Keby sme z čírej lenivosti okopírovali recenziu na predchádzajúci diel motokrosového simulátoru MXGP od Milestone, možno by si to ani nikto nevšimol. Tak ako málokto postrehne zmeny, novinky alebo akýkoľvek výrazný posun tretieho ročníku hry, ktorá v konečnom dôsledku vyzerá celkom fajn, dá sa s ňou zabaviť, no napokon musí zaznieť obligátne: už to tu nie raz bolo.

Milestone to jednoducho vie - a tentoraz to nemyslíme príliš pozitívne. Má dobrý nápad, oficiálnu licenciu na všetku tú omáčku okolo a pripraví prvý diel. Nemastný a neslaný, no zároveň ponecháva vo fanúšikoch nádej a prísľub do budúcnosti, že ak sa na tom poriadne zamaká, ďalší ročník bude fenomenálny. Zatiaľ sa to nepodarilo ani raz (WRC, MotoGP, Ride...), motokrosová séria MXGP nie je žiadnou výnimkou a len nás utvrdzuje v tom, že od Milestonu nemožno čakať zázraky na počkanie. Takže áno, je to rovnaké ako minule, dostane to šestku, nič nové pod slnkom. Alebo blatom.

Znovu tu máme bohatú a pestrú ponuku všetkého možného: hromadu módov, od kariéry s podpisovaním kontraktov, po jednotlivé šampionáty, plnú garáž motocyklov s nakupovaním vylepšení, skutočných jazdcov, obrovské množstvo tratí a jednoducho toľko priestoru na vybláznenie sa, že by čisto teoreticky mala hra vydržať na dlhé mesiace. Problémom nie je ani tak menej mainstreamové zameranie, ale vnútorný pocit, že k dokonalému a dlhodobému pohlteniu hre niečo chýba. Nemá to tú správnu atmosféru pretekov, jazda by mala byť adrenalínová, no necítite z nej striekajúce blato.

Ak sa vyberieme na trať, nečaká nás žiadne ohúrenie napriek použitému Unreal enginu štvrtej generácie - už len to blato vyzerá, akoby naň niekto vylial hektolitre oleja. Zmeny a vylepšenia by sme oproti predchádzajúcemu ročníku museli hľadať lupou. Modely postáv nie sú také rozhýbané, aby sme padli na zadok, hoci si pri zákrutách pomáhajú nohami, pri skokoch robia kreatívne triky, no inokedy sú zbytočne prilepení k motocyklu alebo padajú ako handrové bábiky. Je fajn, že sa im časom špiní kombinéza a trať sa dynamicky mení vyjazdenými koľajami, ktoré majú vplyv na jazdný model. Ale napriek tomu je to celé fádne, nezaujímavé a umelé až statické. Navyše je vyjdenie z trate odmenené instantným návratom na ňu.

Zachrániť by to mohol fyzikálny engine, ktorý vlastne mal byť tajným tromfom. Lenže nijako nevyčnieva z priemernosti a hlavne nerobí jazdu animálnejšiou ani v prípade, ak ho nastavíte na maximum, čo jednoznačne odporúčame. Ak tak nespravíte, nemusíte mať obavy z prudkých zákrut alebo skokov, jazdec sa vždy pevne drží a nestratí rovnováhu ani pri kontaktoch s ostatnými jazdcami alebo niektorými prekážkami. Potom už musíte dávať pozor pri dopadoch, manipulovať s jazdcom, aby ste nedopadli ksichtom dopredu a, samozrejme, treba aj pracovať s plynom nie štýlom „držím a túrujem”, ale vypeckovať to v správnych momentoch, aby bol záber maximálne efektný vtedy, keď to potrebujete.

Nejde len o to, že motorky všeobecne ovládate inak ako autá, dvojnásobne to platí pre motokrosové stroje. Tie nedosahujú až také závratné rýchlosti, ale musíte s nimi neustále pracovať v zákrutách na náročnom teréne. A práve tu by sme viac čakali od zablateného podkladu. Mení sa, po niekoľkých kolách sú vyjazdené koľaje, v ktorých je lepšie sa držať, nakoľko po vyjdení z nich strácate balanc a je náročnejšie držať stroj v otáčkach a pokoji zároveň. Ono je však problémom to, že fyzikálny engine vyhodnocuje niektoré situácie podivne. Nevadilo by, že nemáte všetko pod kontrolou a preto oceníte možnosť vracania sa v čase.

Môžete sa celé preteky voziť a užívať si to, no stačí pár podivných prejazdov zákrutou, na ktorej stratíte drahocenné sekundy - a tie sa pri vyšších obťažnostiach ťažko doháňajú - a už sa z atmosféry vytratí to čaro. MXGP 3 je arkáda, i keď sa skalopevne drží simulátorového mustru, neprekračuje tieň hoci aj starších Moto Racerov. Mainstreamoví hráči si môžu zapnúť všetkých asistentov, hardcore fanatici zas spraviť opak, no spokojná nebude ani jedna skupina. Chýbal nám ten správny dojem z rýchlosti, adrenalínu, že ten stroj pod nami je beštia, na ktorej je problém sa udržať a ovládnuť ju. Fungovalo to výborne v MotorStorme, dokonca aj obyčajné Sega Rally to v sebe malo. Možno za to môže aj kamera: hra ponúka len tri pohľady. Dva externé sú síce prehľadné, no príliš ďaleko a pri FPS kamere nám chýbal ukazovateľ trate, nižšie umiestnená kamera a detailnejšie prostredie, pretože grafika takto vyzerá ešte fádnejšie.

Ono to možno vyzerá z našej strany na neoprávnenú kritiku, no vzhľadom na podobnosť s predchádzajúcimi dielmi a slabé pohltenie sa nedá inak. Takže pri pretekaní nevydržíte sedieť hodiny odtrhnutí od skutočnosti, nemáme inú voľbu. Sú to motorky, ich milovníci si užijú o trochu viac, avšak je to stále málo na to, aby hra výrazne prerazila. Užívateľské rozhranie je také nudné, niekedy nedostatočné a zbytočne vás núti potvrdzovať to a tamto, že už ani nepátrate po nejakom rebríčku alebo kúpe vylepšenia. Ozvučenie je už tradične otrasné. Zvuky motoriek pôsobia ako z hračkárstva, kontakty s povrchom musel niekto simulovať tľapkaním po hline, kontakty a pády ani nechceme vedieť ako. Elektronická hudba svojou generickou nudnosťou a sterilitou prinúti nejedného premýšľať nad tým, či ten Kuly náhodou fakt nie je umelec.

Napísať stokrát to isté a vlastne nič nové nepovedať? To je kúzlo hier od Milestone. A, žiaľ, aj recenzií hier na ich produkty. Za plnú cenu to určite neberte, na to máte staršie diely, ale ak si chcete zajazdiť na motokrosovej motorke, za rozumný peniaz pri zľave to stojí za zváženie. Nájdete tu aj voľnú jazdu v krajine, hoci sloboda sa končí stenou a do očí začnú biť nedostatky, ako stopy po kolesách vidíte len na trati, prázdnosť okolia, vykresľovanie do diaľky je obmedzené, fyzika mimo trate je podivná. Ale je to tu a desiatky hodín hrania môžete ešte rozšíriť. Rovnako je tu aj bavkanie sa s motorkami skutočných značiek, zodpovedná, ale ničím nevynikajúca AI, kde ostatní medzi sebou vlastne ani veľmi nesúperia. Multiplayer je takmer mŕtvy, podarilo sa nám odohrať len zopár jázd s vypnutými kontaktami, čo úplne vymazalo zábavu súbojov.

Hrať odporúčame na gamepade, pretože súčasťou hrateľnosti je nielen ovládanie motorky ako takej, ale aj samotného jazdca, respektíve váhy jeho tela. Nakláňanie sa využijete pri skokoch a nejde o vylomeniny, ktoré vo vzduchu môžete robiť (a ak to robia ostatní, vyzerá to tak umelo, že aj Plačkovej poprsie bledne závisťou), ale ako dopadnete. Takže ľavý stick motorka, pravý jazdec, trigermi pridávate a brzdíte, bonusom je spojka, ale tú využijete možno pri štarte, inak sa nám viac oplatilo len pustiť plyn, možno občas pribrzdiť. Kaskadérske kúsky sú obmedzené, z pádov sa škodoradostne neuchechtávate a ani stroj si nemôžete poškodiť.

Záverečné zhrnutie tentoraz vezmeme z rýchlika: mnoho obsahu a bohatá výbava ešte nezaručuje, že sa pri hraní v blate budete s týmito motorkami aj dlhodobo baviť. Niekedy sa aj s menším gašparkom dá zahrať pôsobivé divadlo, ku ktorému sa budete vracať a titul vás nemusí ohurovať licenciami a veľkosťou.