Už to tak býva, keď je niečo príliš ideálne, skôr či neskôr sa čosi pokazí a naruší harmóniu. Tak je to aj s mystickým svetom, do ktorého vás zavedú tvorcovia hry Embers of Mirrim. A opäť sa musí nájsť niekto, kto dá situáciu do poriadku a možno sa pritom aj obetuje. Až potiaľto je to vlastne bežná zápletka, ktorá ani pri plošinovkách nie je ojedinelá. Lenže samotné dobrodružstvo už nie je ako hociktoré iné.

Hlavným protagonistom je nevšedná bytosť, čo vznikne spojením dvoch jedinečných rás, ktoré obývajú krajinu.  Je to vlastne zlúčenie protikladov, na ktoré poukazuje už samotný zjav pôvodných tvorov - jeden druh je biely, druhý tmavý. Ten biely má krídla a po výskoku dokáže chvíľu plachtiť vo vzduchu a je aj dosť rýchly. Môže svoje telo dočasne transformovať na svetlú - zelenú energiu, ktorou aktivuje vybrané objekty rovnakej farby. Ten temný vie rozbiť skaly, na ktoré tvrdo dopadne a neraz takto uvoľní nejaký prechod. Okrem toho sa mení na temnú - fialovú energiu. V istej chvíli zástupcovia oboch rás splynú a vznikne Mirrim. Jeho vzhľad vychádza z oboch zložiek a zachová si aj vlastnosti každej z nich.

Mirrim je niečo ako rozdvojená osobnosť, ktorá si zachovala aj schopnosť transformácie, lenže obidvoch tvorov, z ktorých vznikla. To znamená, že po premene má hneď dve formy energie - zelenú aj fialovú. A práve na manipulácii s nimi je založený celý postup v hre. Pri zdolávaní nástrah totiž musíte premiestniť vašu postavu na určené miesto vo forme týchto energií, ktoré sa najskôr oddelia, ale pritom sa nesmú od seba priveľmi vzdialiť, a na určenom mieste znovu spoja a dostanú jednotnú fyzickú podobu. Lenže to má jeden háčik. Vlastne hneď niekoľko háčikov.

V prvom rade energie ovládate zvlášť a každú jednou rukou. Treba sa sústrediť, pretože bežne v tej istej chvíli musíte koordinovať pohyb oboch energií súčasne. Neraz pritom každú potrebujete naviesť iným smerom a potom ich znovu priblížiť k sebe. Nútia vás k tomu energetické mriežky a svetelné body. Svetlá energia prejde len cez zelené polia a temná len cez fialové. Fyzická postava sa tadiaľ nedostane a prejde iba cez neutrálne mriežky, ktoré zas neprepustia žiadnu energiu. Výhodou farebných polí je, že sa v nich energie udržujú, a dokonca môžu stáť, takže máte čas aj na to, aby ste najprv pohybovali jednou a potom druhou. Keď  totiž energie posúvate v bežnom prostredí, po pár sekundách pohasnú a vrátite sa do fyzickej podoby. Tento prísny čas sa na vybraných úsekoch predlžuje aj pohybom cez zelené a fialové svetelné body, ktoré vlastne slúžia ako nabíjačky.

Hra najskôr ponúka jednoduchšie výzvy, pri ktorých sa stačí pomocou energie dostať cez krátke horizontálne a vertikálne úseky. Neskôr pritvrdí, úseky sú dlhšie a náročnejšie, kombinujú sa rôzne interaktívne prvky a neustále hrozí, že energie pohasnú a vy sa vrátite na začiatok pasáže. Smrti sa báť netreba, ale početné vynútené opakovania vedia poriadne otráviť. Spravidla treba konať rýchlo a nerobiť chyby. Malé zaváhanie býva osudné. Stačí, keď sa jedna energia o niečo zachytí, alebo sa zmeníte do fyzickej  podoby v nesprávnej chvíli, či nestihnete plachtiť, keď sa zhmotníte nad  tŕňmi a priepasťou, a ide sa odznova. Stane sa vám to veľa ráz a v neskoršej fáze hry je to až frustrujúce.

Postupne pribúdajú nové prvky a menia sa aj prostredia. Narazíte na veľké hríby, ktoré po aktivácii svetlou energiou vytvoria dočasné zelené mostíky. Po použití temnej sa zas zmenia na trampolínu a odrazia vás do výšky. Svetelné šípky vás vystrelia určeným smerom. A narazíte aj na rastlinu, do ktorej vstúpite a potom z nej vystreľujete zelené alebo fialové strely na bariéry rovnakej farby. Kombinácie mechanizmov a nástrah sú čoraz komplikovanejšie a čaká vás veľa omylov a reparátov. A aj bossovia.

V úrovniach narazíte aj na svetelné minihry s bodmi, ktoré treba pospájať a vzniknú z nich žiarivé obrazce s jednoduchými motívmi. Samozrejme, aj pritom používate energie, ktoré treba usmerňovať. Pri tom všetkom počítajte aj s obvyklými nástrahami, ktoré sa vyskytujú v platformových hrách. Čiže narazíte na nebezpečné objekty a jamy, ktoré treba preskočiť alebo obísť a listy, ktoré vás udržia iba chvíľu, potom sa stiahnu a hrozí pád. Mali by vám pomôcť bonusové brnenia, najčastejšie získané z kryštálov, vďaka ktorým vás nezabije hneď prvý tŕň, ktorého sa dotknete. V zásade ale žiadnu veľkú podporu nečakajte a spoliehajte sa len na svoju šikovnosť a pohotové reakcie.

Hra dá poriadne zabrať aj kvôli zložitému ovládaniu. Už pri štarte je tvrdo vyžadovaný konzolový ovládač, ale napriek tomu je zahrnuté aj ovládanie klávesnicou a v menu myškou. Gamepad je však na zdolanie hry nevyhnutnosťou a aj s ním je to náročné. Je pravda, že vyriešiť ovládanie dvoch rôznych objektov, ktoré sa pohybujú súčasne, a pritom nezávisle jeden od druhého, je dosť tvrdý oriešok. Ale aj tak sa to dalo zvládnuť lepšie. Samotná ovládacia schéma vlastne nevyzerá vôbec zložito. V praxi je to ale horšie. Najväčší problém je, že pri manipulácii s energiami treba neustále držať aktivačné tlačidlá LT (respektíve LB) a RT (RB), a pritom ešte pohybujete dvomi páčkami a stláčate tlačidlá na šprint a skok či plachtenie. Je to dosť ťažkopádne a dôsledkom kŕčovitého držania môže byť bolesť prstov.

Grafika hry je veľmi príjemná. Prostredia ako také sú síce samé osebe menej výrazné, ale vďaka svetelným efektom energií, energetických polí a bodov vyzerajú oveľa lepšie. A potom sú tu vybrané miesta, ktoré ponúkajú výjavy s pôsobivou atmosférou, ktorú podporuje aj jemná harmonická hudba. Štýlovo vyzerajú napríklad vodopády, kde sa na vás valia nánosy so spleťou pohyblivých nástrah, ktoré treba pohotovo obchádzať.

Embers of Mirrim ponúka originálne herné mechanizmy v pôvabnom svete bez slov a - čo je trochu škoda - aj bez výraznejšieho príbehu. Je to však jedinečný, hoci nie príliš rozsiahly herný zážitok, ktorého najväčšou slabinou je krkolomné ovládanie. Aj vďaka tomu je hra miestami poriadne náročná až frustrujúca. Ak však prijmete túto výzvu, čaká vás unikátny titul so spirituálnym nádychom a úžasnou atmosférou.