Odvrátená tvár nezávislých hier nám často ukazuje nepríjemnú skutočnosť: nie vždy sa chceme vracať do minulosti. Pretože to často bolí. Navyše si klamlivo pripomíname, že presne takéto boli kedysi staré hry, aj keď je pravda niekde úplne inde. Pixel Heroes: Byte & Magic sa snaží priniesť na naše obrazovky atmosféru dvojrozmerných RPG hier s ťahovými súbojmi. Úspešne, avšak otázkou ostáva, či o to dnes vôbec niekto stojí.

A v tom je zásadný problém: Pixel Heroes je v podstate dobrá hra, zaslúži si kladné hodnotenie, avšak odporúčanie hráčom už nemusí byť také jednoznačné. Úzke spektrum publika, pre ktoré je Pixel Heroes určená, je príliš špecifické. Pritom hre nechýba ani fungujúci humor a všetko berie s nadhľadom. Na začiatku si v miestnej putike vyberiete trojicu hrdinov, s ktorými absolvujete cestu za úlohami, pričom v prípade smrti ich strácate a jediný spôsob ako ich oživiť, je zaplatiť nemalú sumu v miestnom chráme. Nadobudnuté skúsenosti sú na nezaplatenie, ale cena za vykúpenie nie je nastavená najnižšie. Navyše ak vám zahynie celá partia, niet inej možnosti, len si pozrieť náhrobok na miestnom cintoríne a znovu kliknúť na novú hru.

Samozrejme, v bare nájdete na výber nováčikov, avšak cesta skrz bludiská spočíva práve v postupnom nabaľovaní skúseností a prerode na ostrieľaných borcov. Preto je výhodou mať v skupine jedného liečiteľa a boj prenechať dvojici silnejších barbarov. Niekedy to však neplatí a prvky náhody dokážu zvrátiť nejeden súboj vo váš neprospech. Vo vreckách vám štrngajú elixíry, no jeden malý stojí 200 zlatých a na začiatku je vaša výbava taká skromná, že si môžete dovoliť maximálne štyri. A to, že si jeden hrknete, zachráni situáciu v jednom súboji, no bludisko je behom na dlhšiu trať. Spomínal tu niekto Darkest Dungeon?

Pravidlá sú pritom veľmi jednoduché: na každého platí niečo iné, je to štýl kameň-papier-nožnice, mágovia a bojovníci a rangeri. Obohraná pesnička. Elementárne skúsenosti s RPG hrami postačia na to, aby ste pochopili základy, koho kedy efektívne použiť. Ako sme už vyššie spomenuli, súboje prebiehajú v ťahovom režime: jedna postava preberie iniciatívu a vy máte možnosť zvoliť si jednu z dvojice predvolených schopností či útokov. Bojovník môže plošne poškodiť viacerých protivníkov alebo zasadí jednu presne mierenú ranu. Mág omráči nepriateľa alebo vylieči spolubojovníka. Stačí sa preklikať, navoliť správnu sadu akcií pred bojom vhodnú pre praktizovanú taktiku a už len dúfate, že to všetko dobre dopadne a nepriateľ vám nezasadí kritický úder, ktorý by vyradil z boja vaše eso.

Výber útoku alebo podpora vlastnej skupiny prebieha cez tabuľkové menu, obdobne ako v starých JRPG. Kladne hodnotíme fakt, že hoci je plocha zobrazujúca súboj menšia, využité miesto je venované tabuľkám, ktoré nie sú príliš malé a ponuka v nich s príliš malým fontom. Súbojový systém je vďaka týmto princípom jednoduchý na pochopenie, no s prvkami náhody a novými druhmi nepriateľov náročnejší na majstrovské zvládnutie. Ani na začiatku vás hra nevedie za ručičku, vysvetlí len to, kam kliknúť a ako to zvládnete, je už len na vás. Iniciatíva bojovníkov je rozdelená medzi obe striedajúce sa skupiny. Dopredu je lepšie dať silné postavy, ktoré nejednu ranu dajú, ale aj znesú a zozadu ich podporovať výdatnými kúzlami.

Napriek tomu budete zomierať, a to často. Neustále. Zas a znovu. Pixel Heroes však v sebe ukrývajú masochistické kúzlo, ktoré vás zláka skúsiť to ešte raz. Aj preto, že súboje sú celkom zábavné a môžete to tentoraz rozohrať trochu inak. Tých niekoľko bludísk je zviazaných banálnou zápletkou: bude zle, koniec sveta sa blíži, tak hrdinovia hor sa bojovať proti temnote a zopár obdobne drsných viet. Ani hra samotná sa neberie príliš vážne a všetko odľahčuje humorom, pričom naráža na rôzne stereotypy a uťahuje si aj zo seba. Vynikajúco do toho zapadá úloha rozprávača, ktorému sarkazmus nie je cudzí.

Ak teda napríklad natrafíte na banditov, ktorí sa vám vyhrážajú a žiadajú obsah inventára alebo váš život, môžete ich pokojne ignorovať a prejsť okolo nich. Podľa toho ako hra momentálnu situáciu vyhodnotí, hodí si virtuálnymi kockami a zháčení huncút vás nechajú i prejsť s poznámkou, že si nájdu slušnejšie vychované obete alebo nasleduje súboj. Prípadne natrafíte na tancujúceho trpaslíka, ak sa k nemu pridáte, môže byť zábava, alebo naopak z vášho tanca začne kričať, čím privolá háveď z miestneho lesa a nasleduje súboj. Na rôzne úsmevné skeče natrafíte náhodne pri cestovaní krajinou za úlohami. Úloh je len zopár, no o ne ani tak nejde, Pixel Heroes nie je tradičnou RPG, ale skôr jednohubkou na niekoľko minút, kedy to skúšate a veríte, že sa vám to tentoraz podarí.

Náhodné generovanie nepriateľov, udalostí a všetkého okolo robí z Pixel Heroes presne ten typ hry, ku ktorému sa bez problémov vrátite aj po niekoľkých týždňoch, pretože neznalosť zápletky neobmedzuje, nemusíte si pamätať, ako je to vlastne s vašimi hrdinami a vzťahmi medzi nimi. RPG prvky sú prezentované získavaním skúseností, predmetov a zlata po súboji či otvorení truhly. Obmedzený inventár môžete odľahčiť v obchode, avšak do centrálneho mestečka sa vrátite až po prejdení celého jedného bludiska a vyriešení úlohy. Možno by hre pomohlo, ak by tu táto možnosť bola, hoci aj za opakovaného prechádzania už absolvovaných úrovní, no zároveň by dostala na frak rogue-like stránky hry, na ktorej si Pixel Heroes zakladá.

Technické spracovanie je jasné na prvý pohľad: 8-bitová grafika (v štýle FTL, Stardew Walley či Paper, Please) vám buď šmakuje, alebo nie. Táto je decentná a hoci neponúka more detailov, dostatočne zobrazuje to, čo potrebuje hráč vidieť a vedieť. Animácie pozostávajúce z niekoľkých frameov nie sú konkurenciou AAA produkcie a ak sa s tým zmierite, nebudete nadávať ani na absenciu dabingu a minimalistických zvukov či hudby. Horšie je na tom interface, ktorému síce nechýba prehľadnosť a po chvíli viete, čo kde nájdete, no fakt, že je po súboji takmer všetko situované do jednej obrazovky, z neho robí občas trochu guláš, po ktorom sa „uchodíte” k smrti, kým to všetko preklikáte. Kruhové či záložkové menu je tabu.

Takže áno, Pixel Heroes: Byte & Magic sa hrá celkom dobre, rogue-like herný systém je dostatočne prísny (na výber sú tri obťažnosti: hard, brutal a insane), ale príťažlivý zároveň, takže si to rozohráte mnohokrát v inak pomerne kratšej hre. Máme pred sebou RPG zo starej školy, s poriadnou porciou humoru ako bonus, no predsa ostáva vo vzduchu visieť otázka, či to vôbec bude niekto hrať, keď máme naokolo podstatne viac zábavnejších, zaujímavejších hier a toho času na ne je tak málo.