát uloženú pozíciu.

Nemáme 2Dark za zlé, že nič neodpúšťa a zo súboja vyjdete väčšinou vy ako ten porazený - teda možno okrem toho prvého stretu, alebo ak strieľate do nepriateľa s nožom v ruke. Náročnosť je nastavená o latku vyššie, než sme u mainstreamových produktov zvyknutí, ale nie je to zápor hry. Mimochodom, ukladanie pozície prebieha tak, že si zapálite cigaretu. Kedykoľvek chcete, len sa hra nezapauzuje. Dej sa odohráva v druhej polovici 70.rokov, takže sa nad tým nik nepohoršuje a patrí to k životnému štýlu. Postaviť sa nepriateľovi zoči-voči je často samovražda. Ak ho aj zdoláte, môže zavolať posily. Vyvolanie rozruchu je teda to posledné, čo chcete na obrazovke vidieť. Že sa končí väčšinou trápnou smrťou, netreba dodávať.

Niektoré postavy môžete zlikvidovať zozadu (ak sa nepozerajú vašim smerom, nepočujú vás, čo vidíte vo farebne zobrazovanom výseku, kam nepriatelia hľadia - ako v Commandos), iné odstránite používaním predmetov na vybraných miestach. Nazvime si to adventúrenie, a preto ak vyberiete poistky a izba sa ponorí do tmy, pri súboji dvoch bojovníkov s katanou jeden zloží druhého a máte o jeden problém menej, druhého, trúchliaceho chrbtom k vám odstránite obratom. Na to ale musíte prísť tak, že si danú akciu vyskúšate, dovtedy sa budete opakovane vrhať do náruče smrti s tým, že nejako takto, ak prejdem tu okolo nich, sa to musí dať. Nedá.

Alebo je niekto maškrtný a tak silný, že ho neviete zničiť konvenčnými zbraňami? Čo tak mu niečo namiešať do jeho obľúbeného jedla? Iný si rád vypije, takže tá fľaša whisky vám už nebude strašiť v inventári - len ju najprv musíte v úrovní nájsť a dať na správne miesto. Alebo si nechcete zašpiniť ruky s osobným strážcom, ktorý si rád zatancuje? Tu je platňa, tam magnetofón, pustite muziku a trsajúcu tančenicu zmordujte zozadu. Alebo tamto sú hladné levy, tu šialený klaun, ktorý vás vždy bacne riadne silno. Riešenie? Nejako ich dať dokopy a bude to večná láska až do skorej smrti. Prísť na každé riešenie chce čas a žiaľ tým trpí tempo hry. Bežné postupy vedu k frustrujúcemu umieraniu, herné princípy nútia rozmýšľať a všímať si okolie, sledovať dialógy. Nie je to Hotline Miami, tu musíte každý krok a odhalenie zvážiť, alebo ho skôr úplne eliminovať.

Ako už tušíte, ide to trochu ťažšie dokopy, ak sa to snaží byť strašidelné aj survival zároveň. Väčšina interiérov je ponorená do tmy, takže sa máte kde skrývať, ale zároveň v nich nič nevidíte, môžete prehliadnuť dôležitý predmet alebo pascu, ktorá vám vezme bez výčitky život. Zdrojov svetla je niekoľko, ale nevydržia vám večne, navyše lákajú pozornosť nepriateľov. Do baterky potrebujete baterky (oh, ty moja slovná zásoba), lampáš svieti len s petrolejom a občas natrafíte na sviečku, prípadne si posvietite zapaľovačom. Lenže ten osvetľuje len zanedbateľný priestor. Zabudnite na filmy, kde to funuje. Tu vidíte tak na pol kroka a ak nemáte baterku, budete v tmavých kútoch tápať.

Ono používanie predmetov je dôležitou súčasťou hry. Nie je to klasické adventúrenie, ale aspoň základov sa drží zubami nechtami. Páčidlo, kľúče, poistky, šampanské, karty, to všetko môžete s mnohými ďalšími predmetmi vziať a používať. Nehovoriac o zbraniach. Strelné budete používať len málokedy: jednak je munície minimum a druhak je vyvolaný hluk vašim druhým nepriateľom. Na druhú stranu, ak vybehnete s pálkou na nepriateľa, ktorý drží v ruke pištoľ, vaša šanca na prežitie je nulová. A tak stealthujete, snažíte sa počkať na vhodnú chvíľu, potichu sa zakrádate v tieňoch, a to všetko len a len preto, aby ste zachránili deti z rúk šialených indivíduí ako osamotený a neuznaný hrdina.

2Dark musíte prísť na chuť. Nehrá sa s vami, nevedie za ručičku a zbytočne ničí atmosféru používateľsky nie práve najprívetivejším rozhraním. Klikanie v inventári je aj napriek dvom rýchlym voľbám vo forme kruhových menu nepraktické a zúfalé. Keby sa dali predmety radiť do kategórií, alebo upratovať inak, než len unavujúcim presúvaním jedného cez druhý. Ovládanie gamepadom je inak dostačujúce, na aktívne miesta ste upozornení výkričníkom, predmetov na zbieranie je hromada. Umelá inteligencia takmer neexistuje: postavičky si nevšímajú krvavé stopy na podlahe a reagujú striktne programovo - vidia vás, idú po vás.

Grafické spracovanie je podarené. Hoci sa môže zdať, že pixelokalypsa vrcholí, tentoraz jednoduchší vizuál nevadí, dokonca sme zaň radi. A len tak mimochodom - vizuál vznikol pomocou technológie voxelov, ale na tie spomenú možno len fanúšikovia prvých Delta Force od Novalogicu či Outcastu. Aj kvôli brutalite a krvavosti je dvojrozmerný top-down pohľad tým vhodnejším, s ktorým hra pracuje. Navyše sú prostredia bohaté na rôzne predmety, sú spracované dômyselne a pridáva na prehľadnosti. Dabing sa vyskytuje minimálne, prevažne vo forme rozprávača, inak sú dialógy čisto textové. Hudba má špecifické spracovanie, zabrnká na nervy, ale nie je ničím výrazná, zapamätateľná. Treba však podotknúť, že ani zbytočne neodvádza pozornosť, no do geniálnosti Silent Hillu má riadne ďaleko.

Hoci je 2Dark stavaná stealthovo, napokon sa nevyhnete tomu, že musíte všetkých pozabíjať - napríklad majú dôležité kľúče, čo však ešte ani len netušíte. Žiadne omráčenie tu neexistuje a ak chcete s deťmi prejsť do bezpečia na začiatku úrovne, je lepšie si vyčistiť cestu, než čeliť nečakaným problémom. Deti môžete nosiť po jednom alebo ich komandujete dvomi príkazmi "poď" a "stoj", no ak zbadajú mŕtvolu alebo čokoľvek nepríjemné, vystrašia sa a vykríknu. Okrem toho zbierate dôkazy pre vyšetrovanie, keďže v kútiku duše stále veríte, že nájdete aj svojich potomkov a viac nebudeme spoilovať. Do toho si pridajte fakt, že súboje sú neohrabané a je lepšie sa im vyhnúť a útočiť zo zálohy, bossov bežným spôsobom (ani strelnou zbraňou) len tak ľahko nezabijete.

Napriek tomu, že v 2Dark sa dá nájsť mnoho pozitív a samotný popis je nesmierne lákavý, sa hranie ako také často zvrhne vo frustráciu (hra vám nenapovie, len potrestá) alebo v nudu, kedy sa snažíte prísť na to, ako sa máte posunúť ďalej. Šestica úrovní (cirkus, moderná budova, hospic, dom, smetisko a podzemie, sirotinec) je dostatočným sústom, na indie projekt určite. Okolo desiatich hodín vám dohranie tohto krvavého slasheru trvať bude, avšak je otázkou, či chcete svoj drahocenný čas venovať hre, ktorá vás vlastne len málokedy odmení. Ak sa vám darí a skúmate prostredie po prvýkrát, všetko je super, no je to len dočasné.

Čím chce 2Dark vlastne byť? Na horor tu máme síce dobrú zápletku, ktorá sa však odhaľuje striedmo, chýbalo nám viac zapojenia hráča do deja, výstrižkov z novín, príbehových pošťuchnutí dopredu, aby nás bavilo pozerať sa do každého rohu. Stealth sa zase prezentuje zásobou nepriateľov, no ich zneškodnenie je striktne obmedzené na zabíjanie, navyše sa správajú strojov. Ovládanie a súbojový systém (pozeráte na dve postavičky mlátiace sa páčidlom…) sú nedokonalé. A vtedy si investíciu do hry za plnú sumu premyslite, 2Dark nie je poriadne ani jedným zo spomínaných žánrov. Prídu zľavy a hra poslúži ako malé rozptýlenie, to 2Dark ponúka, no potrebovala by vyladiť po stránke herného dizajnu a hrateľnosti.