Strategické hry sú na konzolách ojedinelé. Vždy, keď sa nejaká urodí, jedná sa o malý sviatok. Zatiaľ čo sa Xbox One hrdí aspoň titulom Halo Wars 2, v prípade konkurencie je situácia horšia. Zlepšiť renomé tohto žánru na Playstation 4 sa exkluzívne snaží práve recenzovaný titul ArmaGallant: Decks of Destiny. Autormi sú vývojári z malého herného štúdia Rock Nano Global so sídlom v Singapure.

Ide síce o stratégiu v reálnom čase, lenže značne zjednodušenú. Využíva skôr prvky z MOBA hier ako z klasických RTS, kde staviate aj základňu. Náhradou za ňu je len štartovací bod, kde sa rodia všetky jednotky. Tie pochádzajú z balíčku kariet. Aby ste úspešne vyhrávali v zápasoch proti živým protihráčom, je potrebné byť vášnivým zberateľom kartičiek.

Jednotky sú rozdelené podľa piatich živlov (svetlo, tma, voda, oheň, zem). Tie sa vo forme kariet buď otvárajú postupne za herné úspechy, alebo sa môžu za nazbierané zlato kúpiť v podobe balíčkov. Karty sú alfou i omegou celej hry. Dobre zostavený balíček kariet pred zápasom môže rozhodnúť o výhre. Treba mať na pamäti, že jeho súčasťou by mali byť aj slabšie a lacnejšie jednotky v rozumnej miere, takisto ako podporné karty (dážď odhaľujúci nepriateľské územie, roj meteoritov, liečivo). Zo začiatku má síce hráč zviazané ruky, ale postupne sa začne v nesmiernom množstve kariet priam topiť a bude môcť ľubovoľne naplniť trojicu svojich balíčkov.

Počet máp je zatiaľ ustálený na príliš nízkom počte - dve mapy vo finálnej verzii hry považujem za výsmech hráčovi, čo si hru zakúpil. Obidve mapy sa pritom hrajú trochu iným spôsobom a cesta k víťazstvu je odlišná. Mapa s názvom Chata čarodejnice je tmavá a aby ste niektoré miesta na mape uvideli, musíte obsadiť body na osvetlenie miest, kde sa nachádzajú kryštály, vďaka, ktorým ľahšie porazíte protivníka. Toho môžete dostať buď pomalým spôsobom - dlhodobým obsadením trojice monolitov, alebo práve zničením kryštálov. Druhá mapa je svetlá, ľahšia pre začiatočníkov. Lenže je príliš jednoduchá a už po pár zápasoch začne nudiť.

Pohyb jednotiek je svižný a na mape ich máte maximálne osem. To najmä z dôvodu ovládania. Každá jednotka má priradené iné tlačidlo na ovládači. Buď môžete označiť všetky naraz, alebo po jednej. Ovládanie je originálne a na mieru navrhnuté na rýchlu hru. Stačí pár zápasov a zvyknete si. ArmaGallant je dôkazom, že aj na hernej konzole môžu vznikať stratégie, pri ktorých sa nezbláznite z bolesti prstov.

Hra je určená na online hranie, ale zatrénujete si aj proti umelej inteligencii. Tá je na slušnej úrovni, aj keď na najľahšom stupni veľmi nepotrápi.. Na tom náročnejšom možno už budete zvažovať zápasy so živými hráčmi, nakoľko je veľká šanca naraziť na niekoho slabšieho.

Hra beží parádne bez jediného záseku na Unity engine. Jedinou nevýhodou je relatívne pomalé načítavanie máp. Graficky hra neurazí a ponúka štandard, ale ničím neoslní. Tentoraz je dôležitá svižnosť a funkčnosť. Hudobný sprievod je na tom tiež priemerne. Nijakú pamätnú melódiu som nezaznamenal. 

ArmaGallant chce zaujať hernou náplňou a originalitou. Ak by autori pridali zadarmo v blízkej dobe niekoľko máp, určite by to pomohlo. Takto sa jedná viac-menej o rozsiahlejšiu demoverziu. Skutočná plná verzia je, žiaľ, zatiaľ v nedohľadne.