Bola najlepšia hra pre PSP LocoRoco či Patapon? Za niekoľko rokov existencie úspešného handheldu od Sony sa hráči nevedeli dohodnúť na zodpovedaní tejto otázky. A zdá sa, že sa teraz tieto hádky rozpútajú opäť. PSP je už síce hudbou minulosti, no dve jej najunikátnejšie a najzábavnejšie hry stále žijú formou remasterov pre PS4. Samotný Patapon navyše v podobe Patapon Remastered oslavuje svoje desiate narodeniny, pričom darček dostávajú hráči. Ak si hru pamätáte, dostanete všetko, čo ste tak milovali. Ak ste ju ešte nehrali, pripravte sa na naozaj chytľavý vír bubnových rytmov.

Patapon aj LocoRoco boli vždy také strašne podobné, no boli zároveň strašne rozdielne. Stavali na zdanlivej, no poriadne návykovej jednoduchosti a hrateľnosti, ktorá na seba pomaličky nabaľovala ďalšie prvky ako snehová guľa. Ani sa nenazdáte, a zrazu hráte oveľa bohatšiu a nápaditejšiu hru, než ste si v úvode mysleli. A kým LocoRoco bodovala chytľavým skákaním pestrofarebných guľôčok, Patapon je celý o rytme a hudbe, ktoré vás vedú smerom vpred a riadia osud postavičiek pod vaším velením.

Je to však už grafika a výtvarný štýl, ktoré si vás získajú. Jednoduché 2D svety sú vystavané na farebných kontrastoch. Vaše postavičky sú zväčša čierne a vystupujú v popredí, farebný svet je zas na pozadí a autori vedeli veľmi pekne pracovať aj s rôznymi ďalšími efektmi, napríklad s počasím a prvkami prostredia. Raz tu totiž duje vietor, inokedy zúri lejak, no môžete sa dostať aj do ohnivej pasce rozpálenej púšte. Bohužiaľ, rovnako ako v prípade remasterov Parappu a LocoRoco, aj v tu je ten istý vizuálny neduh – kým priamo herná grafika je naozaj pekne ostrá a hra dokáže bežať vo Full HD (PS4) a 4K (PS4 Pro) rozlíšeniach, prestrihové scény sú v nízkom rozlíšení a dosť to kazí dojem.

Grafika je síce roztomilá, no údel na vašich bedrách je naozaj náročný. Ste totiž prastarým bohom strateného kmeňa Pataponov a musíte im pomôcť získať späť ich domovinu, a zároveň poraziť nielen mnohé monštrá, ale tiež nepriateľský kmeň Zigotonov. Drobní guľatí panáčikovia do vás vkladajú svoje nádeje a vy ich chcete čo najlepšie viesť. Strata každého jedného hrdého bojovníka zabolí, no v kmeňovej dedinke existujú možnosti, ako získať nových. Z nej potom vyrážate na ďalšie výpravy.

Patapon je jedna z najunikátnejších stratégií, aké kedy herný trh ponúkol. Hral som už naozaj rôzne, no ešte v žiadnej ste jednotkám nezadávali príkazy pomocou bubnovania do rytmu. V úvode získate dva základné bubny, ktoré sú namapované na štvorček a krúžok na ovládači. Vyťukávaním konkrétnych bubnových rytmov zložených zo 4 úderov vydáte svojim jednotkám príkaz. Navyše sa takto hranie a plánovanie rôznych príkazov stáva hernou hudbou, čo je taktiež nevídaný prvok. Vo veľkej miere tak sami kreujete herný soundtrack tým, ako hráte. A môžete mi veriť, že tie rytmy z hlavy len tak nedostanete.

Hra naozaj klame telom. Predstaví vám dva základné rytmy, pri ktorých by sa mohlo zdať, že ju prejdete s prstom v nose. PATA (štvorček) PATA (štvorček) PATA (štvorček) PON (krúžok) uvedie vašich drobných vojačikov do pochodu. PON PON PATA PON ich zase pošle útočiť na najbližších nepriateľov, divú zver alebo aj stavby, ktoré vám bránia v ďalšom postupe. S tým si vystačíte možno prvú hodinku, no ako budete ďalej napredovať v hre, získate postupne ďalšie dva bubny a pomocou nich a ďalších kombinácií rytmov aj ďalšie schopnosti a možnosti. Napríklad CHAKA (trojuholník) CHAKA PATA PON zoradí váš predný rad do obranného šíku, aby strelci zo zadného mohli strieľať šípy bez toho, aby im hrozil útok nepriateľov.

Rytmy bubnov vám navyše časom dajú do vienka aj špeciálne schopnosti, pomocou ktorých ako správny boh budete môcť rozkazovať živlom. Občas sa ale potrebujete najskôr spáliť, aby ste prišli na to, ako ďalej pokračovať. Doslova. Napríklad pri prechode cez púšť vám najskôr niekoľko postavičiek zahynie v plameňoch, kým presne zistíte, ako privolať dážď, ktorý vám má pomôcť. Dokážete však ovládať aj vietor. A aj napriek tomu, že počet potrebných rytmov rastie, sú do hry zapracované tak organicky a sú také chytľavé, že nebudete mať problém si ich zapamätať a používať podľa potreby.

Už som sa dotkol témy zoradenia jednotiek, ktorá je v Patapone veľmi dôležitá. Hra je naozaj stratégiou. Pred bojom si vyberáte a taktiež usporiadate jednotky. Výroba je obmedzená zdrojmi, ktoré sa vám podarilo nazbierať. Vyrobené jednotky si potom zostavíte do predného radu určeného pre postavy so sekerou a štítom, do stredného pre postavy s kopijou (môžu ju hádzať) a do zadného pre lukostrelcov. Pomedzi nich sa ešte motá váš nosič vlajky, ktorého musíte chrániť ako svoj najväčší poklad. Ak totiž zomrie, znamená to pre vás koniec.

Navyše musíte vedieť pracovať aj so vzdialenosťami jednotiek. Napríklad postavy s kopijami občas musia odstúpiť, ak k nepriateľom napochodujete príliš blízko. Vzdialenosť ich útokov je totiž konštantná, avšak ak sa budú musieť posunúť vzad a nebudete mať predný rad na obranu, môžu odhaliť vášho vlajkonosiča, ktorý tak bude vystavený útokom, čo je veľmi nebezpečné. Môže ale nastať aj iná situácia. Ak napríklad lovíte zver kvôli zdrojom, je výhodné vykonať to práve jednotkami, ktoré útočia na väčšiu vzdialenosť. Pri priblížení sa totiž zver môže splašiť a trošku utiecť vpred. Zmenu prináša Fever režim, ktorý zvyšuje vašu silu a dosiahnete ho po úspešnom a rytmicky bezchybnom kombe 10 povelov. Vtedy sa aj vzdialenosť útokov trošku zvyšuje. Fever režim je navyše potrebný na aktivovanie niektorých schopností.

Patapon nie je hrou, v ktorej by ste sa mali ponáhľať vpred. Koniec koncov nie je sa ani kam ponáhľať. Pokojne pri hre dokážete stráviť dve desiatky hodín. Stále vám pritom bude dávať možnosť vrátiť sa späť, nazbierať zdroje, získať ďalšie jednotky a posilniť tak svoje šance. Ak by to bola len možnosť, bolo by to fajn. Často sa však z toho stane nutnosť, keď bez dodatočných posíl jednoducho cez bossa neprejdete. A to občas hru mení na samoúčelný grind, ktorý nebol zábavou v minulosti a nie je ani teraz.

S vydaním remasteru sa navyše objavil jeden úplne nový neduh. Hráči sa totiž sťažujú na to, že ich trápi input lag. Našťastie to v tomto prípade nie je úplne univerzálny jav, ako to mohlo byť  pri už spomínanom Parappu, ale dosť záleží od konkrétneho prípadu. Vo výsledku tak môžete hrať bez problémov, alebo pre vás môže byť staronový Patapon úplne nehrateľný, lebo hra tak silno založená na rytme nemôže fungovať s lagom. Našťastie som tento problém nemal, no rozhodne to nie je niečo, čo by v hre malo trápiť čo i len malé percento hráčov. Potom vám neostáva nič iné, len sa pohrať s nastavením TV a zvuku.

Patapon bol vynikajúci koncept na cesty. Jednotlivé levely netrvajú dlho - zhruba tých 5 minút. Autobus, lietadlo, vlak - jednoducho kdekoľvek na ceste to fungovalo výborne. Nie som si úplne istý, či to je hra, pri ktorej chcete sedieť doma v kresle pred dvojmetrovou telkou. Každopádne je to ale stále neuveriteľne návyková hra, ktorá nevídaným spôsobom mieša rytmický titul so stratégiou. Každý stratený Patapon bude bolieť, každá vyhratá bitka bude oslavou. A to sú pocity, ktoré často hry neponúkajú. Bohužiaľ, vracajú sa niektoré staré neduhy a pribudol aj jeden nepríjemný nový.