Fire Emblem bola séria, ktorá sa objavila raz za čas na konzole od Nintenda a udržiavala sa v chode dlhé roky. Awakening mal byť posledný diel, no namiesto derniéry došlo k prebudeniu a séria je mocná ako málokedy predtým. Jeden z najlepších systémov pre riešenie bojov taktického rázu je Nintendo 3DS. Dva displeje sú ideálne pre rozohranie boja tam hore i kontrolu mapy, jednotiek či stavu dole. Pridajte kvalitné príbehy, výborný dizajn, dobrú obťažnosť a máte víťaza.  A hoci sa zdalo, že Fire Emblem Fates s tromi hrami bude vrcholom 3DS, labuťou piesňou na tomto systéme je remake Shadows of Valentia. No... remake ako remake, keď sa táto 25-ročná hra dostáva k nám po prvý raz.

Je to však ideálna cesta a našinec by si ani nevšimol, že Fire Emblem Echoes je v jadre starina. Vizuál je príťažlivý od intra či prvých animácií, plne nahovorené dialógy a predelové scény neukazujú takmer žiadny rozdiel oproti vlaňajšej Fates trilógii a mapy i jednotky sú rovnako kvalitne nadizajnované. Tu niekto odmakal veľký kus práce a paradoxne vyžmýkal z 3DS pre staručkú hru veľa silného výkonu, takže sa v dnešnej produkcii nestratí. Ak chce niekto robiť seminárku o tvorbe remakov, rýchlo sem. Je dobré započúvať sa do odlišných prízvukov v dialógoch, ktoré solídne reflektujú charaktery postáv – niektoré sú roztopašné, z iných prýšti vypočítavosť, inde lenivosť či bojazlivosť. Sčasti sa prejaví daň za snaživé britské hlasy, no je to správna cesta pre uchopenie hrdinov. Hudba si hudie občas na pozadí a grafiku oceníte, lebo posúva štylizáciu hrdinov na solídny level. Zlí sú zákerní a temní, dobrí svetlí.

To, že sa hra nepodobá na tie najnovšie diely vo svojom jadre, alebo ju nebodaj označujú za čierneho koňa série, spozorujete neskôr. Nie sú tu romance, treba zabudnúť na párenie postáv v prospech tvorby nových bojovníkov. Vzájomné sympatie a kolegiálnosť v boji však budujete, pozícia borcov v akcii bude nakoniec podstatná a občasný pokec má zmysel. Tempo je stále výborné, a dokonca si zvyknete aj na odlišný ráz postáv. Máte hrdinov z núdze, skryté nitky, politické pletky, zabudnuté zväzky a silné božstvá vzývané nejednou postavou. Intro spomenie čosi o dvoch silách, rozprávajú ho však dvaja tínendžeri a pred menu hry sa akási dvojica preháňa po lúke.

Fire Emblem Echoes rozmotáva dejové klbko postupne, má tucty postáv a aspoň pol kopy bojovníkov, ktorí sa hlásia o vašu priazeň a poslúžia na osudové i vedľajšie dialógy. Je vítaným spestrením, že na rozdiel od Fates či Awakening plynie hra inak. Najdôležitejšou informáciou pre naráciu nie je ani rozdelenie na niekoľko aktov (to je klasika) ako skôr to, že hrdinovia putujú samostatne – na svojich bojiskách a čaká ich  iná séria udalostí, ktoré si neskôr sami spájate do jednotného deja. Skáčete medzi skupinami, ich lídri zažívajú odlišné strety a niekedy si dokonca odporujú v cieľoch tým, že konajú separátne. Dve línie sú však dobre napísané a hoci v hrateľnosti spočiatku prekážajú, sledovanie deja si udržíte. Je zrejmé, že to, čo viete o postavách v tretej hodine, sa úplne zmení do tridsiatej tretej, to je v poriadku. Všetko sa vysvetlí, aj konanie bohov i podradné konanie smrteľníkov či hrdinské činy protagonistov.

Fire Emblem Echoes prekvapuje na iných miestach. V nebojových častiach má tendenciu prepínať sa do adventúrneho módu. Prídete do dedinky či chrámu a chodíte medzi stanoviskami, kde sa púšťate do vyzobávania predmetov. Kurzorom šmejdíte po displeji, hľadáte fľašky, jedlo či zbrane. Alebo si všimnete postavy, s ktorými sa môžete pustiť do reči – občas hovoria typické RPG repliky o ťažkom osude, inokedy vravia k veci, alebo rovno zadajú vedľajší quest: tam šľachtic prišiel o rodinný štít, inde šikovný obchodník zháňa vzácne ryby. Vety sa opakujú, no v prvej sa dozviete veľa. Spodný displej ukáže aktívne body, kam sa skokovo presunúť a neraz objavíte príbehovú sekciu s dialógmi. Adventúrna vložka obohacuje vandrovanie po svete a lepšie precítite oddychové, nebojové pasáže.

Zaujímavo sú koncipované aj chrámy či bludiská. V nich máte pre zmenu povolený voľný pohyb, tak sa pohľad presunie do third-party módu, kamera na plece a hor sa do jaskýň, kde čakajú náhodne generovaní nepriatelia. Súboje s nimi sú ľahšie, kratšie a suplujú grindovanie medzi top súbojmi. Kto chce, môže tráviť v bludisku extra 20 minút, alebo ho absolvovať viac ráz, hoci iba na ten prvý pokus ocení dizajn, hľadanie cestičiek a odhaľovanie slepých vetiev.Koniec chrámu bežne skrýva sochu bohyne Mily, kde si môžete meniť povolania a k tomu fontánky, kde tri postavy získajú bod k vybraným vlastnostiam. Voľný pohyb v bludiskách určite nečakáte, rovnako ako spomínané adventúrne chvíle.

Do tretice všetko odlišné – namiesto nadväzujúcich kapitol čaká cesta na svetovej mape. Jej inštalácia je potrebná kvôli rozdeleniu dejovej schémy na dve skupiny, ktoré sa navzájom ovplyvňujú na diaľku, no čakajú ich vlastné súboje, osudy a nástrahy v podobe nepriateľov. V praxi začínate na inom mieste a hoci sa občas cesty pretnú, aj potom kráčate ďalej. Hra je pritom rozdelená na niekoľko dejových aktov a kým sa nepodarí obom skupinám dosiahnuť istý bod, nepustí vás ďalej. Súčasne to znamená, že hoci cca po 5 až 8 hodinách striedate armády, stále potrebujete poznať silné i slabé stránky oboch skupín. Občas sa vám bude pliesť, kde máte lepšieho mága či väčších búchačov, inak svoje tucty verných poznáte.

Na mape sa stále niečo deje – obďaleč čaká boss či veľká armáda, ale menšie skupiny nepriateľov sa ledabolo ponevierajú a neraz vám idú oproti. A pri cintorínoch či hrobkách sa radi obnovujú skupiny nemŕtvych, takže si môžete na nich natrénovať ďalšie ťahy. Svetová mapa je výborné obohatenie a aj ďalšia nenápadná cesta ako pozvoľna grindovať, súboj k dobru sa nájde často. Aj štruktúra je sčasti nelineárna, občas sa nájdu dve vetvy, po ktorých sa dá dostať k mocnému generálovi alebo na koniec aktu. Pri striedaní sa mi oplatila taktika ísť s tou istou armádou na začiatku ďalšieho aktu ako na konci prvého, zaručuje to aspoň akú-takú spojitosť a skupiny nestriedate až tak často.

A samotné boje? Rýdzi Fire Emblem štýl v čistej kráse. Mapy majú rozličné veľkosti – menšie bitky sú situované na skromnejšej ploche, ale bohato stačí, zatiaľ čo veľké mastenice či strety s bossom sa odohrávajú na širokej mape, kde nechýbajú členité miesta, opevnenia, úzke cestičky či strážený hrad. Posun o jednotlivé políčka, odlišná pohyblivosť či sila postáv, iné zbrane, spôsoby obrany, variabilné jednotky na vašej i súperovej strane. Z posledných verzií tu chýba bojový trojuholník zbraní (kopije-sekery-meče a ich kombá, čo prebíja čo), ale stále sa môžete spoľahnúť na rinčiace kusy, silnú obranu, ďalekonosných strelcov s lukom a, samozrejme, nechýba čierna i biela mágia. Bojovníci majú navyše nálady, treba si sledovať, kto je aktuálne veselý/smutný a ťahá partiu nadol. Doteraz mám v pamäti hodinové bitky z konca niektorých aktov, kde niektorí bossovia vymýšľajú pekné neplechy a najobľúbenejším trikom je kúzlo vyvolávajúce šesť či osem pomocníkov, ktorí sa na vás valia. Ak ich porazíte raz, je to dobré, no niektorí mágovia kúzlo opakujú a zrazu je zombíkov dvadsať. A niektorí strelci majú možnosť strieľať pomaly cez stenu, takí sú posilnení oproti vašim jednotkám – je dobré ich vyradiť čo najskôr.

Vaše jednotky postupujú na vyššie levely a po istej hranici majú kvalifikáciu na vyššie povolania. Približne v polovici hry už máte solídne vytipované jednotky a ich interakcie. Keď si mapa vyžiada ich rozdelenie na dve časti, už budete vedieť párovať špecialistov ľahko. V tomto smere nestráca Fire Emblem Echoes hlavné črty série a taktické mastenice doručí spoľahlivo. Aj jednotlivé bitky sa líšia, najmä s kľúčovými jednotkami, kde sú rôzni zradcovia alebo kombinácie. Občas sa proti vám postaví špecialita, na ktorú zaberie iba jeden druh mágie a vtedy ju musíte mať, inak budete oponentovi brať HP iba po malých dielikoch a do konca bitky ho možno nezdoláte. Sporadicky som končil bitky iba s polovičným šíkom bojovníkom, neraz prituhne.

K dispozícii sú dva módy. Classic obsahuje permanentnú smrť, takže ak vaša jednotka raz padne, je nadobro fuč. Causal je benevolentný: jednotku oživí, ale až po celej bitke, čo je sčasti rozdiel od Fates, kde bola k dispozícii v ďalšom ťahu. Celkovo obťažnosť balansuje, občas vás prekvapí v neskorších aktoch, no prvých 20 hodín dokážete hrou preplávať ľahko. Pokiaľ ste vlani zvládli drvivý Conquest, nemali by ste mať s FE Echoes žiadny problém. Odchovanci Birthright môžu trošku škrípať zubami, ale na koniec by sa mali dostať. Na druhej strane máte možnosť bitky trošku zľahčiť – po ceste budete zbierať kolesá do Milinho stroja času, ktorý umožní posunúť sa o pár ťahov naspäť a napraviť taktické chyby. Našťastie nedošlo k inflácii pomôcky a využiť sa dá sporadicky, no kto si bude šetriť kolieska, niektoré náročné momenty zvládne aj na druhý pokus.

Fire Emblem Echoes: Shadows of Valentia je síce remake, ale pre nás, čo sme hru nikdy nehrali, ide o nový diel celkom populárnej série. Je zaujímavé porovnávať hrateľnosť s vlaňajšími Fates, ktoré sú vyspelou evolúciou série a Echoes sú skôr niekde v začiatkoch, ibaže s malými aktualizáciami pre dnešného hráča. Každopádne keďže (staro)nový diel obsahuje pútavý príbeh, výbornú hrateľnosť a opäť môžete stráviť niekoľko desiatok hodín s kvalitnými nápadmi, netreba váhať a začnite hrať. Je to zrejme posledný Fire Emblem pre 3DS a o to viac si ho ceníme.