O horore ako žánri by sa dali napísať desiatky kníh, a to aj napriek tomu, že ďalšie desiatky sú už napísané. Vyvolať strach v divákovi je to najdôležitejšie, o čo sa snaží, no to aj tak nie je úplne jeho podstatou. Oveľa väčší význam má spôsob, ktorým je daný strach vyvolaný. Drobné faktory robia veľa - od práce s kamerou, cez efektné ticho až po hudbu a zvuky. V hrách sa však tieto faktory a možnosti posúvajú na úplne inú úroveň - oveľa vyššiu. V hrách sa diváci stávajú súčasťou deja, je tam interakcia s hlavnou postavou, ktorá čelí nepredstaviteľnému strachu v tom najdepresívnejšom prostredí. Definícia, ktorej sa síce tvorcovia nemusia striktne držať, no v dobe, kedy sa každý snaží prísť s tým najlepším hororom, je priam nutnosťou vystúpiť  z vychodených ciest a hráčom ponúknuť niečo, čo tu ešte nebolo.

Bohužiaľ, toto nie je prípad prvej hry tureckého štúdia Crania Games, ktorou je Roots of Insanity. Je to horor, ktorý vám už pri prvom pohľade pripomenie Outlast. A to najmä spracovaním a atmosférou, ktorá z hry vyžaruje. Každopádne toto nie je jediná tvár Roots of Insanity, no ani tie ďalšie sa nejavia ako originálne. Celkový koncept, hrateľnosť a spracovanie pripomína veľa hier, ktoré sme už hrali. Nezávislé štúdio sa však aj napriek týmto faktom snaží preraziť, a to napríklad aj nízkou cenou.

V príbehu teda tvorcovia stavili na overenú klasiku - zdevastovaná nemocnica, zombíci a šialený doktor, ktorý sa snaží o nemožné. O niečo také nemožné, až sa mu podarí premeniť ľudí na monštrá. To ale nie je jediné, čomu počas hry musíte po celú dobu čeliť. Ste to totiž aj vy sami. V koži doktora Rileyho McCleina vás trápia psychické problémy a mávate vidiny - nie často, no keď prídu, sú nepríjemné. Alebo aj nie... Celá hra je už od úvodu tajomná a postupne odhaľuje svoje temné stránky, no ak patríte medzi tých bystrejších, nebude vám trvať dlho, aby ste prišli na koreň hlavnej zápletky.. Dovolím si ale tvrdiť, že príbeh pri takomto type hier nie je až taký zásadný, kedže hlavná je hrateľnosť a atmosféra, ktorú dokáže vytvoriť. 

Vzhľadom na to, že je Crania Games nezávislé štúdio, ktoré tvoria len traja ľudia, nemôžeme čakať prvotriednu kvalitu po každej stránke. Hrateľnosť je jednoduchá. Tak ako v Outlaste aj tu sa do akcie rútite s kamerou v ruke, ktorej výdrž je naozaj mizerná, no aj napriek tomu sa vybavíte len jednou batériou. Ďalšie musíte, samozrejme, hľadať v útrobách budovy. Okrem energie v batériách si musíte dobíjať aj tú vašu. Pri behu sa vám míňa stamina, ktorá sa automaticky obnovuje pri chôdzi, no môžete naraziť na lieky, ktoré vám ju obnovia okamžite. Zbieranie medicíny musíte praktizovať aj kvôli vášmu zdraviu.

Čím sa ale hra najviac líši od spomínaného Outlastu, sú súboje. V prípade Outlastu žiadny súbojový systém neexistuje a ak sa dostanete do kontaktu s nejakým nepriateľom, jediné, čo môžete spraviť, je utekať. Roots of Insanity je v tomto iný. Základom boja sú vaše ruky a nohy, s ktorými sa budete musieť v prípade útoku brániť. V úvode však dostávate do rúk aj nôž, s ktorým si nejaký čas vystačíte. Neskôr sa k vám ale dostane sekera a pri nej to nekončí.

Väčšinu hry odohráte v pohľade z prvej osoby, to sa zmení, keď sa rozhodnete útočiť strelnou zbraňou. Klasické súboje a útek pred nebezpečenstvom párkrát oživia väčšie úlohy, ktoré musíte splniť, aby ste sa posunuli ďalej a raz na vás čaká aj menšie puzzle.Tu však s pozitívami hry musím skončiť, kedže práve pri súbojovom systéme sa najviac prejavujú slabšie animácie. V niektorých prípadoch som ani nevedel, kedy už nepriateľa triafam a kedy nie. Najhoršie na tom je, že toto nie je najväčší problém. Veľakrát sa mi stalo, že som si nemohol prepnúť zbrane, a zároveň som nemohol útočiť. Postava vôbec nereagovala na príkazy, zomrela a musel som prejsť časť hry odznova. Lepší prípad bol, keď sa problém vyriešil po opätovnom načítaní danej časti, no stalo sa aj to, že som hru musel vypnúť a znova zapnúť.

Aj napriek uvedeným chybám vie hra vytvoriť slušnú atmosféru. Celý princíp vytvorenia strachu je síce založený na jednoduchých „ľakačkách", na ktoré si rýchlo zvyknete, no vďaka hudbe vo vás vedia vyvolať obavy. Zvuky tak spĺňajú svoju úlohu dobre. Aj v tomto prípade som si ale nemohol nevšimnúť nepresnosti, keď hra zbytočne a bez príčiny použila gradujúce zvuky, ktoré majú hráča vystresovať. Napríklad počas takého prechádzania obyčajnou chodbou bez hororových prvkov vám z reproduktorov vyjde zvuk ako pri nečakanom vyľakaní. 

Hra beží na Unreal engine 4, po ktorom autori určite siahli najmä kvôli flexibilite. Ako sme sa ale presvedčili pri iných hrách, použitie tohto enginu nezaručuje grafiku na vysokej úrovni. Roots of Insanity vyzerá priemerne, kvalita modelov, textúr a animácií nijako neohúri, no ani neurazí. Isté medzery je vidieť aj na dizajne úrovní, ktoré sú zostavené v drvivej väčšine prípadov z úplne rovnakých prvkov, ktoré sa len opakujú v mierne odlišných variantoch. Či ide o stoly, stoličky, kovové skrine, ale aj samotných nakazených ľudí, ktorí sú v hre v podstate len v troch verziách. Buď sú v oblečení, alebo nahí, prípadne sa plazia po zemi, kedže im chýbajú nohy.

Roots of Insanity je priemer, ktorý vás prekvapí hneď dvakrát. Prvýkrát nízkou cenou a druhýkrát krátkou hernou dobou, ktorá sa ledva ťahá na dve hodiny. Čo vlastne vysvetľuje cenovku sedem eur. Každopádne tá hru drží nad vodou, pretože jedine kvôli nej sa vám oplatí do toho ísť. Roots of Insanity má teda slušný pomer ceny a kvality, a zároveň ani veľmi neriskujete.