Post-apokalyptický svet Krai Mira má za sebou nesmierne problematický vývoj. Pokým uzrela svetlo sveta hrateľná verzia tejto izometrickej RPG s ťahovými súbojmi, viac než nápadne pripomínajúcej prvé dva Fallouty, ubiehal jeden rok za druhým, až sme aj zabudli, že sa niečo podobné chystá. Dnes tu máme rozšírenú verziu, a to nie len v zmysle, že sem pridáme krajšiu textúru, odstránime bugy a ako bonus tomu dáme iný úvodný obrázok a menu. Extended Cut predstavuje najlepšiu možnosť, ako sa ponoriť do zničeného sveta. Je však otázne, prečo by sme to vlastne mali robiť.

Krai Mira neponúka pohlcujúci a zábavný zážitok, no k tomu sa dostaneme. Ak si pamätáte na desiatky hodín strávené s prvými dvomi Falloutmi, bod pre vás. Ostatní si zapnite druhý Wasteland. Krai Mira sa snaží byť konkurenciou pre vyššie uvedené, avšak nedarí sa jej to podľa predstáv. Dôvod? Lebo vyššie uvedené hry poznáme, hrali sme ich a sú omnoho komplexnejšie, prepracovanejšie a napokon i zábavnejšie ako Krai Mira. Kruté konštatovanie sa nedá ničím obmäkčiť, Krai Mira je jednoduchým a nezáživným Falloutom.

Uvedenie do deja a vysvetlenie špecifík jadrovou vojnou zničeného sveta sa nekoná. Skrátka to buchlo, preživší sa rozčlenili do niekoľkých skupín, vyvraždia vám súkmeňovcov, stretávate ľudskú spodinu i samozvaných pánov zdroja pitnej vody - jednoducho klasika, ale tu sa to deje, akoby sa nechumelilo. Dobre, zopár viet na úvod s príšerným dabingom tu počuť, dokonca vidíte aj zopár obrázkov, ale to je asi tak všetko. A potom, hráč nadržaný na poriadne rádioaktívne orgie, tu máš postavu a hraj. Nie, žiadna tvorba postavy, blbnutie s číslami alebo hrajkanie sa hipsterskou bradou sa nekoná. Hrdinu si netvoríte, nič o ňom neviete a je maximálne nezaujímavý.

Samotného textu je neúrekom, avšak jedinou možnosťou ako sa niečo dozvedieť, zostávajú výhradne dialógy. Máme tu zničený svet, po ktorom sa presúvame medzi jednotlivými úsekmi na globálnej mape (a vždy nás môže prekvapiť banda lupičov alebo zmutované psiská), no ponoriť sa do neho je niekedy veľký problém. Charizma prvého Falloutu bola základným predpokladom k tomu, aby sme sa vôbec rozhodli putovať. V Krai Mira nie je ani na začiatku žiadny moment, pre ktorý by sme sa chceli nechať dlhé hodiny unášať ak nie dobre napísaným príbehom, tak aspoň pohlcujúcim svetom. Dielčie zápletky postáv majú v sebe aspoň povinnú výbavu okatého záujmu, ale stále sa brodíme v bahne priemernosti. Dialógy sú podpriemerné a napísané tuctovým spôsobom.

Už len to, že tvorba postavy v podstate neexistuje a hrdina ako taký oplýva mizernou charizmou, je jasným signálom, že stotožniť sa s postavou bude trochu problém. Neinklinovali sme k nej ako k hrdinovi, s ktorým prežívame zaujímavé situácie - všetko sa dialo podľa nudného scenára. Navyše ani ostatné postavy, ktoré pri svojom putovaní pustinou stretnete, nie sú ničím pútavé a zapamätateľné. Spomeňte si na prvé Fallouty, kde to jednoducho malo šmrnc, hltali sme tisíce riadkov textu len preto, že nám to išlo do krvi prirodzeným spôsobom. Výprava ako taká, ktorá by mohla osviežiť inak obyčajnú story, je nemastná-neslaná.

Izometrický pohľad má v sebe ukryté svojské čaro. Zvykli sme si na trojrozmerný Fallout, no už Wasteland 2 dokázal, že to ide i týmto spôsobom. Každá z mapiek, do ktorej sa dostanete, je svojím spôsobom zaujímavá, no dnes už nestačí mať pekné pozadie a tu a tam vrak auta. Svet je zbytočne prázdny a rozťahaný aj na pomerne malom priestore, ktorý ponúka. Na žiadnej mape sa nestratíte, rozlohou prekvapia skôr negatívne, no napriek tomu v nich nič nie je. Statické budovy ako symbol zničeného sveta plnia svoju úlohu, ale omámenie trvá len pár sekúnd. Hra nemá v sebe ukrytú smrtiacu dávku príťažlivosti. Nie grafickej, ale vo svojom vnútri, ktorou by vás vtiahla a nepustila.

Najviac naštve, keď vidíte desiatky objektov, avšak žiadny nemôžete preskúmať, truhlicu otvoriť, jednoducho je to pekné pozadie, a to je tak všetko. Možností ako hráča zdržať trochu dlhšie na hocijakej mape, je neúrekom, ale vývojári akoby nemali ani len tušenie, ako má vyzerať moderná hrateľnosť. Hráč chce objavovať a nevadí mu tancovanie na malom priestore, ak má zmysel a sekundovali by mu rôzne perky, výroba predmetov alebo čokoľvek, len nie chaotické pobehovanie po primitívnom bludisku, kde sa vám postava zasekáva a nejde tam, kam chcete. Dokonca so sebou neťaháte desiatky až stovky predmetov, rôzneho haraburdia, pretože jediné, čo vezmete, je po mŕtvych nepriateľoch. Obchodovanie formou ja dám to a ty zas to vám príde… no načo to tu vlastne je, ak je ponuka obchodníkov zúfalá a stoja na každom druhom rohu?

To, že Krai Mira nenaplnila svoj potenciál, a preto od nej nečakajte žiadne zázraky, ste už pravdepodobne pochopili z predchádzajúcich riadkov. Malý vývojársky tím nedokázal správne odhadnúť svoje možnosti a schopnosti. Snahu tam cítiť, no Krai Mira v ničom nevyniká. Už klasickým spôsobom v štýle RPG naberáte úlohy, chodíte, hľadáte, zabíjate, intrigujete a znovu sa rozprávate a zaspávate pri tom. Rozhovory sa nesú v duchu béčkového bľabotania. Necítite stotožnenie sa s hlavným hrdinom, ktorý je všetko, len nie charizmatický a za alternatívy na výber v rozhovoroch by ste mu najradšej niekedy poriadnu naložili. Jeho výber odpovedí je neprirodzený. Necítite potrebu držať ho pri živote alebo sa starať o jeho vývoj rozdeľovaním bodov do schopností či zopár perkov. Radosť z novej úrovne sa rovná ospalému potlesku nepodareného stand-upu.

Hru ďalej sužujú občasné bugy. Raz za čas spadne, ovládanie na väčšiu vzdialenosť je nepresné, postava často uteká úplne iným smerom, ako ste jej prikázali, zasekáva sa a musíte ju vodiť za ručičku. Prehrabávať sa v inventári je utrpenie, ale aspoň niekto myslel na to, aby jednotlivé predmety rozdelil podľa kategórií. RPG prvky sú prítomné, ale už vôbec nie prepracované. Levelujete pomerne rýchlo, body rozdeľujete do šiestich vlastností a nesmie chýbať ani náhrada perkov, ktoré sa vám postupne odomykajú a vy si ich vylepšujete v troch úrovniach. Spočiatku ide všetko hladko, súboje sa dajú odklikať a s parťákmi, ktorí sa postarajú o čiernu robotu, je všetko jednoduchšie.

Boje na ťahy nemajú takú hĺbku alebo taktický charakter, aby ste si namáhali mozgové závity plánovaním ako proti presile. Spočiatku je počet akčných bodov a spotreba na ich činnosti taká zúfalo obmedzujúca, že sa vám hrdina posunie doslova o meter dva a možno si nabije pištoľ, s ktorou aj tak nič netrafí. Munície je málo, prvky náhody niekedy rozdeľujú body za zásah značne bizarne. Najúčinnejšou taktikou je manévrovanie okolo nepriateľa s tým, že si na misiu vezmete druha, ktorý protivníka dorazí. Len sa súperom nepleťte do cesty, strieľajú i cez vás bez akéhokoľvek premýšľania. Umelá inteligencia sa zasekla na jednoduchých algoritmoch: vidím zlý ujo, idem buchnúť zlý ujo po hlave.

Interface nemá žiadnu snahu ukázať niečo viac než tabuľky s priemernými ovládacími prvkami, kde sa naklikáte, font je zúfalo minuatúrny a zhustený, ponuka príliš skromná, denník minimalistický, mapa príliš malá a podobne. Čo všetko by si zaslúžilo opravu, nemá zmysel konkretizovať, pretože prerobiť sa na hre musí všetko. Inšpirácia konkurenciou sa práve v užívateľskom rozhraní hodnotí vždy kladne, pretože použiť to, čo funguje a je rokmi overené, zostáva pre interface základným pilierom dobre ovládateľnej hry. Ako sme už vyššie spomínali, interaktivita s prostredím je takmer nulová, ak sa presuniete do budovy, steny sa síce stanú priehľadnými, no len tak, aby sa nepovedalo. Ak máte hľadať tajný vchod do podzemia, pekne sa priblížite úplne k postave a snoríte. Voľne ovládateľná kamera je plusom.

Napokon sa pristihnete pri tom, že hrou sa predierate len preto, že tu vlastne nič podobné ako tie otrepané Fallouty nie je. Obrovské plány s fungujúcim svetom stroskotali na rozkúskovaní súbojov do jednotlivých máp, kde však nemáte čo iné robiť. Hre napriek lákavému námetu chýba duša, ktorá by držala hráča pri obrazovke a nútila zabudnúť na plynúci čas. Nepohltí vás RPG systém, husto zaplnený inventár, sledovanie štatistík, vývoj postavy, ale ani príbeh, postavy či dialógy. Lebo tu nič také nie je. Všetko je to plytké, nezábavné - v porovnaní s Falloutom či Wastelandom. V tom má Krai Mira obrovskú nevýhodu: konkurencia tento pokus o post-apokalyptickú RPG bez problémov zadupáva do zeme, dokonca aj ten prvý Fallout.

Siahnuť po Krai Mira je odvážny skok do neznáma. Nemusí sa skončiť tak, že by ste po niekoľkých minútach hru znechutene vypli. Ale na každom kroku budete čeliť zúfalým myšlienkam a nápadom, čo všetko by sa dalo zlepšiť, aby ste si mohli vychutnať úžasné dobrodružstvo ako kedysi s Falloutom. Príliš veľké sústo vývojárov z Talltech Studio zadusilo. Môžete to skúsiť, no v konečnom dôsledku je Krai Mira trpkým sklamaním.