Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by vyzeral prvý DOOM či Quake v prípade, že by nešlo o FPS, ale o plošinovky? Odpoveď na túto otázku môže byť veľmi zaujímavá a pokúsia sa ju predložiť vývojári z Transhuman Design, ktorí pripravili titul Butcher. Z neho už na prvý pohľad sála atmosféra hier, ktoré si podmanili hráčov v 90. rokoch. Ak máte chuť oživiť svoje spomienky a vrátiť sa späť do tejto zlatej éry, smelo pokračujte v čítaní a pripravte sa na to, že v Butcherovi krv potečie prúdom a brutalitou sa naozaj nešetrí.

Pri Doome asi nemá zmysel hovoriť o jeho umiestnení. V prvom rade nám všetkým asi šlo o to, aby sme si dobre zastrieľali v brutálnej akcii, kde nám po krku išlo všetko, čo sa pohlo. Butcher sa napriek odlišnému žánru nevyhýba tejto zaužívanej klasike a nemá cenu rozprávať o príbehu, ktorý tu vlastne ani nie je. Ocitáte sa na vesmírnej stanici, kde nechýba portál, ktorý vás vcucne a ktovie prečo a ktovie ako prenesie na miesto plné smrtiacich nepriateľov - ľudí. Ste kyborg a vašou úlohu je (ktovie prečo) vyhubiť posledné pozostatky ľudstva. Pojatie v štýle Terminátora však nečakajte. Dobré pre vás je to, že ste vyzbrojení brokovnicou a motorovou pílou. Stojíte na začiatku dvadsiatky levelov, ktoré sú rozdelené do piatich zón, kde nechýbajú boss súboje. 

Budem Butchera často porovnávať s Doomom, pretože sú to naozaj veľmi podobné záležitosti, na ktoré sa vďaka rozdielnemu zasadeniu dá pozerať v inom svetle. Nejde teda o kópiu Dooma, pretože zmena žánru umožnila priniesť niečo nové. Plusom je napríklad to, že sa tu nemôžete zamotať a chodiť do kruhu, nakoľko ide o 2D plošinovku. S týmto žánrom súvisí aj to, že budete veľa skákať, aby ste sa vyhli pádu do jamy, lávy, na ostne či inam a tiež nepriateľským útokom.

Na škodu je to, že každá úroveň je pomerne krátka a zaberie vám len niekoľko minút. Najkratšia mala tuším zhruba minútu, v priemere ide o levely dlhé 4 minúty. K dĺžke však prispieva stará škola, ktorá neponúka žiadne kontrolné body ani automatické uzdravovanie. Každý z levelov tak budete musieť prejsť od začiatku do konca s tým, že ak zomriete, celý postup musíte zopakovať, pričom nesmiete zabudnúť ani na dopĺňanie zdravia. Tieto klasické postupy však kvitujem, pretože robia z kratších levelov väčšie výzvy.  

Samotný dizajn úrovní je však skôr minúsom. Levely pôsobia fádne a ich dizajn by si žiadal viac nápadov. Čakajú na vás post-apokalyptické mestá, rôzne bunkre, džungľa a podobne. Všetky oblasti sú ladené do tmavších farieb, pričom sa krátko po strete s vašimi nepriateľmi farbia do červena jedna radosť, čo vyzerá naozaj parádne. Možno by však bolo zaujímavejšie, keby autori na dnešnú dobu zvolili vizuálny štýl a la Shank. Pixelart totiž nemusí sadnúť súčasným hráčom, ktorí sú už dávno zhýčkaní iným typom vizuálu. Iná káva je však zvuková stránka, ktorá je viac než vydarená. Mäkké basy podčiarkujú silnú razanciu zbraní, ktorých výstrely sa striedajú s výkrikmi nepriateľov.

Stretnutia s protivníkmi sú tak v hre skutočným masakrom s pevne stanovenými pravidlami, kde krv tečie prúdom. Bojový systém vyžaduje pevnú ruku, kvôli tomu, že kombinuje rýchlu akciu, v ktorej často zároveň skáčete, mierite a strieľate. Systém postupu sa sústredí na posun vpred. Ten vám znepríjemňujú rôzni nepriatelia, ktorí dokážu útočiť po zemi, nalietavajú na vás zo vzduchu a pália do vás všetkým, čo majú poruke. V hre budú tiež oblasti, v ktorých budete musieť niekoľkokrát šiť do nepriateľov, aby ste sa mohli pohnúť vpred. Nebudú chýbať krvilačné ozubené kotúče, oheň či odomykanie rôznych plošín, výťahov dverí a podobne. 

Oporou v boji vám bude popri brokovnici a motorovej píle neskôr aj samopal, plameňomet či granátomet. Obťažnosť je skvele vyvážená, pričom ponúka niekoľko úrovní. V prípade tej najnižšej nie je prechod hrou žiadnym problémom. Pri vyšších si už budete musieť dávať pozor na zdravie a muníciu. Keď je jej nedostatok, je nutné strieľať sakramentsky presne a neplytvať. Až potom sa hra mení na výzvu a z pomerne krátkych úrovní sa miestami stanú aj nočné mory.

Keby Butcher vyšiel v 90. rokoch, nepochybujem o tom, že by sa z neho dnes stala klasika, ktorá by so správnym vydavateľom možno expandovala aj do takých rozmerov ako Doom. Dnes však ponúka „len“ príjemnú nostalgickú spomienku, v ktorej vám ukáže to pravé krvavé oldschool hranie, atypicky v plošinovkovom štýle. Návykovú hrateľnosť dopĺňa vynikajúce dunivé audio a Doom feeling. Nie každému však sadne pixelová grafika, s ktorou sa autori nepohrali tak dostatočne, ako mohli. Problémom je tiež krátka herná doba. Pre fanúšikov prestreliek zo starej školy je to však povinnosť, ktorej kúpu určite nebudú ľutovať.