„Vyzerá to tak isto," skonštatuje sedemročná druháčka, ktorá videoherný futbal zvláda podstatne lepšie ako ktorýkoľvek z jej rovesníkov. Samozrejme, prečo by aj nemala. Hrá, odkedy jej malé rúčky dokázali uchopiť ovládač a prstami dočiahla na tlačidlá. „Ale nie," snažím sa jej vysvetliť, „aha, tváre sú ešte o kúsok detailnejšie vykreslené, vidno vrásky, už nevyzerajú ako oživené voskové figuríny, akurát tie pery majú ako po botoxe, ale to je futbal, hráči majú nárok na hviezdne maniere. Aj lopta a tráva pôsobia ešte vernejšie, graficky sa to určite posunulo," kontrujem. „Neviem, čo je botox, mne sa to aj tak nezdá, poďme hrať," stlačí dcéra tlačítko options a vovedie nás do hry. Nadúvam sa pýchou, predsa len, krv nie je voda. Hráme...

„Je to také isté," trvá dcéra zanovito na svojom. Predsa len, decko - pomyslím si a dlhým pasom hľadám voľného útočníka, aj ho nájdem, aj spracuje loptu, aj sa vrúti do šestnástky, aj vystrelí, aj trafí bránu, akurát brankár predvedie brilantný zákrok, takže skóre sa nemení. Odkop od brány, dieťa rozohráva, číham, poznám jej slabiny, vysokým pressingom sa čoskoro zmocním lopty a znova strieľam, znova nič, situácia sa opakuje.„Tatóóó," zagáni, keď sa konečne dostanem do vedenia, takže automaticky spomaľujem. Musí vyrovnať, inak ju to prestane baviť a znova budem odkázaný sám na seba. Má radšej iné hry, zahrá si so mnou aj futbal, ale viac-menej kvôli mne, aby mi urobila radosť.

PES 18 nie je videohra pre sedemročné dievčatká, takže všetko je v najlepšom poriadku, ale dcérke rozumiem, na prvý pohľad je to skutočne to isté. Je? Nie je, samozrejme, ibaže to chce pozornejšie oko. V prvom rade je PES 18 je subjektívne pomalší, lopta pripomína medicinbal, chce to o mikrosekundu dlhšie podržať tlačidlá, aby prihrávka trojuholníkom do behu nebola len takým malým postrčením, v obrane treba byť dôraznejší. Hra zase chce ešte o trochu viac technickejší prístup, futbalovejší - žiadalo by sa mi napísať, ak by som vedel, čo to presne znamená. Futbalovejší? Asi, skutočný futbal som hral naposledy pred nejakými dvadsiatimi rokmi, aj to som bol len taký štatista do počtu, takže neviem poslúžiť, ale asi by to mohlo byť ono. Hra sa síce stále prelieva zo strany na stranu a stále sa čosi deje, takže to vôbec nevyzerá ako zápasy v telke, ale tak to je celkom v poriadku. Dôležité je, že to subjektívne akoby spomalenie je v zásade výborná vec, lebo PES 18 sa aj tento rok treba naučiť hrať. Nie od začiatku, samozrejme, ale hrá sa to trošku inak ako vlani, čo je super, lebo PES zostáva výzvou.

To najpodstatnejšie teda platí: PES 18 je vynikajúca futbalová videohra ako vlani, predvlani, predpredvlani a vôbec, ibaže - a tu má dcéra jednoducho pravdu - okamžitý pocit novosti znova chýba. Iste, tradičné módy sú znova bohatšie, PES má viac líg ako vlani, viac licencií, my Club je spoľahlivou zárukou najvyššieho videoherného zážitku, úžasné sú výzvy a prekvapenia, ktoré tento mód ponúka znova a vylepšený je aj Become a Legend mód. Ale skutočne nové takým zásadným spôsobom jasným na prvý pohľad, tu nie je nič. Teda je, kooperatívny online mód a hra dvaja na dvoch a traja na troch, čo by mohla byť super vec, ak by hra vydržala aspoň chvíľu online. Lenže nevydrží, čo je vyslovene problém, ktorý sa navyše opakuje a vracia tak PES 18 o nejakých desať rokov späť. Vlastne nie, o viac, lebo praktická nemožnosť hrať videoherný futbal online je čistý a nefalšovaný fail.

Dva týždne, tri telefonáty poskytovateľovi pripojenia, jeden presun konzoly a hry na celkom iné miesto a odohraných päť online zápasov? To kde sme? Keď vidím nápis „Konami ID", automaticky sa mi zvyšuje krvný tlak, takže som to uzavrel s tým, že problém bude v mojej konzole, čo trocha narúša skutočnosť, že inak s online hraním nie je žiadny problém, ale dobre. Lebo ak sa naozaj PES 18 nedá normálne hrať online bez nekonečného čakania a výpadkov, mal by to byť regulárny dôvod reklamácie. Všetko to offline hranie totiž v prípade futbalovej hry môžeme celkom opodstatnene považovať iba za tréningový mód, prípravu, ktorú človek zúročuje až v online hraní, ku ktorému som sa ale vlastne v PES 18 poriadne nedostal. Teda okrem tých piatich zápasov, z ktorých som síce vyhral iba jeden, ale to mi vôbec neprekáža. Zdalo sa mi totiž, že ani raz som neprehral rozdielom triedy, čím sa dostávame k tomu vôbec najzávažnejšiemu problému, ktorý s PES 18 mám. Lebo by som mal prehrávať rozdielom triedy, aj väčším, nezdá sa mi, že som až taký dobrý. A nie som, lenže umelá inteligencia PES 18 to kompenzuje až do tej miery, že vlastne vôbec nedokážem posúdiť, ako dobre tú hru viem hrať.

O čo presne ide? O fakt, že ak budete s PES 18 vyslovene experimentovať, napríklad hrať proti umelej inteligencii bez akýchkoľvek ďalších nastavení, jednoducho tak, že vložíte hru do mechaniky a spustíte ju ako je, v „továrenskom“ nastavení, umelá inteligencia sama osebe vám pri vašej pasivite nedokáže odobrať loptu. Akože normálne rozohráte, dva-trikrát si prihráte a keď máte loptu bezpečne pod kontrolou, pokojne môžete položiť pad a ísť si uvariť kávu. Hra ide ďalej, časomiera beží, pad zanechaný bez dotyku na kresle, váš hráč na lopte postáva, kryje si ju telom, oponent riadený umelou inteligenciou síce dobiedza, ale loptu neodoberie, čím sa PES 2018 stáva vskutku mimoriadnou futbalovou videohrou – netreba ju vlastne ani hrať, čo je o to smutnejšie, že PES 18 sám chce byť a vlastne čiastočne aj stále je skutočným futbalovým simulátorom. A problém, že hráčov Pro Evolution Soccer aj v tomto roku vítajú v hre futbalové hviezdy FC Barcelona, vrátane Neymara, ktorý už hrá kdesi inde, je zrazu úplne nepodstatná banalita.

Jasné, Pro Evolution Soccer 18 zostáva výbornou futbalovou hrou, ktorá prináša predovšetkým radosť, poteší naša národná reprezentácia i česká a mnoho ďalších milých futbalových vecí. Potešia Beckham, Maradona, Owen a vôbec, aj prítomnosť Slavie Praha je náramne milá a takto si v tej hre každý môže čosi nájsť a nájde. A stále aj platí, že kto má rád videoherný futbal, nemôže byť vyslovene nespokojný, lenže osobne sa nedokážem zbaviť dojmu, že v PES sa celkom rezignovalo na taký širší, koncepčnejší progres. A toto je rok od roku horšie. PES má mimoriadne verných fanúšikov, ktorí na svoju hru nedajú dopustiť, a tak je to celkom v poriadku, len som si nie celkom istý, či ide o opätovaný vzťah. Lebo ja osobne už toho mám dosť.